Význam slova "ze" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

že

I. spoj.

A. podraď. uvádza vetu

1. podmetovú: zdá sa, že niekto prišiel;
ukazuje sa, že bude pekné počasie;
hnevá ho, že nevyhral;
je pravda, že prišiel neskoro

2. prísudkovú (najmä po sponových slovesách, po slovesách existencie ap.): bol taký, že sa všetkému tešil;
tváril sa, že spí

3. vetnozákladovú: bolo už až tak, že nebolo východiska

4. doplnkovú: videl otca, že kľačí na zemi

5. prívlastkovú: mal istotu, že vec je v poriadku;
boli také časy, že sa ľuďom nechcelo žiť

6. predmetovú: počula, že sa otvorili dvere;
tušil, že potom bude na to čas

7. spôsobovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko ap.): ruky sa jej triasli, že sotva nahmatala kľúč;
tak ju vykrútil, že potratila topánky;
vo výrazoch a) ako že/akože vyj. dôrazné uistenie: dám ho súdu, ako že sa volám ... b) bez toho, že by/žeby vyj. uskutočnenie deja hlav. vety bez uskutočnenia deja vedľ. vety, bez toho, aby: zapísali ho bez toho, že by sa ho boli spýtali c) s tým, že vyj. okolnosť, za kt. platí dej hlav. vety: odišli s tým, že sa ešte vrátia;
uzavreli dohodu s tým, že ju ešte spresnia

8. prostriedkovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tým): odôvodnite to tým, že ho potrebuje

9. príčinnú: mal radosť, že na to prišiel sám;
rašelina sa používa preto, že má veľkú nasávaciu schopnosť

10. dôsledkovú, a preto, takže: do predsiene sa zišiel celý kŕdeľ, že je takmer plná

11. účelovú: zvrtla sa k džbánu, že si naleje vody

12. vo výrazoch napriek tomu, že;
vzdor tomu, že prípustkovú: odišli porazení napriek tomu, že mali väčšinu zápasu prevahu

B. priraď.

1. vo výraze nie(to) že by, pís. i nie(to)žeby, ktorý vyjadruje odstupňúvací vzťah: nebolo čím kapustu zatrepať, nietožeby omastiť

2. vo výraze nie že by – ale/lež, ktorý vyj. dôrazne odporovací vzťah: nie že by sa bola polepšila, ale stáva sa horšou

II. čast.

1. uvádza zvol. vetu: že sa nehanbíš!

2. uvádza želaciu vetu: že múdro vykonáš!

3. hovor. vyj. hodnotiaci postoj k vete: ja že nemám peniaze?

4. expr. zdôrazňuje platnosť výrazu: a tebe že je čo?

5. vyj., že obsah vety sa podáva ako cudzí výrok, ako domnienka ap.; vraj: že ho už chytili?

6. vo výrazoch len že, len-len že, len toľko že, div že, ktoré obmedzujú platnosť modifikovaného výrazu: len toľko že neumrel, len-len že dobehol na vlak, div že nespadol

7. vo výraze že či, ktorý vyj. dôrazné prisvedčenie, pravdaže: máš dosť? – že či!

zebra -y -bier ž.

1. afr. nepárnokopytník s čierno-bielymi pruhmi, zool. Equus zebra

2. hovor. priechod pre chodcov označený bielymi pruhmi na vozovke: prechádzať cez z-u;

zebrí príd.

zebu neskl. m. ázij. zdomácnený tur s hrbom, zool. Bos indicus

žeby

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. účelovú, aby: žumpu prikryli, ž. do nej nespadli deti

2. spôsobovú, aby: nie je im tak dobre, ž. mohli rozhadzovať

3. predmetovú, aby: nedopustí, ž. mu žena robila

4. podmetovú, aby: hlavné je to, ž. ťa on chcel

II. čast. uvádza vetu, v kt. sa vyj. výstraha, žiadosť ap., aby: ž. si nespadol!

zeditovať dok. k editovať: z. text, zborník

zefektívniť -i dok. urobiť efektívnejším, efektívnym: z. výrobu;

nedok. zefektívňovať

žehliaci príd. určený na žehlenie, hladiaci: ž. stroj, ž-a doska

žehliar -a m. kto niečo žehlí, žehlič, hladič;

žehliareň -rne ž. dielňa, podnik, kde sa žehlí, hladiareň

žehliarka -y -rok ž.;

žehliarsky príd.

