Význam slova "us" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

úsad -u m. bolesti v krížoch: zaťal ho ú.

nedok. usadať sa

// usadnúť k 2 iba v spoj. so slovesami dať, nechať: nechať u. kávu

usadenina -y -nín ž. usadená vrstva niečoho: kávová u.;
geol. morské, ľadovcové u-y

usadiť dok.

1. ponúknuť miestom, posadiť: u. hosťa do fotela

2. hovor. expr. zahriaknuť, umlčať: raz-dva ho v reči u-l;

usadlík -a mn. -ci m. kto sa v mieste natrvalo usadil: mestskí u-ci

usadlosť -i ž. kniž. sídlo (význ. 1), gazdovstvo: roľnícka u.

usadlý príd.

1. kt. sa natrvalo usadil; svedčiaci o tom, op. kočovný: z kočovných pastierov sa stali u-í roľníci;
u. spôsob života

2. kniž. pokojný (význ. 3), vyrovnaný, rozvážny: u. starší pán

usadnúť sa -e -ú -dol dok.

1. usadiť sa (význ. 3): na stromoch pri ceste sa u-l prach

2. (o tekutine) zraziť sa (význ. 4), sadnúť sa: u-tá krv

3. klesnúť (význ. 1), poklesnúť, sadnúť: pôda, sneh sa u-e;
u-tie násypu, lešenia;

nedok. usádzať -a, usadzovať

// usadiť sa

1. sadnúť si: pohodlne sa u.

2. nájsť trvalý domov, usídliť sa: natrvalo sa u-l na vidieku

3. (o drobných čiastočkách) utvoriť vrstvu, usadnúť sa: prach sa u-l na nábytku;
na dne sa u-la vrstva kalu;

nedok. usádzať sa, usadzovať sa

usalašiť sa dok. expr. pohodlne si sadnúť, rozložiť sa, usadiť sa: u. sa vo foteli;
u. sa na noc uložiť sa, ubytovať sa;

nedok. usalašovať sa

ušanovať dok. hovor.

1. usporiť (význ. 2), ušetriť, zošporovať: u-né kurivo

2. ušetriť (význ. 2), uchrániť: chceli ho u. od sklamania;
každého ohovára, nikoho neu-je

ušatý príd. kt. má veľké uši: u-é zviera;
u-á hlava

uschnúť -e -ú -chol dok.

1. stratiť vlhkosť, usušiť sa: bielizeň u-la, seno u-lo;
čaká, kým blato, cesta u-e obschne;
šaty dať, nechať u.

2. vypariť sa (z povrchu), obschnúť: slzy u-li

3. stratiť sviežosť, vyschnúť: kvety u-li, u-té lístie

● expr. ešte mu mlieko na brade neu-lo je primladý, neskúsený;

úschova -y -chov ž. uschovanie: dať, prijať peniaze do ú-y

uschovať dok. bezpečne uložiť: cennosti u-né v trezore;
mlieko, syry u. v chlade;

nedok. uschovávať -a

úschovňa -e ž. miestnosť na prechodnú úschovu: u. batožiny, bicyklov

úschovné s. poplatok za uschovanie veci

úsečka -y -čiek ž. geom. časť priamky ohraničená dvoma bodmi

úsečne prísl.;

úsečnosť -i ž.

úsečný príd.

1. stručný, krátky: ú-é vety, ú. povel

2. odmeraný (význ. 2), chladný: ú. tón;

usedavo prísl.: u. nariekať

usedavý príd. žalostný (význ. 1): u. plač;

usedený príd. unavený, stŕpnutý (dlhým) sedením: musí sa povystierať, je celý u.

úsek -u m.

1. (menšia) časť celku: ú. cesty, terénu;
významný ú. jeho života;
odborový ú. najmenšia jednotka odborovej organizácie

2. oblasť (význ. 3), odbor, sféra: výrobný ú.;
na ú-u poľnohospodárstva;

úsekový príd.: ú. pracovník

useň usne ž. vyrobená surová koža, remeň

ušetriť dok.

