Význam slova "ve" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vec -i ž.

1. všetko, čo jestvuje mimo človeka, konkrétny al. abstraktný jav: vzťah v-í k človeku;
filoz. v. osebe predmety a javy v Kantovej filozofii

2. konkrétny predmet, jav vnímateľný zmyslami; predmet slúžiaci človeku, osobný majetok ap.: (ne)vníma v-i okolo seba, to je cenná v.;
pobrať, pobaliť si svoje v-i

3. fakt, skutočnosť; skutok; udalosť: (to je) istá, známa, vážna v.;
hlavná v. (je), že prišli rozhodujúce je, že prišli;
v-i dozreli nastal vhodný čas;
tak sa v-i majú tak je to;
to na v-i nič nemení;
podujal sa na dobrú v., vykonal veľké v-i;
stala sa nepríjemná v.

4. problém (význ. 1), otázka; záležitosť: vyriešiť dôležitú v., to je v. názoru, každá v. má dve stránky, to nepatrí k v-i;
to je tvoja v.;
prišiel v úradnej v-i;
ministerstvo zahraničných v-í

5. činnosť (význ. 1), práca; jej výsledky: rozumieť (sa) svojej v-i;
vyrába pekné v-i

● (to je) hotová v. je rozhodnuté;
to je stará v. to je známe;
to, niečo je v. jeho srdca záleží mu na tom;
→ postaviť niekoho pred hotovú v.;
→ nazvať v-i pravým menom;
nebude, nebolo by od v-i bolo by potrebné;
hovoriť od v-i o nepodstatnom;

večer

I. -a L -e mn. -y m.

1. časť dňa od súmraku do noci: letný v.;
od rána do v-a celý deň;
Štedrý v. pred 1. vianočným sviatkom;
dobrý v.! pozdrav

2. večerná udalosť, slávnosť, večierok: kultúrny, diskusný v., usporiadať v. na počesť ...

● ráno je múdrejšie ako v.;
nechváľ deň pred v-om neprenáhli sa pri hodnotení;

večera -e L -i mn. -e ž. jedlo podávané večer: studená v., slávnostná v., variť v-u, ísť, byť pozvaný na v-u, v. je o 6. hod.

večeradlo -dla s. cirk. miestnosť, v kt. Ježiš Kristus posledný raz večeral so svojimi učeníkmi

večerať -ia -ajú nedok. jesť (ako) večeru: (ne)v. doma;
v. praženicu;

opak. večeriavať -a

večeriť sa nedok. neos. zvečerievať sa: v-í sa prichádza noc

večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme

večernica -e ž. (astron. Večernica) planéta Venuša na večernej oblohe

večerník -a m. noviny vychádzajúce pred večerom;

večerníkový príd.: v-é informácie

večerný príd.: v. čas, v. program, v-é šaty;
v-á univerzita;

večerom, expr. večierkom prísl. vo večernom čase, večer: v. sedávali na podstení

vecheť -chťa m.

1. zväzok slamy ap. obyč. na podpaľovanie al. čistenie: vydrhnúť sud v-om (slamy)

2. handra na umývanie riadu: mokrý v., utierať stôl v-om;

vechtík -a m. zdrob.

vecička -y -čiek ž. zdrob.

večiereň -rne ž. popoludňajšie al. večerné služby Božie (u evanjelikov)

večierka¹ -y -rok ž. signál, ktorým sa ohlasuje (v kasárňach, táboroch ap.) začiatok nočného pokoja: odtrúbiť v-u

večierka² -y -rok ž. predajňa (potravín) s večerným predajom

večierok -rka m. menšia večerná slávnosť, zábava: spoločenský v., usporiadať v.

večito, večite prísl.

večitý príd. zastaráv. večný: v-á škoda, že sme tam neboli;

vecko -a s. subšt. záchod: ísť na v.

véčko -a -čok s. hovor. písmeno v, V;
vec ním označená al. majúca jeho podobu: pulóver s v-om s výstrihom v podobe V

vecne prísl.: vyjadrovať sa v.;
v. nevyhovujúci;

večne prísl. k 2, 3: trvať v.;
hovor. expr. v. nahnevaný, neupravený vždy;
v. sa (na) čosi vypytuje stále, ustavične

● nič netrvá v.

vecnosť -i ž.

večnosť -i ž.

1. jestvovanie bez začiatku a bez konca al. iba bez konca; vlastnosť toho, čo je večné: chápanie vecí z hľadiska v-i;
v. Boha

2. náb. posmrtný život

3. expr. veľmi dlhý čas: trvalo to celú v.

● zjemn. odísť, odobrať sa na v. zomrieť

vecný príd.