žehlič -a m. živ. žehliar, hladič;

žehlič -a mn. -e m. neživ. prístroj na žehlenie: prítlačný ž.

žehlička -y -čiek ž.

1. žehliarka, hladička (význ. 1)

2. nástroj na žehlenie, hladička (význ. 2): horúca ž., elektrická ž.

žehliť nedok. vyrovnávať (text. výrobky) teplou žehličkou, hladiť: ž. košeľu, šaty;
nakropiť bielizeň pred ž-ením

● expr. ž. si niečo (u niekoho) a) urovnávať si nedorozumenie b) pripravovať si pôdu u niekoho

žehnať nedok.

1. náb. udeľovať priazeň, požehnávať; dávať požehnanie viditeľným úkonom (obyč. znakom kríža): nech vás ž-á všemohúci Boh;
kňaz ž-á veriacich

2. kniž. blahorečiť, velebiť: ž. náhode;

opak. žehnávať -a

// žehnať sa prežehnávať sa: ž. sa pred oltárom, pred jedlom

zekonomizovať dok. urobiť ekonomickejším, ekonomickým, zhospodárniť: z. pracovné úkony

želací príd. gram.: ž-ia veta kt. vyj. želanie

želať nedok.

1. chcieť, aby sa niekomu niečo (dobré) (do)stalo; konvenčnou formou vyjadrovať takéto chcenie: ž. dobrý deň, šťastný návrat, veľa úspechov;
ž-á mu, aby sa skoro uzdravil;
ž. všetko najlepšie žičiť;
ž-ný výsledok, tajné ž-nie, vyhovieť ž-niu

2. cítiť uspokojenie, že sa niekomu niečo (do)stalo, dostáva: ž-l mu udelené ocenenie

// želať si

1. mať pocit potreby niečoho, priať si, chcieť: ž. si skorý návrat otca

2. dávať najavo svoju požiadavku, žiadosť, priať si: než-á si, aby ho vyrušovali;
čo si ž-te na pitie?

želateľne prísl.;

želateľnosť -i ž.

želateľný príd. aký sa žiada, potrebný, žiadaný, žiaduci: ž. účinok, úspech, výsledok;

želatína [-t-] -y ž. glejovitá látka získaná vylúhovaním kostí a koží;

želatínový príd.

želé neskl. s.

1. (ovoc.) rôsol: ríbezľové, ovocné ž.

2. cukrovinky pripravené z ovoc. rôsolu: pomarančové, citrónové ž.

3. rôsolovitý kozmet. prípravok: ž. na ruky, ž. po holení;

zelektrifikovať dok. k elektrifikovať: z. oblasť, z-ná doprava

zelektrizovať dok. k elektrizovať: z. sklenú žrď;
z-né vlasy;

zeleň¹ -e ž.

1. zelené sfarbenie, zelená farba: z. stromov, listov, z. rôznych odtieňov

2. zelený porast: svieža z. parkov, mesto potrebuje veľa z-e

3. zelené farbivo: chrómová, parížska z.;
listová z. chlorofyl

zeleň² -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách;

zelená ž.