1. usporiť (význ. 1, 2): u. si na auto našetriť;
u-ený materiál;
u. si námahu

2. mať ohľad, uchrániť, ušanovať: u. deti, ženy (od námahy, od hrôzy);
vojna nikoho neu-í

● to si si mohol u. a) bez toho si mohol byť b) to si nemusel (u)robiť

ušiačik -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.: zajačik – u.;

ušiak -a mn. N a A -y m. expr. zajac al. iné ušaté zviera;

ušiak -a D a L -u m. fotel so zvýšenými bočnými operadlami hlavy: driemať v u-u

ušianka -y -nok ž. rus. čiapka s kožušinovými výložkami na uši

usídlenec -nca m. kto sa (natrvalo) niekde usídlil

usídliť sa -i dok. nájsť, zaujať sídlo, usadiť sa; ubytovať sa: kmene u-ené v oblasti Karpát;
u. sa v meste;

nedok. usídľovať sa

úsilie -ia s. vypätie (duš.) síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho, snaha: pracovné, mierové ú.;
vynaložil všetko ú., aby ho prijali;
pri všetkom ú-í;

úsilne prísl.

úsilný príd.: ú. pochod;

usilovať sa nedok.

1. vynakladať úsilie, snažiť sa: u. sa o dosiahnutie cieľa, u. sa o vyriešenie sporu;
u-l sa vyhovieť jeho žiadosti;
u-je sa (zo všetkých síl), aby nesklamal

2. s úsilím pracovať: len nech sa u-je, práca mu pôjde sama od ruky

usilovne prísl.: u. premýšľať, u. sa učiť;

usilovnosť -i ž.

usilovný príd. kt. sa usiluje, príčinlivý; svedčiaci o úsilí: u. žiak, u. pomocník;
u-é ruky pracovité;
u-á práca;

nedok. usínať -a

ušiť -je -jú dok. šitím zhotoviť: dať si u. šaty;
dobre, zle u-tý oblek

● to je naňho ako u-té to ho vystihuje

nedok. uskakovať

úskalie -ia s. prekážka (význ. 2), ťažkosti: prekonávať, naraziť na ú., vyhýbať sa ú-iam života

úškľabok -bku m. škľabivý výraz tváre: tvár znetvorená ú-om;
byť predmetom ú-ov posmechu

uskladniť dok. uložiť v sklade: u. materiál, potraviny;

nedok. uskladňovať

uško -a -šiek s.

1. zdrob. k 1, 2

2. ucho (na ihle)

3. bot. výrastok na listoch tráv

uskočiť dok. odskočiť (význ. 1): u. nabok;

úskočne prísl.;

úskočnosť -i ž.

úskočný príd. zákerný, ľstivý: ú. protivník, ú. dravec;
ú. plán;

uškodiť dok. zaškodiť, poškodiť, ublížiť: trocha námahy nikomu neu-í;
jedlo mu u-lo (na žalúdok)

úskok -u m. zákerné, ľstivé konanie: dosiahnuť svoj zámer ú-mi

uskoriť dok. urýchliť: u. dozrievanie (zemiakov);
u-enie vývinu;

nedok. uskorovať

úškrn -u, úškrnok -nku m. expr. uškrnutie; úškľabok: potmehúdsky, sarkastický ú.

nedok. uškŕňať sa -a

uškrnúť sa -ie -ú dok. expr. usmiať sa (posmešne): u. sa pod fúzy;

uskromniť sa dok. obmedziť sa v potrebách, uspokojiť sa s málom: u. sa v jedle, v požiadavkách;

nedok. uskromňovať sa

uškrtiť -rť! dok. zaškrtiť (význ. 1), zahrdúsiť: u. sliepku;
u-l by ho (od zlosti, v zúrivosti)

// uškrtiť sa zaškrtiť sa: zviera sa u-lo v oku

uskutočniť dok. urobiť skutkom, skutočnosťou, splniť, realizovať: u. plán, myšlienku, požiadavky;
čo si zaumieni, to aj u-í

□ u. reformu zreformovať;

uskutočniteľnosť -i ž.

uskutočniteľný príd. kt. sa dá uskutočniť: u. zámer, ťažko u. návrh;

nedok. uskutočňovať

// uskutočniť sa stať sa skutkom, splniť sa, realizovať sa: jeho sny sa u-li, výlet sa neu-l pre zlé počasie;

nedok. uskutočňovať sa

uškvariť dok. upražiť, upiecť: u. barana, u. v horúcom oleji

// uškvariť sa pražením sa upraviť: u-ené mäso;

ušľachtilo prísl.;

ušľachtilosť -i ž.

ušľachtilý príd.