1. vzťahujúci sa na vec (význ. 2): v. dar, v-á odmena, v-á lotéria

2. vzťahujúci sa na vec z obsahovej stránky, obsahový: v. katalóg, register, v-é poznatky;
v. význam slov lexikálny

3. opierajúci sa o skutočnosť, objektívny: v-á kritika, v. argument, v-é pripomienky;

večný príd.

1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu;
v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku;
expr. na v-é veky, časy stále;
cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)

2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné;
náb.: v. život posmrtný;
v-é zatratenie

3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci;
v-é ponižovanie, upodozrievanie

4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie

● zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť;
spať, snívať v. sen byť mŕtvy;

veď

I. spoj. priraď. má vysvetľovací význ., však (význ. 2): otvorte oblok, v. sa tu nedá dýchať;
počul som to, v. každý iba o tom hovorí

II. čast.

1. v nadväznosti na kontext vyj. utvrdenie sa v mienke, však (význ. 1): v. on ešte príde prosiť;
v. som si to myslel;
v. sa hádam neurazil

2. i veďže hovor. vyj. pobádanie, nože: v. už daj pokoj! veď(že) sa nebojte!

veda -y vied ž. sústava poznatkov o zákonitostiach objektívnej skutočnosti, kt. vznikla teoretickou poznávacou činnosťou človeka; jednotlivý odbor tejto sústavy: súčasná v., exaktné v-y, prírodné, technické v-y, historická v., rozvoj v-d, Slovenská akadémia v-d;

vedátor -a m. hovor. expr. vedec: bude z neho v.

vedec -dca m. kto vedecky pracuje: známy v.;
v-i zistili, že nad Antarktídou je ozónová diera;

vedecko-fantastický príd. fantastický s použitím ved. poznatkov: v. román

vedecko-popularizačný príd. popularizujúci ved. poznatky: v. film

vedecko-technický príd. týkajúci sa vedy a techniky: v. rozvoj, v-á revolúcia

vedeckosť -i ž.

vedeckovýskumný príd. týkajúci sa ved. výskumu: v-é úlohy

vedecký príd.

1. súvisiaci s vedou; založený na vede: v. výskum, v-é dielo, v. pracovník;
v-é myslenie

2. týkajúci sa vedcov: v-á hodnosť, v. ašpirant;

vedecky prísl.: v. pracovať, v. zdôvodnený;

vedenie -ia s.

1. zariadenie spájajúce dva al. viacej tech. zdrojov: elektrické, trolejové v.;
v. ústredného vykurovania

2. skupina ľudí, kt. niečo vedú, spravujú: (zvoliť) v. strany;
adresovať v-iu závodu

3. vedúce postavenie (v súťaži ap.): dostať sa do v-ia;
dvojgólové v. náskok dvoch gólov

● expr. mať dlhé v. byť nechápavý

vedierko -a -rok s. zdrob.

vedieť vie vedia vedz! vedel nedok.

1. mať vedomosť o niekom, niečom, byť oboznámený s niečím: v. niečo presne, dobre, zo skúsenosti;
v-m o ňom všetko;
(ja) nev-m o tom nič nie som informovaný;
nev-te (mi povedať), kde je stanica? čo ja v-m (, kde to vzal);
viem jedno miesto poznám

2. mať osvojené (ako poznatok), mať zručnosť v niečom, ovládať: v. písať, čítať, plávať, v. matematiku, v. po nemecky, v. hrať na klavíri

3. mať schopnosť vyrovnať sa s istou situáciou, vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, nevie si to vysvetliť, v-l si to oceniť;
(teraz) ukáž, čo v-š!

4. dať v. oznámiť (význ. 1): dáme vám v., ako sme sa rozhodli;
(ne)dať o sebe v. (ne)ohlásiť sa

5. v zápore so slovesami, kt. vyj. veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu deja: nev-l si to vynachváliť, nev-l sa vynadívať

6. neviem (, neviem) hovor. vyj. pochybnosť: n., n., či vydrží do konca

● vie, čo chce je cieľavedomý;
vie, ako na to vyzná sa;
vie, koľko udrelo situácia mu je jasná;
nevie, kde mu hlava stojí má veľa roboty;
nevie si rady je bezradný;
nevie sa do kože zmestiť je samopašný;
nevie, kam z konopí je v rozpakoch;
nevie o sebe je v bezvedomí;
nevie (ani) ústa otvoriť je nesmelý;
robí sa, vyzerá, akoby nev-l do päť, do piatich, do troch napočítať, narátať robí sa nevedomým, naivným;
každý vie, kde ho topánka tlačí čo ho trápi, aké má problémy;
v., kde je sever vyznať sa v niečom

vedkyňa -e -kýň ž.

vedľa

I. prísl.

1. v tesnej blízkosti, v susedstve: spal v. (v izbe), je to hneď tu v.

