Význam slova "ze" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 167 výsledkov (2 strán)
-
že
I. spoj.
A. podraď. uvádza vetu
1. podmetovú: zdá sa, že niekto prišiel;
ukazuje sa, že bude pekné počasie;
hnevá ho, že nevyhral;
je pravda, že prišiel neskoro2. prísudkovú (najmä po sponových slovesách, po slovesách existencie ap.): bol taký, že sa všetkému tešil;
tváril sa, že spí3. vetnozákladovú: bolo už až tak, že nebolo východiska
4. doplnkovú: videl otca, že kľačí na zemi
5. prívlastkovú: mal istotu, že vec je v poriadku;
boli také časy, že sa ľuďom nechcelo žiť6. predmetovú: počula, že sa otvorili dvere;
tušil, že potom bude na to čas7. spôsobovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko ap.): ruky sa jej triasli, že sotva nahmatala kľúč;
tak ju vykrútil, že potratila topánky;
vo výrazoch a) ako že/akože vyj. dôrazné uistenie: dám ho súdu, ako že sa volám ... b) bez toho, že by/žeby vyj. uskutočnenie deja hlav. vety bez uskutočnenia deja vedľ. vety, bez toho, aby: zapísali ho bez toho, že by sa ho boli spýtali c) s tým, že vyj. okolnosť, za kt. platí dej hlav. vety: odišli s tým, že sa ešte vrátia;
uzavreli dohodu s tým, že ju ešte spresnia8. prostriedkovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tým): odôvodnite to tým, že ho potrebuje
9. príčinnú: mal radosť, že na to prišiel sám;
rašelina sa používa preto, že má veľkú nasávaciu schopnosť10. dôsledkovú, a preto, takže: do predsiene sa zišiel celý kŕdeľ, že je takmer plná
11. účelovú: zvrtla sa k džbánu, že si naleje vody
12. vo výrazoch napriek tomu, že;
vzdor tomu, že prípustkovú: odišli porazení napriek tomu, že mali väčšinu zápasu prevahuB. priraď.
1. vo výraze nie(to) že by, pís. i nie(to)žeby, ktorý vyjadruje odstupňúvací vzťah: nebolo čím kapustu zatrepať, nietožeby omastiť
2. vo výraze nie že by – ale/lež, ktorý vyj. dôrazne odporovací vzťah: nie že by sa bola polepšila, ale stáva sa horšou
II. čast.
1. uvádza zvol. vetu: že sa nehanbíš!
2. uvádza želaciu vetu: že múdro vykonáš!
3. hovor. vyj. hodnotiaci postoj k vete: ja že nemám peniaze?
4. expr. zdôrazňuje platnosť výrazu: a tebe že je čo?
5. vyj., že obsah vety sa podáva ako cudzí výrok, ako domnienka ap.; vraj: že ho už chytili?
6. vo výrazoch len že, len-len že, len toľko že, div že, ktoré obmedzujú platnosť modifikovaného výrazu: len toľko že neumrel, len-len že dobehol na vlak, div že nespadol
7. vo výraze že či, ktorý vyj. dôrazné prisvedčenie, pravdaže: máš dosť? – že či!
-
zebra -y -bier ž.
1. afr. nepárnokopytník s čierno-bielymi pruhmi, zool. Equus zebra
2. hovor. priechod pre chodcov označený bielymi pruhmi na vozovke: prechádzať cez z-u;
-
zebrí príd.
-
zebu neskl. m. ázij. zdomácnený tur s hrbom, zool. Bos indicus
-
žeby
I. spoj. podraď. uvádza vetu
1. účelovú, aby: žumpu prikryli, ž. do nej nespadli deti
2. spôsobovú, aby: nie je im tak dobre, ž. mohli rozhadzovať
3. predmetovú, aby: nedopustí, ž. mu žena robila
4. podmetovú, aby: hlavné je to, ž. ťa on chcel
II. čast. uvádza vetu, v kt. sa vyj. výstraha, žiadosť ap., aby: ž. si nespadol!
-
zefektívniť -i dok. urobiť efektívnejším, efektívnym: z. výrobu;
-
nedok. zefektívňovať
-
žehliaci príd. určený na žehlenie, hladiaci: ž. stroj, ž-a doska
-
žehliarka -y -rok ž.;
-
žehliarsky príd.
