Význam slova "as" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 89 výsledkov (1 strana)
-
asanácia -ie ž. asanovanie: a. obce, budovy;
-
asanačný príd.: a-é územie, a-é práce
-
asanovať nedok. i dok. upravovať, upraviť zdravotne nevyhovujúci priestor: a. zamorený terén, a. pôdu
-
asertívny príd. psych.
1. prejavujúci pevné a otvorené stanovisko nenásilným, miernym spôsobom: a. človek
2. založený na takomto prístupe: a. nácvik
-
asfalt -u m. čierna lesklá živicová látka použ. pri stavbe ciest, na izoláciu ap.;
-
asfaltka -y -tiek ž. hovor. asfaltová cesta
-
asfaltovať nedok. i dok. pokrývať, pokryť, zalievať, zaliať asfaltom: a-nie komunikácií;
a-ný chodník -
asfaltový príd.: a-á cesta, pokrývka
-
asi čast. vyj. hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, približnosť) k vete al. výrazu, možno, azda, hádam: už a. nepríde;
a. pred hodinou, a. dvadsať približne -
asimilácia -ie ž.
1. asimilovanie (sa): národnostná, jazyková, násilná a.;
lingv. spodobovanie hlások podľa znelosti, miesta artikulácie ap.2. biol. prijímanie látok organizmami na výstavbu tela a na životné funkcie;
-
asimilačný príd.: a-á schopnosť
-
asimilovať nedok. i dok.
1. prispôsobovať, prispôsobiť: národnostne a. pôvodné obyvateľstvo
2. nedok. biol. (o rastlinách) vykonávať asimiláciu
// asimilovať sa prispôsobovať sa, prispôsobiť sa: a. sa v cudzom prostredí
-
asistencia -ie ž. asistovanie; osoby zúčastnené na ňom: a. pri operácii;
za a-ie riaditeľa;
primár s a-ou -
asistent -a m. pomocný odb. pracovník; ped. al. výskumný pracovník s nižšou kvalifikáciou: a. réžie;
(odborný) a. na katedre, v nemocnici; -
asistentka -y -tiek ž.: pôrodná a. zdrav. pracovníčka;
-
asistentský príd.
-
asistovať nedok. aktívne sa zúčastňovať pri istej činnosti ako pomocník: a. pri prehliadke, a. primárovi pri operácii;
a. (kňazovi) pri omši -
askéta -u m. kto sa venuje askéze;
-
asketička -y -čiek ž.;
-
asketický príd.: a-é zásady;
asketicky prísl.
-
asketik -a mn. -ci m. kto praktizuje al. vyznáva asketizmus;
-
asketizmus -mu m. životný a náukový smer založený na prísnej askéze;
-
askétka -y -tok ž.;
-
askéza -y ž.
1. sústavné cvičenie sa v odriekaní a cnostiach s cieľom dosiahnuť vnútornú dokonalosť
2. zdržanlivosť, striedmosť;
-
asociácia -ie ž.
1. združovanie, združenie: psych. a. predstáv
2. spojenie organizácií rovnakého druhu: medzinárodná a. právnikov;
-
asociačný príd.: a-á schopnosť, a-é právo
-
asociálne prísl.
-
asociálny príd. konajúci proti záujmom spoločnosti: a-e živly;
-
asociovať nedok. i dok. odb. združovať, združiť, spájať, spojiť: a-nie podnikov;
štáty a-né k Európskej únii// asociovať sa: myšlienky sa a-iujú
-
asonancia -ie ž. poet. zhoda samohlások v slovách na konci veršov
-
asparágus -u/-gu m. izbová rastlina s drobnými ostrými lístkami, bot. Asparagus: kytica ozdobená a-gom
-
aspekt -u m. zorný uhol, hľadisko, stránka: posudzovať vec z rozličných a-ov
-
ašpirácia -ie ž. kniž. úsilie dosiahnuť niečo, nároky na niečo: vedecké a-ie
□ mať a-ie, robiť si a-ie ašpirovať
-
ašpirant -a m.
1. uchádzač, čakateľ: a. na majstrovský titul
2. kto sa v ašpirantúre pripravuje na ved. prácu: interný a.;
-
ašpirantka -y -tiek ž.;
-
ašpirantský príd. k 2: a-é skúšky
-
ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u -
ašpirovať nedok. kniž. robiť si nároky, ašpirácie, uchádzať sa: a. na funkciu riaditeľa
-
aspoň čast.
1. uvádza vysvetlenie: nebude nikdy spokojný, a. čo sa týka peňazí
2. expr. i aspoňže vyj. hodnotiaci postoj z hľadiska krajnej miery, situácie ap.: mať a. týždeň času, treba sa a. pokúsiť;
aspoňže ma nevidel3. zdôrazňuje výraz s význ. obmedzenia: nechytili ho, a. pri čine nie
-
astenický príd.: a. typ
-
astma -y ž. choroba prejavujúca sa záchvatmi dýchavičnosti, záduch;
-
astmatička -y -čiek ž.;
-
astmatický príd.: a. záchvat, kašeľ
-
astra -y -tier ž. záhradná rastlina kvitnúca na jeseň rôznofarebnými kvetmi, bot. Aster
-
astrológ -a mn. -ovia m. kto sa zaoberá astrológiou;
-
astrológia -ie ž. učenie o vplyve postavenia hviezd na ľudský osud;
-
astrologička -y -čiek ž.;
-
astrologický príd.
-
astronaut -a m. kozmonaut;
-
astronautický príd.