1. k zelený

2. (v doprave) zelené svetlo ako signál voľno: svieti z.;
mať z-ú i fraz. publ. môcť sa voľne rozvíjať;
publ. dať niečomu z-ú umožniť hladký priebeh

zelenáč -a m. pejor. neskúsený muž, nováčik, začiatočník, ucháň: ten už niečo skúsil, nie je z.

zelenasto, zelenkasto, zelenavo, zelenkavo prísl.

zelenastý, zelenkastý, zelenavý, zelenkavý príd. sfarbený dozelena: z-á voda, z-é sklo;

zelenať sa -á nedok. zelenieť sa: ihličie sa z-lo

● expr. (hreší,) až sa hory z-jú veľmi

zelenieť -ie -ejú nedok. stávať sa zeleným: medená veža časom z-ie;

// zelenieť sa javiť sa zeleným, zelenať sa: mach sa z-ie

zelenina -y -nín ž. kult. rastliny (nízkeho vzrastu) použ. ako potravina; ich jedlé časti (korene, plody, vňať ap.): koreňová, listová z.;
čerstvá, mrazená z.;
siať, pestovať z-u, čistiť z-u (do polievky);

zeleninár -a m. pestovateľ zeleniny, pracovník v zeleninárstve;

zeleninárka -y -rok ž.;

zeleninársky príd.: z-a oblasť

zeleninárstvo -a s. pestovanie zeleniny (vo veľkom);

zeleninový príd.: z-á záhrada;
z-á polievka zo zeleniny

zeleniť sa nedok. neos. zried. zelenieť

● komu sa → nelení, tomu sa z-í

zeleno prísl.

II. zelený obyč. mn. zelení m. živ. príslušník hnutia al. prívrženec ochrancov životného prostredia: hnutie z-ých;
Strana z-ých na Slovensku;

zelenomodrý príd. modrý dozelena: z-á voda

zeleňový príd.: z-é eso

zelený

I. príd.

1. majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov ap.: z-á lúka, voda, z-é šaty, z-é oči;
z-é ovocie nezrelé

2. v ustálených spoj. a odb. názvoch: z-á fazuľa v strukoch, op. suchá;
z-é krmivo svieže;
z-é hnojenie zaorávanie zelených častí rastlín;
z-á skalica chem. síran železnatý;
Zelený š. vo Veľkom týždni;
kart. z-á sedma, z-é eso

3. týkajúci sa prírody, poľnohospodárstva ap.: publ. z-á hranica kt. vedie neobývaným územím, lesným porastom ap.;
publ. z-á správa o poľnohospodárstve

4. týkajúci sa životného prostredia; ekologický: publ. z-á iniciatíva

● expr. z. ako túz;
publ. (rozhodovať, riadiť) za z-ým stolom, spoza z-ého stola bez poznania reálnej skutočnosti;
postaviť, stavať na z-ej lúke (u)robiť od základu;

želéovitosť -i ž.

želéovitý príd. kt. má ráz želé, rôsolu;

želéový príd.: ž-é salónky

zeler -u L -i mn. -y m. zelenina pestovaná pre guľovitý aromatický koreň a vňať, bot. Apium: dať z. do polievky;

zelerový príd.: z-á vňať;
z. šalát

železiar -a m. pracovník v železiarstve;

železiareň -rne ž. továreň na výr. surového železa

železiarsky príd.: ž. priemysel, obchod

železiarstvo -a -tiev s.

1. výr., spracúvanie a úprava železa

2. obchod s výrobkami zo železa;

železito prísl.;

železitosť -i ž.

železitý príd.

1. obsahujúci železo: ž-á (minerálna) voda, ž-á pôda

2. chem. označuje zlúčeniny trojmocného železa: oxid ž.;

železnica -e -níc ž.

1. dráha so smerovo viazaným pohybom vozidiel po koľaji al. koľajnici: dvojkoľajová, širokorozchodná, úzkorozchodná, lesná, visutá ž.

2. súhrn mechanizmov a činností spojených s koľajovou dopravou: pracovať pri ž-i;

železničiar -a m. pracovník železníc;

železničiarka -y -rok ž.;

železničiarsky príd.: ž-a uniforma

železnička -y -čiek ž. zdrob.