-
žehlič -a m. živ. žehliar, hladič;
žehlič -a mn. -e m. neživ. prístroj na žehlenie: prítlačný ž.
-
žehlička -y -čiek ž.
1. žehliarka, hladička (význ. 1)
2. nástroj na žehlenie, hladička (význ. 2): horúca ž., elektrická ž.
-
žehliť nedok. vyrovnávať (text. výrobky) teplou žehličkou, hladiť: ž. košeľu, šaty;
nakropiť bielizeň pred ž-ením● expr. ž. si niečo (u niekoho) a) urovnávať si nedorozumenie b) pripravovať si pôdu u niekoho
-
žehnať nedok.
1. náb. udeľovať priazeň, požehnávať; dávať požehnanie viditeľným úkonom (obyč. znakom kríža): nech vás ž-á všemohúci Boh;
kňaz ž-á veriacich2. kniž. blahorečiť, velebiť: ž. náhode;
-
opak. žehnávať -a
// žehnať sa prežehnávať sa: ž. sa pred oltárom, pred jedlom
-
zekonomizovať dok. urobiť ekonomickejším, ekonomickým, zhospodárniť: z. pracovné úkony
-
želací príd. gram.: ž-ia veta kt. vyj. želanie
-
želať nedok.
1. chcieť, aby sa niekomu niečo (dobré) (do)stalo; konvenčnou formou vyjadrovať takéto chcenie: ž. dobrý deň, šťastný návrat, veľa úspechov;
ž-á mu, aby sa skoro uzdravil;
ž. všetko najlepšie žičiť;
ž-ný výsledok, tajné ž-nie, vyhovieť ž-niu2. cítiť uspokojenie, že sa niekomu niečo (do)stalo, dostáva: ž-l mu udelené ocenenie
// želať si
1. mať pocit potreby niečoho, priať si, chcieť: ž. si skorý návrat otca
2. dávať najavo svoju požiadavku, žiadosť, priať si: než-á si, aby ho vyrušovali;
čo si ž-te na pitie? -
želateľne prísl.;
-
želateľnosť -i ž.
-
želateľný príd. aký sa žiada, potrebný, žiadaný, žiaduci: ž. účinok, úspech, výsledok;
-
želatína [-t-] -y ž. glejovitá látka získaná vylúhovaním kostí a koží;
-
želatínový príd.
-
želé neskl. s.
1. (ovoc.) rôsol: ríbezľové, ovocné ž.
2. cukrovinky pripravené z ovoc. rôsolu: pomarančové, citrónové ž.
3. rôsolovitý kozmet. prípravok: ž. na ruky, ž. po holení;
-
zelektrifikovať dok. k elektrifikovať: z. oblasť, z-ná doprava
-
zelektrizovať dok. k elektrizovať: z. sklenú žrď;
z-né vlasy; -
zeleň1 -e ž.
1. zelené sfarbenie, zelená farba: z. stromov, listov, z. rôznych odtieňov
2. zelený porast: svieža z. parkov, mesto potrebuje veľa z-e
3. zelené farbivo: chrómová, parížska z.;
listová z. chlorofylzeleň2 -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách;
-
zelená ž.
1. k zelený
2. (v doprave) zelené svetlo ako signál voľno: svieti z.;
mať z-ú i fraz. publ. môcť sa voľne rozvíjať;
publ. dať niečomu z-ú umožniť hladký priebeh -
zelenáč -a m. pejor. neskúsený muž, nováčik, začiatočník, ucháň: ten už niečo skúsil, nie je z.
