Význam slova "ab" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

abbé -ho mn. -ovia m. star. vo franc. prostredí titul kat. duchovného bez cirk. úradu, dôstojný pán

abdikácia -ie ž. kniž. odstúpenie (z úradu);

abdikačný príd.

abeceda -y -cied ž.

1. súbor všetkých písmen istej graf. sústavy: usporiadať podľa a-y

2. systém značiek pre jednotlivé písmená: Morseova a., slepecká a.

3. hovor. zákl. poznatky istého odboru: a. fyziky

● začať od a-y od začiatku, od základov

abecedne prísl.: usporiadať a.

abecedný príd. usporiadaný podľa abecedy: a. poriadok, zoznam, ukazovateľ;

abiturient -a m. absolvent stred. školy po maturite;

abiturientka -y -tok ž.;

abiturientsky príd.: a. večierok

ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku

● chodí ako a. správa sa povýšene

abnormalita -y -lít ž. abnormálnosť

abnormálne prísl.: a. veľký;

abnormálnosť -i ž.

abnormálny príd. nenormálny, mimoriadny, nezvyčajný: a. rast, a-e sucho;

abonent -a m. predplatiteľ (novín, div. predstavení, koncertov ap.);

abonentka -y -tiek ž.

1. predplatiteľka (novín, div. predstavení ap.)

2. hovor. abonentný lístok

abonentný príd. predplatný: a. lístok, a. koncert

abonentský príd.

abonmán -u m. i neskl. s. predplatenie; predplatné (na časopis, do divadla ap.)

Abrahám -a m. bibl. meno starozákonného patriarchu

● odišiel k A-ovi (expr. morky pásť), už je v lone A-ovom zomrel

abrahámoviny -vín ž. pomn. 50. narodeniny

abrazívne prísl.;

abrazívnosť -i ž.

abrazívny príd. odb. spôsobujúci rozrušenie hornín (vodou, ľadom, vetrom) al. obrusovanie, zoškrabovanie (tvrdými predmetmi): a. účinok;
lek. a. zákrok;
tech. a-e obrábanie kovov pomocou obrusovania;

abreviácia -ie ž. skratka v písme;

abreviačný príd.

absces -u m. lek. hnisavé ložisko

absencia -ie ž.

1. neprítomnosť, neúčasť (v práci, v škole ap.): boj proti a-ii, neospravedlnená a.

2. kniž. chýbanie, nedostatok: a. argumentov;

absenčný príd.

absentér -a m. kto často neodôvodnene zameškáva prácu

absentovať nedok. i dok. publ. nebyť prítomný, chýbať: v rodinách a-je citová výchova

absint -u m. horký likér z paliny

absolutista -u m.

1. absolútny vládca, samovládca

2. prívrženec absolutizmu;

absolutistický príd.: a. režim, a-á vláda;

absolutisticky prísl.

absolutizácia -ie ž. absolutizovanie

absolutizmus -mu m. vládna sústava, v kt. má panovník neobmedzenú moc, absolútna monarchia;

absolutizovať nedok. i dok. pokladať za absolútne platné

absolútne prísl.

1. nezávisle, zvrchovane, suverénne; neobmedzene: vládnuť a.

2. hovor. úplne, stopercentne, vôbec: to je a. vylúčené;
a. bezpečný;

absolútnosť -i ž.

absolútny príd.

1. nepodmienený, nezávislý, op. relatívny: a-a väčšina nadpolovičná;
filoz. a-a pravda;
fyz. a. bod mrazu;
geogr. a-a výška nadmorská

2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota;
a. sluch;
chem. a. lieh stopercentný alkohol

3. neobmedzený: a-a moc;

absolutórium -ia D a L -iu s.

1. schválenie činnosti (za isté obdobie): udeliť výboru a.

2. vysvedčenie o absolvovaní školy: vydať a.;
po a-iu po absolvovaní

absolvent -a m. kto absolvoval školu, školenie, kurz ap.;

absolventka -y -tiek ž.;

absolventský príd.: a-é skúšky, a. večierok

absolvovať dok.