železničný príd.: ž. zamestnanec, ž. násyp, vozeň, most, ž-á doprava, sieť, stanica, trať;
ž-á polícia, ž-é vojsko;

železník -a m. liečivá bylina rastúca v priekopách, na rumoviskách ap., bot. Verbena

železnorudný, železorudný príd. týkajúci sa železnej rudy: ž-é bane

železný príd.

1. obsahujúci železo; majúci istý vzťah k železu: ž-á ruda;
archeol. ž-á doba predhistorické obdobie, v kt. na výr. nástrojov slúžilo najmä železo

2. zhotovený, vyrobený zo železa: ž-á brána, obruč, pec;
ž. šrot

3. pevný (význ. 2), tvrdý, nezlomný, odolný: ž-á disciplína, vôľa, ž-é zdravie, nervy, svaly;
publ. ž. muž pretekár v niekoľkých vytrvalostných disciplínach absolvovaných v jednom dni

● ž-á zásoba na využitie v krajnej núdzi;
→ zvyk je ž-á košeľa

železo -a s.

1. najbežnejší a najpoužívanejší kov, chem. prvok, zn. Fe: čisté, kujné, surové ž., zliatiny ž-a;
taviť, kuť, spracúvať ž.

2. výrobky zo železa, železné nástroje ap.: profilové, tyčové ž.;
zber (starého) ž-a opotrebovaných železných výrobkov

3. obyč. pomn. železá -liez (železné) putá (význ. 1)

4. obyč. pomn. železná pasca: líška sa chytila do ž-z

● mať nervy, zdravie (ako) zo ž-a pevné;
tvrdý, pevný ako ž. veľmi;
→ kuť ž., kým je horúce;
patriť do starého ž-a byť nepotrebný;

železobetón -u m. betón vystužený oceľovými vložkami, železový betón;

železobetónový príd.: ž. most, ž-á konštrukcia, stavba

železový príd.: ž. betón železobetón;

želiar -a m. v min. príslušník dedinskej chudoby, bíreš;

želiarka -y -rok ž.;

želiarsky príd.

želieť -ie -ejú nedok. kniž.

1. smútiť, žalostiť, žialiť: ž. za strateným synom, za šťastím, ž. nad svojím osudom

2. ľutovať (význ. 1), banovať: ž-l chorého otca

želiezko -a -zok s. zdrob. k 2, 3

● mať dve ž-a v ohni zaisťovať si dve príležitosti;
mať ž. v ohni mať výhľad na úspech

zelina -y -lín ž. trávny porast; burina: čistiť záhradu od z-y, trhať z-u

● expr. (je) čertova z. zlý človek;
zlá, mrcha z. nevyhynie neužitočnému, zlému nič neuškodí;

zelinka -y -niek ž. zdrob. liečivá bylina: variť čaj zo z-k;

zelinkár -a m. kto zbiera zelinky a lieči nimi;

zelinkárka -y -rok ž.;

zelinkársky príd.: z-a predajňa;

zelinkárstvo -a s. zbieranie zeliniek a liečenie nimi

zelinkový príd.: z. čaj

zelinový príd.;

zem -e ž.

1. iba jedn. (astron. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi (podľa vzdialenosti tretia od Slnka), zemeguľa: obal z-e, život na z-i, obývať z.;
byť na z-i i pren. byť reálny;
kniž. matka z.

2. pevnina, súš: námorníci uvideli z., cestovať po mori i po z-i

3. zemský povrch; plocha, miesto, po kt. chodíme (pôda, cesta, dlážka ap.): hrboľatá z., sedieť na z-i, plaziť sa po z-i, zvaliť niekoho na z., zbierať papier zo z-e, pokloniť sa po z., pracovať pod z-ou;
hľadieť do z-e i pren. hanbiť sa;
k z-i! povel

4. pôda (význ. 1); zemina: (ne)úrodná z.;
zorať z.;
zasypať jamu z-ou;
jačmeň je už v z-i zasiaty

5. vymedzené územie: hist. Horná, Dolná z. v býv. Uhorsku;
náb. Svätá z. Palestína