-
zelenasto, zelenkasto, zelenavo, zelenkavo prísl.
-
zelenastý, zelenkastý, zelenavý, zelenkavý príd. sfarbený dozelena: z-á voda, z-é sklo;
-
zelenať sa -á nedok. zelenieť sa: ihličie sa z-lo
● expr. (hreší,) až sa hory z-jú veľmi
-
zelenieť -ie -ejú nedok. stávať sa zeleným: medená veža časom z-ie;
-
zelenina -y -nín ž. kult. rastliny (nízkeho vzrastu) použ. ako potravina; ich jedlé časti (korene, plody, vňať ap.): koreňová, listová z.;
čerstvá, mrazená z.;
siať, pestovať z-u, čistiť z-u (do polievky); -
zeleninár -a m. pestovateľ zeleniny, pracovník v zeleninárstve;
-
zeleninárka -y -rok ž.;
-
zeleninársky príd.: z-a oblasť
-
zeleninárstvo -a s. pestovanie zeleniny (vo veľkom);
-
zeleninový príd.: z-á záhrada;
z-á polievka zo zeleniny -
zeleniť sa nedok. neos. zried. zelenieť
● komu sa → nelení, tomu sa z-í
-
zeleno prísl.
II. zelený obyč. mn. zelení m. živ. príslušník hnutia al. prívrženec ochrancov životného prostredia: hnutie z-ých;
Strana z-ých na Slovensku; -
zeleňový príd.: z-é eso
-
zelený
I. príd.
1. majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov ap.: z-á lúka, voda, z-é šaty, z-é oči;
z-é ovocie nezrelé2. v ustálených spoj. a odb. názvoch: z-á fazuľa v strukoch, op. suchá;
z-é krmivo svieže;
z-é hnojenie zaorávanie zelených častí rastlín;
z-á skalica chem. síran železnatý;
Zelený š. vo Veľkom týždni;
kart. z-á sedma, z-é eso3. týkajúci sa prírody, poľnohospodárstva ap.: publ. z-á hranica kt. vedie neobývaným územím, lesným porastom ap.;
publ. z-á správa o poľnohospodárstve4. týkajúci sa životného prostredia; ekologický: publ. z-á iniciatíva
● expr. z. ako túz;
publ. (rozhodovať, riadiť) za z-ým stolom, spoza z-ého stola bez poznania reálnej skutočnosti;
postaviť, stavať na z-ej lúke (u)robiť od základu; -
želéovitosť -i ž.
-
želéový príd.: ž-é salónky
-
zeler -u L -i mn. -y m. zelenina pestovaná pre guľovitý aromatický koreň a vňať, bot. Apium: dať z. do polievky;
-
zelerový príd.: z-á vňať;
z. šalát -
železiar -a m. pracovník v železiarstve;
-
železiarsky príd.: ž. priemysel, obchod
-
železiarstvo -a -tiev s.
1. výr., spracúvanie a úprava železa
2. obchod s výrobkami zo železa;
-
železito prísl.;
-
železitosť -i ž.
-
železitý príd.
1. obsahujúci železo: ž-á (minerálna) voda, ž-á pôda
2. chem. označuje zlúčeniny trojmocného železa: oxid ž.;
-
železnica -e -níc ž.
1. dráha so smerovo viazaným pohybom vozidiel po koľaji al. koľajnici: dvojkoľajová, širokorozchodná, úzkorozchodná, lesná, visutá ž.
2. súhrn mechanizmov a činností spojených s koľajovou dopravou: pracovať pri ž-i;
-
železničiar -a m. pracovník železníc;
-
železničiarka -y -rok ž.;
-
železničiarsky príd.: ž-a uniforma
-
železnička -y -čiek ž. zdrob.
-
železničný príd.: ž. zamestnanec, ž. násyp, vozeň, most, ž-á doprava, sieť, stanica, trať;
ž-á polícia, ž-é vojsko; -
železník -a m. liečivá bylina rastúca v priekopách, na rumoviskách ap., bot. Verbena
-
železnorudný, železorudný príd. týkajúci sa železnej rudy: ž-é bane
-
železný príd.