2. bokom (od cieľa), mimo: lopta dopadla v.

● triafať, byť v. mýliť sa

II. predl. s G vyj.

1. miestnu blízkosť, popri, povedľa: stromy rastú husto jeden v. druhého, v kine sedel v. mňa

2. smerovanie popri niečom, okolo, povedľa: cesta vedie v. potoka, kráčal chodníkom v. cintorína

3. výskyt v spoločnosti niekoho: vyrastali, pracovali v. seba

vedľajší príd.

1. nachádzajúci sa v susedstve: vo v-ej izbe, pri v-om stole

2. vyskytujúci sa popri hlavnom, bočný: v-ia ulička, v-ie zamestnanie, v-ie produkty;
bot. v. koreň;
gram. v-ia veta závislá od inej vety

3. bezvýznamný, nepodstatný: to je teraz v-ie

● odsunúť niečo na v-iu → koľaj

vedno prísl.

1. spoločne (význ. 3), spolu: chodili v. do školy

2. dohromady (význ. 1), dovedna: všetko splýva v.

vedný príd.: v. odbor, v-á politika

vedome prísl.: v. škodiť niekomu

vedomie -ia s.

1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: ľudské v.;
spoločenské v. súhrn teórií a názorov, kt. sú odrazom života spoločnosti

2. stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu: stratiť v., byť pri (plnom) v-í

3. uvedomovanie si, vedomosť o niečom, povedomie: v. viny, v. vlastnej dôležitosti;
robil to s v-ím nadriadených

□ dať na v. oznámiť;
(ne)brať na v. a) (niečo) (ne)uvedomovať si b) (niekoho) (ne)všímať si

● (konať) podľa najlepšieho v-ia a svedomia s plnou zodpovednosťou

vedomosť -i ž.

1. iba mn. vedomosti poznatky nadobudnuté štúdiom, skúsenosťou, znalosti: školské v-i, získavať (nové) v-i, mať rozsiahle, slabé v-i

2. zastaráv. vedomie, uvedomenie si, uvedomovanie si

□ (ne)mať o niečom v. (ne)vedieť niečo;

vedomostne prísl.

vedomostný príd.: v-á úroveň;

vedomý príd. konaný s plným vedomím, uvedomovaný: v. čin, v-á lož

□ byť si v. niečoho uvedomovať si niečo;

vedro -a -dier s. väčšia valcovitá nádoba s pohyblivým držadlom (na vodu); jej obsah: smaltované v.;
za v. malín

● leje sa ako z v-a veľmi prší;

vedúca ž.

vedúci

I. príd.

1. kt. niečo vedie, riadi: v. pracovník, v-a osobnosť, v-i činitelia

2. kt. súvisí s vedením: v-e postavenie, v-a úloha;
v. gól

II. vedúci m. vedúci pracovník: zodpovedný v., v. oddelenia, predajne;

vedychtivosť -i ž.

vedychtivý príd. túžiaci po vedomostiach;

vegetácia -ie ž.

1. rastlinstvo, porast; flóra: bujná v., európska, tropická v.

2. obdobie rastu (rastlín): rastliny počas v-ie;

vegetačný príd.: v-é pásmo;
obdobie v-ého pokoja

vegetarián -a m. človek živiaci sa zväčša al. výlučne rastlinnou potravou;

vegetariánka -y -nok ž.;

vegetariánsky príd. i prísl.: v-a strava;
v. sa stravovať;

vegetariánstvo -a s.

vegetatívne prísl.

vegetatívny príd. odb. týkajúci sa rastu a životných funkcií organizmu: anat. v-e nervstvo;
bot. v-a hybridizácia;
v-e rozmnožovanie nepohlavné (výhonkami ap.);

vegetovať nedok.

1. odb. (o rastlinách) rásť (význ. 1)

2. hovor. expr. živoriť (význ. 1, 2): v. bez prostriedkov

vehemencia -ie ž. prudkosť (význ. 1), ráznosť: obhajovať svoje názory s nečakanou v-ou;

vehementne prísl.: v. zakročiť;

vehementnosť -i ž. vehemencia

vehementný príd.: v. zásah;

vehikel -kla L -i mn. -e m. obyč. pejor. vozidlo (obyč. staré, v zlom stave ap.)

vejačka -y -čiek ž. nástroj, stroj na čistenie zrna od pliev

vejár -a L -i mn. -e m. predmet na ovievanie v podobe roztvárajúcej sa kruhovej výseče: hodvábny v., rozprestrieť v.;

vejárik -a m. zdrob.

vejárovito, vejárovite prísl.: v. poskladaný

vejárovitý príd. kt. má podobu vejára: v. list;

vejárový príd.;

vek -u m.

