Význam slova "vec" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vec -i ž.

1. všetko, čo jestvuje mimo človeka, konkrétny al. abstraktný jav: vzťah v-í k človeku;
filoz. v. osebe predmety a javy v Kantovej filozofii

2. konkrétny predmet, jav vnímateľný zmyslami; predmet slúžiaci človeku, osobný majetok ap.: (ne)vníma v-i okolo seba, to je cenná v.;
pobrať, pobaliť si svoje v-i

3. fakt, skutočnosť; skutok; udalosť: (to je) istá, známa, vážna v.;
hlavná v. (je), že prišli rozhodujúce je, že prišli;
v-i dozreli nastal vhodný čas;
tak sa v-i majú tak je to;
to na v-i nič nemení;
podujal sa na dobrú v., vykonal veľké v-i;
stala sa nepríjemná v.

4. problém (význ. 1), otázka; záležitosť: vyriešiť dôležitú v., to je v. názoru, každá v. má dve stránky, to nepatrí k v-i;
to je tvoja v.;
prišiel v úradnej v-i;
ministerstvo zahraničných v-í

5. činnosť (význ. 1), práca; jej výsledky: rozumieť (sa) svojej v-i;
vyrába pekné v-i

● (to je) hotová v. je rozhodnuté;
to je stará v. to je známe;
to, niečo je v. jeho srdca záleží mu na tom;
→ postaviť niekoho pred hotovú v.;
→ nazvať v-i pravým menom;
nebude, nebolo by od v-i bolo by potrebné;
hovoriť od v-i o nepodstatnom;

večer

I. -a L -e mn. -y m.

1. časť dňa od súmraku do noci: letný v.;
od rána do v-a celý deň;
Štedrý v. pred 1. vianočným sviatkom;
dobrý v.! pozdrav

2. večerná udalosť, slávnosť, večierok: kultúrny, diskusný v., usporiadať v. na počesť ...

● ráno je múdrejšie ako v.;
nechváľ deň pred v-om neprenáhli sa pri hodnotení;

večera -e L -i mn. -e ž. jedlo podávané večer: studená v., slávnostná v., variť v-u, ísť, byť pozvaný na v-u, v. je o 6. hod.

večeradlo -dla s. cirk. miestnosť, v kt. Ježiš Kristus posledný raz večeral so svojimi učeníkmi

večerať -ia -ajú nedok. jesť (ako) večeru: (ne)v. doma;
v. praženicu;

opak. večeriavať -a

večeriť sa nedok. neos. zvečerievať sa: v-í sa prichádza noc

večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme

večernica -e ž. (astron. Večernica) planéta Venuša na večernej oblohe

večerník -a m. noviny vychádzajúce pred večerom;

večerníkový príd.: v-é informácie

večerný príd.: v. čas, v. program, v-é šaty;
v-á univerzita;

večerom, expr. večierkom prísl. vo večernom čase, večer: v. sedávali na podstení

vecheť -chťa m.

1. zväzok slamy ap. obyč. na podpaľovanie al. čistenie: vydrhnúť sud v-om (slamy)

2. handra na umývanie riadu: mokrý v., utierať stôl v-om;

vechtík -a m. zdrob.

vecička -y -čiek ž. zdrob.

večiereň -rne ž. popoludňajšie al. večerné služby Božie (u evanjelikov)

večierka¹ -y -rok ž. signál, ktorým sa ohlasuje (v kasárňach, táboroch ap.) začiatok nočného pokoja: odtrúbiť v-u

večierka² -y -rok ž. predajňa (potravín) s večerným predajom

večierok -rka m. menšia večerná slávnosť, zábava: spoločenský v., usporiadať v.

večito, večite prísl.

večitý príd. zastaráv. večný: v-á škoda, že sme tam neboli;

vecko -a s. subšt. záchod: ísť na v.

véčko -a -čok s. hovor. písmeno v, V;
vec ním označená al. majúca jeho podobu: pulóver s v-om s výstrihom v podobe V

vecne prísl.: vyjadrovať sa v.;
v. nevyhovujúci;

večne prísl. k 2, 3: trvať v.;
hovor. expr. v. nahnevaný, neupravený vždy;
v. sa (na) čosi vypytuje stále, ustavične

● nič netrvá v.

vecnosť -i ž.

večnosť -i ž.

1. jestvovanie bez začiatku a bez konca al. iba bez konca; vlastnosť toho, čo je večné: chápanie vecí z hľadiska v-i;
v. Boha

2. náb. posmrtný život

3. expr. veľmi dlhý čas: trvalo to celú v.

● zjemn. odísť, odobrať sa na v. zomrieť

vecný príd.

1. vzťahujúci sa na vec (význ. 2): v. dar, v-á odmena, v-á lotéria

2. vzťahujúci sa na vec z obsahovej stránky, obsahový: v. katalóg, register, v-é poznatky;
v. význam slov lexikálny

3. opierajúci sa o skutočnosť, objektívny: v-á kritika, v. argument, v-é pripomienky;

večný príd.

1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu;
v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku;
expr. na v-é veky, časy stále;
cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)

2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné;
náb.: v. život posmrtný;
v-é zatratenie

3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci;
v-é ponižovanie, upodozrievanie

4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie

● zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť;
spať, snívať v. sen byť mŕtvy;

konzervatívec -vca m.

1. člen konzervatívnej strany; stúpenec konzervativizmu: politický k.

2. konzervatívny človek: neústupný k. a čudák

legislatívec -vca m. odborník pracujúci v legislatíve;

švec ševca m. zastar. obuvník;