1. obsahujúci železo; majúci istý vzťah k železu: ž-á ruda;
archeol. ž-á doba predhistorické obdobie, v kt. na výr. nástrojov slúžilo najmä železo2. zhotovený, vyrobený zo železa: ž-á brána, obruč, pec;
ž. šrot3. pevný (význ. 2), tvrdý, nezlomný, odolný: ž-á disciplína, vôľa, ž-é zdravie, nervy, svaly;
publ. ž. muž pretekár v niekoľkých vytrvalostných disciplínach absolvovaných v jednom dni● ž-á zásoba na využitie v krajnej núdzi;
→ zvyk je ž-á košeľa -
železo -a s.
1. najbežnejší a najpoužívanejší kov, chem. prvok, zn. Fe: čisté, kujné, surové ž., zliatiny ž-a;
taviť, kuť, spracúvať ž.2. výrobky zo železa, železné nástroje ap.: profilové, tyčové ž.;
zber (starého) ž-a opotrebovaných železných výrobkov3. obyč. pomn. železá -liez (železné) putá (význ. 1)
4. obyč. pomn. železná pasca: líška sa chytila do ž-z
● mať nervy, zdravie (ako) zo ž-a pevné;
tvrdý, pevný ako ž. veľmi;
→ kuť ž., kým je horúce;
patriť do starého ž-a byť nepotrebný; -
železobetón -u m. betón vystužený oceľovými vložkami, železový betón;
-
železobetónový príd.: ž. most, ž-á konštrukcia, stavba
-
železový príd.: ž. betón železobetón;
-
želiar -a m. v min. príslušník dedinskej chudoby, bíreš;
-
želiarka -y -rok ž.;
-
želiarsky príd.
-
želieť -ie -ejú nedok. kniž.
1. smútiť, žalostiť, žialiť: ž. za strateným synom, za šťastím, ž. nad svojím osudom
-
želiezko -a -zok s. zdrob. k 2, 3
● mať dve ž-a v ohni zaisťovať si dve príležitosti;
mať ž. v ohni mať výhľad na úspech -
zelina -y -lín ž. trávny porast; burina: čistiť záhradu od z-y, trhať z-u
● expr. (je) čertova z. zlý človek;
zlá, mrcha z. nevyhynie neužitočnému, zlému nič neuškodí; -
zelinka -y -niek ž. zdrob. liečivá bylina: variť čaj zo z-k;
-
zelinkár -a m. kto zbiera zelinky a lieči nimi;
-
zelinkárka -y -rok ž.;
-
zelinkársky príd.: z-a predajňa;
-
zelinkárstvo -a s. zbieranie zeliniek a liečenie nimi
-
zelinkový príd.: z. čaj
-
zelinový príd.;
-
zem -e ž.
1. iba jedn. (astron. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi (podľa vzdialenosti tretia od Slnka), zemeguľa: obal z-e, život na z-i, obývať z.;
byť na z-i i pren. byť reálny;
kniž. matka z.2. pevnina, súš: námorníci uvideli z., cestovať po mori i po z-i
3. zemský povrch; plocha, miesto, po kt. chodíme (pôda, cesta, dlážka ap.): hrboľatá z., sedieť na z-i, plaziť sa po z-i, zvaliť niekoho na z., zbierať papier zo z-e, pokloniť sa po z., pracovať pod z-ou;
hľadieť do z-e i pren. hanbiť sa;
k z-i! povel4. pôda (význ. 1); zemina: (ne)úrodná z.;
zorať z.;
zasypať jamu z-ou;
jačmeň je už v z-i zasiaty5. vymedzené územie: hist. Horná, Dolná z. v býv. Uhorsku;
náb. Svätá z. Palestína● expr.: čierny, špinavý ako z. veľmi špinavý: stáť ako vrastený do z-e nehybne;
akoby bol zo z-e → vyrástol;
rodná z. vlasť;
raj na z-i blahobyt;
medzi → nebom a z-ou;
kniž. z. nikoho nikým neovládané územie;
byť pod z-ou, v z-i pochovaný;
je na piaď od z-e, od z-e ho nevidno je vzrastom malý;
→ zrovnať mesto so z-ou;
→ vyhrabať niečo aj spod z-e;
expr. (zmizol,) akoby sa bol do z-e prepadol, akoby ho bola z. prehltla, zhltla bez stopy; -
zeman -a mn. -ia m. hist. príslušník nižšej šľachty;
-
zemeguľa -e -gúľ/-gulí ž.