1. obyč. mn. (dlhý) časový úsek: pretrvať v-y;
expr.: celé v-y veľmi dlho;
na večné v-y navždy;
od v-ov odpradávna

2. obdobie niečím typické, éra: atómový v.

3. obdobie (ľudského) života udávané v rokoch: v mladom, útlom v-u, školský, predškolský v.;
vyspelý na svoj v., dožiť sa vysokého v-u;
odhadnúť v. zvieraťa, stromu

4. kniž. (ľudský) život: v šesťdesiatom roku svojho v-u

5. pokročilé obdobie života, staroba: choroby idú s v-om, otec je už vo v-u

● zlatý v. obdobie rozkvetu;

veko -a viek s. príklop nádoby, schránky ap., vrchnák: v. škatule, skrinky, prikryť súdok v-om, zdvihnúť v.;

vekovo, vekove prísl.: v. primeraný

vekový príd.: v. rozdiel;

veksláčka -y -čok ž.;

vekslácky príd.;

veksláctvo -a s.

vekslák -a mn. -ci m. hovor. pejor. kto veksluje;

vekslovať nedok. hovor. pejor. nezákonne obchodovať s cudzími valutami, ukradnutým a pašovaným tovarom ap.: v. na ulici;
živí sa v-ním

vektor -a L -e mn. -y m. mat., fyz. veličina udaná veľkosťou a smerom;

vektorový príd.

veľa viac(ej)

I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. veľké množstvo, veľký počet, rozsah, mnoho, op. málo: v. ľudí, v. peňazí, v. trápenia

● v. šťastia, úspechov! pozdrav, želanie;
mať v. → rečí

II. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah ap. deja, mnoho, op. málo: v. jesť, hovoriť, v. napršalo

● čo je v., to je v. to presahuje mieru;
v. nechýbalo skoro sa prihodilo niečo, obyč. nepríjemné;
to za v. nestojí to nemá hodnotu

veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
v. sa vyskytovať často

veľavážený príd. kniž. veľmi vážený (obyč. v oslovení, v adrese): v-é publikum, v. pán

veľavravne prísl.;

veľavravnosť -i ž.

veľavravný príd.

1. (zbytočne) veľa rozprávajúci, mnohovravný: v. človek

2. veľa naznačujúci, sľubujúci, mnohovravný: v. pohľad výrečný;

veľavýznamne prísl.: v. sa usmievať

veľavýznamný príd.

1. veľmi významný, mnohovýznamný: v-á udalosť

2. mnohoznačný: v. pohľad;

veľdielo -a -diel s. veľké, mimoriadne významné dielo: architektonické v.

veľduch -a mn. -ovia m. kniž. človek výnimočných duchovných hodnôt, génius: v. svetovej literatúry

velebiť nedok. kniž. oslavovať (význ. 2), zvelebovať, chváliť: v. múdrosť ľudu;
v-nie Boha

● expr. v. niekoho do neba veľmi vychvaľovať

velebne prísl.;

velebnosť -i ž.

velebný príd. kniž.

1. dôstojný (význ. 1), úctyhodný: v-á postava starca

2. vznešený (význ. 1), majestátny: v-é horstvo;
v-é ticho;

velenie -ia s.

1. vedenie vojska al. inej (ozbrojenej) skupiny: jednotné v., ujať sa v-ia

2. veliteľstvo, veliteľský zbor: hlavné v. armády

velezrada -y ž. vlastizrada;

velezradca -u mn. -ovia m. vlastizradca;

velezradkyňa -e -kýň ž.

velezradný príd.

veľhory -hôr ž. mn. vys. horstvo (nad 2500 m): končiare v-r

veliaci príd.

1. poverený velením: v. dôstojník

2. v. jazyk, v-a reč ktorou sa velí

velice prísl. nár. veľmi

veličenstvo -a s. titul, oslovenie panovníka: jeho v., vaše v. (v oficiálnom písomnom styku Jeho V., Vaše V.)

veličina -y -čín ž.

1. kvantitatívne vyjadrený jav, pojem, vlastnosť: fyzikálna, matematická v.

2. expr. významná osobnosť: politická v.

veličizný príd. expr. velikánsky: v-é dubisko

opak. velievať -a

velikán -a m. kniž.

1. obor; veľduch, gigant: v. umenia, národní v-i

2. mn. N a A i -y vec obrovských rozmerov, gigant: tatranskí v-i, tatranské v-y štíty

velikánsky príd. expr. veľmi veľký, veličizný, obrovský: v. dom, v-a diera, v-a radosť

velikáš -a m. pejor. kto preceňuje svoj vlastný význam, túži po sláve ap., megaloman;