1. vychodiť školu, dokončiť štúdiá, kurz, školenie; vyštudovať: a. gymnázium, filozofickú fakultu

2. zúčastniť sa na niečom, vykonať: a. preteky, skok, let

absorbovať dok. i nedok. pohltiť, pohlcovať, vs(áv)ať, vpiť, vpíjať: a. farbu, tuky

// absorbovať sa: kyslík sa a-je vo vode

absorpcia -ie ž. absorbovanie: fyz. a. plynu, a. svetla;

absorpčný príd.: a-á schopnosť

abstinencia -ie ž. zdržiavanie sa pôžitkov, najmä pitia liehovín, zdržanlivosť: zachovávať a-iu, pohlavná a.;

abstinenčný príd.

abstinent -a m. kto zachováva abstinenciu;

abstinentka -y -tiek ž.;

abstinentský príd.: a. spolok

abstrahovať nedok. i dok.

1. zovšeobecniť, zovšeobecňovať: a-júca činnosť mozgu

2. odvodzovať, odvodiť, vyvodzovať, vyvodiť: a. pravidlo z konkrétnych faktov

3. nebrať do úvahy, neprizerať, neprizrieť, neprihliadať, neprihliadnuť: a. od rozdielov

abstrakcia -ie ž.

1. iba jedn. zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie, abstrahovanie: myšlienková a.

2. pojem ako výsledok abstrahovania: vedecká, logická a.

3. niečo neskutočné, neexistujúce: mŕtva, prázdna a.;

abstrakcionista -u m. stúpenec abstrakcionizmu;

abstrakcionistický príd.

abstrakcionizmus -mu m. nefiguratívny smer v umení, najmä výtvar.;

abstrakčný príd.: a. postup, proces

abstrakt -u m. krátky výťah z obsahu článku al. knihy

abstraktný príd.

1. získaný abstrakciou, myšlienkový, pojmový, op. konkrétny: a. pojem, a-é myslenie, poznanie

2. neskutočný, neživotný, nerealistický: mať a-é predstavy o niečom

absurdne prísl.;

absurdnosť -i ž.

absurdný príd. nezmyselný: a-á predstava;

absurdum -da -súrd s. kniž. absurdnosť, nezmysel: priviesť niečo ad a. do krajnosti

aby

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. účelovú: zasvietil si, a. lepšie videl

2. príčinnú (so záporom; v nadradenej vete je sloveso typu báť sa): bojí sa, a. nespadol

3. dôsledkovú (nadradená veta je záporná): nie som dieťa, a. si ma poúčal

4. spôsobovú (obyč. s význ. účinku): žili tak, a. boli deťom príkladom;
svetlo stačilo (natoľko), a. videli pod nohy

5. predmetovú (najmä po slovesách, kt. vyj. prejav vôle): žiadal ju, a. cestovala s ním;
rozkázal, a. ho odviedli;
chce, a. bol pokoj

6. prívlastkovú: predložil návrh, a. sa začalo rokovať;
nieto dňa, a. ma nenavštívil

7. podmetovú: nemá zmyslu, a. sme sa hádali

8. doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania): ešte som ho nepočul, a. prosil

9. kniž. al. expr. nepravú účelovú (pripojenú zlučovacím al. odporovacím význ.): vrátil sa, a. čoskoro odcestoval znovu

II. expr. i abyže čast. hovor. uvádza želacie vety, zakliatia ap., nech: a. si sa nepošmykol! a. to čert vzal!

šabľa -e -bieľ/-blí ž. sečná a bodná zbraň s ostrím na jednej strane: ostrá, turecká š.;
nosiť š-u, biť sa š-ami;
šport. šerm š-ou;

šabľovito, šabľovite prísl.;

šabľovitosť -i ž.

šabľovitý príd. podobajúci sa šabli: š. list;

šabľový príd.: š. tanec so šabľami;

žabča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. expr. malá žaba;

žabčiatko -a -tok s. zdrob.

žabí, žabací príd.: ž-ie stehienka;
ž-ie mlieko mliečnik (význ. 2);
žabí muž potápač s ľahkým výstrojom;
ž-ia perspektíva pohľad zospodu i pren. prízemné posudzovanie;

žabó neskl. s. naberaná ozdoba šiat, košieľ, blúzok umiestnená pod krkom

žľab -u m.

1. konštrukcia tvaru koryta na privádzanie al. odvádzanie kvapalín al. iného materiálu: odtokový, násypový ž.;
hut. odpichový ž.

2. válov: naplniť ž. ovsom

3. podlhovastá priehlbina v teréne, úžľabina: zostúpil ž-om k plesu;