1. iba jedn. zem (význ. 1): obvod z-e, obísť celú z-u
2. glóbus
-
zememerač -a m. geodet;
-
zememeračka -y -čiek ž.;
-
zememeračský príd.: z-é práce
-
zememeračstvo -a s. geodézia;
-
zemepán -a m. hist. feudál; statkár
-
zemepis -u m. veda o prír., hosp. a spoloč. pomeroch v rozlič. oblastiach zemského povrchu; príslušný vyučovací predmet, geografia: hospodársky z., z. Európy;
hodina z-u;
listovať v z-e v učebnici; -
zemepisne prísl.
-
zemetrasenie -ia s. otrasy zemského povrchu spôsobené pohybmi v zemskej kôre: tektonické, sopečné z.;
-
zemetrasný príd.: z-é vlny
-
zemežlč -e ž. liečivá bylina horkej chuti s ružovými kvetmi, bot. Centaurium
-
zemiačik -a/-čka m. zdrob.
-
zemiak -a obyč. mn. zemiaky -ov m.
1. úžitková hľuznatá rastlina s vňaťou, bot. Solanum tuberosum: skoré z-y
2. jej hľuza použ. ako zelenina (zákl. potravina, krmivo): sadiť, vyorávať z-y, čistiť, variť z-y
● expr. hovorí, akoby mal z. v ústach nezrozumiteľne;
→ horúci z.; -
zemiakarský príd. týkajúci sa pestovania, produkcie zemiakov: z-á oblasť
-
zemiakarstvo -a s. pestovanie zemiakov (vo veľkom);
-
zemiakový príd.: z-é pole;
z-á vňať;
z-á kaša, z-á múčka;
v odb. názvoch: pásavka z-á; -
zemianka -y -nok ž.;
-
zemiansky príd.: z. stav, z-a kúria;
-
zemianstvo -a s.
1. zemiansky stav
2. hromad. zemania
-
zemina -y -mín ž. odb. pôda (význ. 1), zem: piesočnaté, ílovité z-y, kompostová z.;
odkrývka z-y;
premiestniť tony z-y -
zemito prísl.: z. sa vyjadrovať;
-
zemitosť -i ž.
-
zemitý príd.
1. spätý so zemou (význ. 4): z-á príchuť;
z-é vody minerálne2. kniž. pripomínajúci zem nepoddajnosťou, silou, prirodzenosťou ap.: z-á sila, z. príbeh, humor;
-
žemľa -e -mieľ/-mlí ž. biele pečivo polguľovitého tvaru: čerstvé ž-e;
obložené ž-e s maslom, syrom, údeninou ap.; -
zemľanka -y -niek ž. (rus.) podzemný úkryt, príbytok: partizánska z.;
vyhĺbiť si z-u -
žemlička -y -čiek ž. zdrob.
-
žemľovka -y -viek ž. múčnik zo žemieľ, mlieka, vajec ap.: ovocná, tvarohová ž.
-
žemľový príd.: ž-é knedle zo žemieľ;
ž-á farba žltá ako žemľa; -
zemný príd. súvisiaci so zemou, vyskytujúci sa v zemi (význ. 3): z-é práce;
z. plyn