-
astronautika -y ž. kozmonautika;
-
astronautka -y -tiek ž.;
-
astronóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v astronómii, hvezdár;
-
astronómia -ie ž. veda skúmajúca hviezdy, vesmír, hvezdárstvo;
-
astronomický príd.: a. výskum, a. ďalekohľad;
a-é číslo i pren. veľmi vysoké -
astronómka -y -mok ž.;
-
asymetria -ie ž. nesúmernosť;
-
asymetrickosť -i ž.
-
čas -u čias/časov m.
1. trvanie všetkého bytia (merané dňami, rokmi ap.): č. beží, letí, plynie;
filoz. dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia2. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, obdobie: v poslednom č-e, toho č-u v súčasnosti;
v č-e žatvy cez žatvu;
v tých č-och, v tom č-e vtedy;
od tých čias3. časový úsek určený, vhodný na niečo: pracovný č., č. predaja, oddychu, obeda;
už je č. vstávať;
pracovať nad č. mimo prac. času, nadčas;
voľný č., všetko má svoj č.4. voľná chvíľa: mať, nemať č. pre niekoho, na niečo, mať dosť č-u, nájsť si č.
5. obyč. pomn. č-y spôsob života príznačný pre istú dobu, pomery, okolnosti: za dávnych čias, č-ov;
pominuli ťažké, zlé č-y;
v č-e pokoja, mieru, vojny6. počasie: pekný, zlý č.;
expr. psí č. veľmi zlé počasie;
v č-e i nečase za každého počasia7. určenie jednotky plynutia, postupnosti: presný, stredoeurópsky, letný č.
8. počet časových jednotiek potrebných na istý výkon: pretekár mal výborný č.
9. lingv. gram. kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.
● strácať, mrhať, márniť, expr. zabíjať č. robiť niečo zbytočné;
svojho č-u kedysi;
z č-u na č. občas;
ťahať, naťahovať č. úmyselne predlžovať termín, lehotu;
raz za č. zriedkakedy;
v pravý č. vo vhodnej chvíli;
je najvyšší č. treba konať;
prišiel, nadišiel, kniž. naplnil sa č. nastala vhodná chvíľa;
č. sú peniaze;
dočkaj č-u ako hus klasu; -
časť -i ž. diel z celku, čiastka, úsek: malá, veľká č.;
č. domu, mesta, obyvateľstva;
rozdeliť na dve č-i, po č-iach -
ďas -a mn. -i/-y m. čert, diabol, parom: expr. ký ď. ťa sem dovliekol!
-
keťas -a m. hovor. pejor. čierny obchodník: k. s potravinami
-
mamľas -a m. pejor. hlupák, sprosták, trpák, ťuťmák (obyč. v nadávke): starý m.
-
medzičas -u m. šport. čas na istom úseku pretekov
-
načas prísl.
1. vo vhodnom al. určenom čase; včas, presne: vlak prišiel n.
2. na neurčitý, obyč. krátky čas, dočasne: ubytovať sa iba n., n. sa uspokojil
-
nadčas
I. -u m. práca nad riadny prac. čas; čas venovaný tejto práci: odmena za n-y;
práca v n-e;
hovor. robiť n-y; -
nečas -u m.
1. zlé počasie: vonku je n.;
v čase i n-e za každého počasia2. v spoj. po n-e a) po istom (dlhšom) čase: po n-e si to rozmyslel b) po (zameškanom) príhodnom čase: po n-e banovať
-
neúčasť -i ž.
1. (osobná) neprítomnosť; nezúčastnenie sa na, v niečom: oznámiť n. na vyučovaní;
n. v akcii2. nevšímavosť, nezáujem, ľahostajnosť: prejaviť n. s trpiacim;
-
občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
o. doma pomáhal -
peľasť -i ž. bočná doska postele: sadnúť si na p.
-
počas predl. s G v priebehu, v čase, cez, za: p. vojny bola núdza
-
polčas -u m.
1. polovica času, v kt. sa niečo uskutočňuje (napr. fyz. deje, šport. hry): prvý, druhý p.
2. prestávka medzi dvoma polovicami hracieho času: ísť si cez p. zajesť
-
privčas prísl. príliš, veľmi zavčasu: ísť domov je (ešte) p.
-
spoluúčasť -i ž.
1. spoločná účasť: s. pri, na rozhodovaní, riadení
2. porozumenie, účasť (význ. 3): prejaviť s.
□ mať s. zúčastňovať sa, zúčastniť sa
-
súčasť -i ž. časť tvoriaca s inými časťami celok, zložka: neoddeliteľná s. niečoho;
s-ou tréningu je beh;
s. odevu súčiastka -
účasť -i ž.
1. aktívny podiel na niečom: ú. mládeže na výstavbe mesta;
obch. ú. na zisku2. prítomnosť niekde: osobná ú., ú. je povinná;
hojná ú. na koncerte3. porozumenie, pochopenie: prejaviť ú.
□ mať ú. zúčastňovať, zúčastniť sa
-
úžas -u m. užasnutie, zdesenie, ohromenie, údiv: pozerať s ú-om, onemieť od ú-u, budiť ú., zmocňuje sa ho ú.
-
včas včaššie prísl.
1. v určenom čase, načas, presne: dúfam, že príde v., v. splnené úlohy
2. zavčasu (význ. 1), skoro, op. neskoro: v. na jar;
v. vstávať včasráno;
budeme tam včaššie, ako treba privčas -
začas prísl. istý (krátky) čas, dočasne: z. pracoval ako úradník
● raz z. zriedkakedy, občas