● expr.: čierny, špinavý ako z. veľmi špinavý: stáť ako vrastený do z-e nehybne;
akoby bol zo z-e → vyrástol;
rodná z. vlasť;
raj na z-i blahobyt;
medzi → nebom a z-ou;
kniž. z. nikoho nikým neovládané územie;
byť pod z-ou, v z-i pochovaný;
je na piaď od z-e, od z-e ho nevidno je vzrastom malý;
→ zrovnať mesto so z-ou;
→ vyhrabať niečo aj spod z-e;
expr. (zmizol,) akoby sa bol do z-e prepadol, akoby ho bola z. prehltla, zhltla bez stopy;

zeman -a mn. -ia m. hist. príslušník nižšej šľachty;

zemeguľa -e -gúľ/-gulí ž.

1. iba jedn. zem (význ. 1): obvod z-e, obísť celú z-u

2. glóbus

zememerač -a m. geodet;

zememeračka -y -čiek ž.;

zememeračský príd.: z-é práce

zememeračstvo -a s. geodézia;

zemepán -a m. hist. feudál; statkár

zemepis -u m. veda o prír., hosp. a spoloč. pomeroch v rozlič. oblastiach zemského povrchu; príslušný vyučovací predmet, geografia: hospodársky z., z. Európy;
hodina z-u;
listovať v z-e v učebnici;

zemepisne prísl.

zemepisný príd.: z. atlas;
z-á šírka, dĺžka, poloha;

zemetrasenie -ia s. otrasy zemského povrchu spôsobené pohybmi v zemskej kôre: tektonické, sopečné z.;

zemetrasný príd.: z-é vlny

zemežlč -e ž. liečivá bylina horkej chuti s ružovými kvetmi, bot. Centaurium

zemiačik -a/-čka m. zdrob.

zemiačnisko -a -nisk s. miesto, kde sa pestujú zemiaky

zemiak -a obyč. mn. zemiaky -ov m.

1. úžitková hľuznatá rastlina s vňaťou, bot. Solanum tuberosum: skoré z-y

2. jej hľuza použ. ako zelenina (zákl. potravina, krmivo): sadiť, vyorávať z-y, čistiť, variť z-y

● expr. hovorí, akoby mal z. v ústach nezrozumiteľne;
→ horúci z.;

zemiakarský príd. týkajúci sa pestovania, produkcie zemiakov: z-á oblasť

zemiakarstvo -a s. pestovanie zemiakov (vo veľkom);

zemiakový príd.: z-é pole;
z-á vňať;
z-á kaša, z-á múčka;
v odb. názvoch: pásavka z-á;

zemianka -y -nok ž.;

zemiansky príd.: z. stav, z-a kúria;

zemianstvo -a s.

1. zemiansky stav

2. hromad. zemania

zemina -y -mín ž. odb. pôda (význ. 1), zem: piesočnaté, ílovité z-y, kompostová z.;
odkrývka z-y;
premiestniť tony z-y

zemito prísl.: z. sa vyjadrovať;

zemitosť -i ž.

zemitý príd.

1. spätý so zemou (význ. 4): z-á príchuť;
z-é vody minerálne

2. kniž. pripomínajúci zem nepoddajnosťou, silou, prirodzenosťou ap.: z-á sila, z. príbeh, humor;

žemľa -e -mieľ/-mlí ž. biele pečivo polguľovitého tvaru: čerstvé ž-e;
obložené ž-e s maslom, syrom, údeninou ap.;

zemľanka -y -niek ž. (rus.) podzemný úkryt, príbytok: partizánska z.;
vyhĺbiť si z-u

žemlička -y -čiek ž. zdrob.

žemľovka -y -viek ž. múčnik zo žemieľ, mlieka, vajec ap.: ovocná, tvarohová ž.

žemľový príd.: ž-é knedle zo žemieľ;
ž-á farba žltá ako žemľa;

zemný príd. súvisiaci so zemou, vyskytujúci sa v zemi (význ. 3): z-é práce;
z. plyn