1. mravne hodnotný, šľachetný: u. človek, u. cit;
u-á zábava

2. esteticky dokonalý: u-é formy, u-á hlava

3. odb. majúci dokonalé vlastnosti: u-é sorty ovocia;
u-á oceľ;

ušľahať dok. šľahaním upraviť, pripraviť: u. smotanu, sneh z bielkov

ušliapať -e -u dok. pošliapať (význ. 1): u. trávnik;
u-ný sneh ubitý

usliniť dok. zasliniť: u-ená cigareta

úslnie -ia s. výslnie: dom na ú-í

úslovie -ia s. nevetné (al. neslovesné) ustálené slovné spojenie

úsluha -y úsluh ž. menšia služba z vďačnosti, pozornosť: drobné ú-y, preukázať niekomu ú-u

úslužne prísl.;

úslužnosť -i ž.

úslužný príd. ochotný pomôcť, pozorný; svedčiaci o ochote, pozornosti: ú. hostiteľ, byť ú.;
ú. prejav;

uslzený príd. uplakaný (význ. 1, 2): u-é oči, u-é dieťa

usmažiť dok. upražiť: u. cibuľu, huby

// usmažiť sa: expr. u. sa na slnku veľmi sa opáliť

usmerniť dok.

1. dať žiadaný smer: u. potok reguláciou, u. loptu do brány;
elektrotech. u. prúd premeniť (zo striedavého) na jednosmerný

2. zamerať na istý cieľ, istým smerom: u. výchovu detí, u. vývin, záujmy;

usmerňovač -a m. elektrotech. prístroj na usmernenie elektr. prúdu: elektrónkový u.

usmerňovací príd. určený na usmerňovanie: elektrotech. u-ia elektrónka

nedok. usmerňovať

úsmešok -šku m.

1. posmech, posmešok: počúvať, znášať ú-y (zo všetkých strán)

2. úsmev: sebavedomý ú.

úsmev -u m. výraz tváre, kt. vyj. príjemné stavy, pocity, príp. iróniu (obyč. pohybmi svalov okolo úst): milý, figliarsky ú., posmešný, škodoradostný ú., potlačiť ú.;

úsmevček -a m. zdrob. expr.

úsmevne prísl.;

úsmevnosť -i ž.

úsmevný príd.

1. usmievavý, usmiaty: u-á tvár

2. radostný (význ. 1): u-á nálada, ú-é ráno

3. vzbudzujúci úsmev, žartovný: ú. príbeh;

usmiať sa usmeje usmejú dok. prejaviť (príjemné) pocity úsmevom: u. sa milo na prichádzajúcich;
smutne, kyslo sa u.;
u. sa (po)pod fúzy lišiacky;
u. sa vtipu, na vtipe

● šťastie sa naňho u-lo mal šťastie;

usmiato prísl.;

usmiatosť -i ž.

usmiaty príd. kt. sa usmieva: u-e dieťa;
u-a tvár;

nedok. usmievať sa -a

usmievavo prísl.;

usmievavosť -i ž.

usmievavý príd. často sa usmievajúci; úsmevný, usmiaty: milý, u. človek, u-á tvár, u-é oči;

usmoklene príd.;

usmoklenosť -i ž.

usmoklený príd. expr. uplakaný, ufňukaný: u-é decko;
u. hlas;

usmoliť -ľ! dok.

1. zasmoliť (význ. 1, 2): u-ená dratva;
u-ené nohavice

2. expr. zašpiniť, ušpiniť: u-ená vreckovka

3. expr. s námahou zhotoviť, zosmoliť: ledva u-l pár riadkov

// usmoliť sa

1. zasmoliť sa (význ. 1, 2): u-ený kmeň, u. sa v hore

2. expr. zašpiniť sa, ušpiniť sa: dieťa prišlo celé u-ené

nedok. usmrcovať

usmrkane, usmrkano prísl.;

usmrkanec -nca m. expr. usmrkané, usoplené dieťa;

usmrkanosť -i ž.

usmrkaný príd. expr.

1. kt. stále smrká, sopľavý, usoplený: u-é decko;

2. uplakaný (význ. 1, 2), plačlivý: u-á starenka;

usmrtiť -rť! dok. spôsobiť smrť, zabiť: u. človeka, baktérie u-jú, u-ený elektrickým prúdom;

ušmyknúť -e -ú -kol dok. expr. ujsť (význ. 1), vyšmyknúť sa

● aj dobrému kocúrovi myš u-e každý sa môže zmýliť

ušnica -e -níc ž. anat. časť vonkajšieho ucha, ušný lalok;

ušnicový príd.

usnúť -e -ú dok. zaspať (význ. 1): tvrdo u.

● zjemn. u-l naveky, u-l v Pánovi zomrel;

ušný príd. k 1: u. lalok, u. maz;
u. lekár;