Význam slova "ul" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

úľ -a L -i mn. -e m. drevená konštrukcia na chovanie včiel: materský, prenosný úľ

● je tam ako v úli rušno;

uľahčiť -hč/-i! dok.

1. urobiť ľahším, menej namáhavým: u. (si) prácu

2. uľaviť, odľahčiť: u. rodičom;
pocítiť u-enie;

nedok. uľahčovať

// uľahčiť sa

1. stať sa ľahším, menej namáhavým: manipulácia s kontajnermi sa im u-la

2. neos. uľaviť sa, odľahnúť: po lieku sa mu u-lo;

nedok. uľahčovať sa

// uľahčiť si uľaviť si, odľahčiť si: u. si zahrešením

uľahnúť, uľahnúť sa -e -ú -hol dok. klesnúť (význ. 1), poklesnúť, usadnúť sa: hrob (sa) po čase u-e, u-tá vrstva snehu, u-tý násyp;

ulahodiť dok.

1. urobiť po vôli, vyhovieť: ťažko každému u.

2. uhádnuť (význ. 3), utrafiť: (ne)u. množstvo, mieru pri solení

úľak -u m. zľaknutie, ľak: spamätať sa z ú-u

ulakomiť sa dok. chcieť si prisvojiť (z lakomosti): u. sa na cudzie;
na to sa nik neu-í nemá to veľkú cenu

nedok. ulamovať

// ulomiť sa: u-ený kus skaly;

nedok. ulamovať sa

ulapiť dok. chytiť (význ. 1), lapiť: u. niekoho pod krk

// ulapiť sa: mocne sa u. zábradlia

úľava -y úľav ž.

1. iba jedn. uľavenie: pocítiť ú-u, liek (ne)prináša ú-u

2. zníženie, zmenšenie povinností: mal ú-y v štúdiu;
fin. daňová ú. zníženie dane

uľaviť dok. zbaviť nepríjemného stavu, pocitu, ťažkostí ap., uľahčiť, odľahčiť: u. postihnutému v trápení, u. ukonanému telu;

nedok. uľavovať

// uľaviť sa neos. (o nepríjemnom stave) zlepšiť sa, uľahčiť sa: chorému sa u-lo;

nedok. uľavovať sa

// uľaviť si zmierniť nepríjemný pocit, stav ap., uľahčiť si: rozkričal sa, aby si u-l (v hneve)

ulepiť sa dok. expr. zachytiť sa (význ. 1, 3), prichytiť sa: u. sa na schodíky vagóna

úlet -u m. odb. unikanie (popolčeka ap.) do ovzdušia; takto unikajúce čiastočky: znížiť percento ú-u

uletieť -í -ia dok. letom opustiť miesto, odletieť: vtáčik, motýľ u-l;

uležať -í -ia dok. (iba v spoj. so slovesami dať, nechať) odležať: tvrdé ovocie necháme u.

// uležať sa odležať sa: u-né mäso;

uliahnuť sa -e -u -hol dok. vyliahnuť sa: práve u-té teľa, jahňa

uliať uleje ulejú dok. liatím (význ. 2) zhotoviť; odliať: u. zvon;

uliať sa uleje ulejú dok. hovor. expr. vyhnúť sa práci, povinnostiam: u. sa v škole, u. sa zo schôdzky;

ulica -e ulíc ž. upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: mestské u-e, široká, bočná, tichá u.;
slepá u. bez vyústenia;
chodiť po u-i

● byť na u-i bez zamestnania;
→ vyhodiť niekoho na u-u;
žena z u-e prostitútka;

ulička -y -čiek ž. zdrob.: úzka u.;
u. medzi sedadlami, medzi stolmi priechod

● dostať sa do → slepej u-y

uličnica -e -níc ž.;

uličnícky príd. i prísl.;

uličníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. nevychovanosť, samopašnosť

2. výčin uličníka

uličník -a mn. -ci m. nevychovaný, samopašný chlapec, nezbedník;

uličný príd.: u-á izba obrátená na ulicu;
u. futbal hrávaný na ulici;

nedok. ulietať -a, uletovať

ulievač -a m. hovor. pejor. kto sa rád ulieva;

ulievačka -y -čiek ž.;

ulievačský príd.;

ulievačstvo -a s.

ulievareň -rne ž. hovor. expr. vyhýbanie sa práci; zamestnanie, kt. to umožňuje

nedok. ulievať sa -a

nedok. ulíhať, ulíhať sa -a, ulihovať, ulihovať sa

úlik -a m. zdrob.

úlisne prísl.;

úlisnica -e -níc ž.

úlisník -a mn. -ci m. úlisný človek;

úlisnosť -i ž.

úlisný príd. neúprimne milý, podlízavý; svedčiaci o tejto vlastnosti: ú. človek;
ú. úsmev

● ú. ako had veľmi;

ulita -y ulít ž. vápenná schránka niekt. mäkkýšov: slimačia u.;

ulitník -a m. mäkkýš obyč. s ulitou;
zool. ulitníky Gastropoda

ulízane prísl.: pôsobí u.

ulízaný príd. expr.

1. nahladko učesaný: u-á hlava

2. hovor. nápadne upravený: u. fičúr;

úloha -y úloh ž.

1. čo treba vykonať, povinná činnosť, poslanie: štátna, výrobná ú., výskumná ú.

2. funkcia (význ. 1), postavenie: mať vedúcu ú-u v skupine

3. stvárnenie div. al. film. postavy, rola: malé ú-y;
hrať hlavnú ú-u i pren. mať rozhodujúce postavenie

4. škol. práca: domáca ú., písať si ú-u

5. niečo určené na riešenie: matematická, šachová ú.

□ mať, klásť za ú-u

● → hrať veľkú, významnú ú-u;

úlomček -a m. zdrob.

ulomiť dok. odlomiť: u. vrchovec;

úlomkový príd.;

úlomok -mka/-mku m.

1. odlomený kúsok: ú-y skaly, horniny

2. kniž. úryvok, útržok, fragment: ú-y viet, piesne;

uloviť dok. lovom získať, chytiť: u-ená zver;

úlovok -vku m. ulovená zver, korisť: bohatý ú.;

úľový príd.;

úložisko -a -žísk s. miesto uloženia niečoho: ú. rádioaktívneho odpadu;

úložiskový príd.

uložiť dok.

1. položiť na miesto, odložiť; schovať: u. bielizeň do skrine, u. cennosti, listiny do trezoru

2. položiť v istom poriadku, usporiadať, poukladať: u. si svoje veci, u. drevo, tehly;
u-enie zemských vrstiev poloha;
u-enie ložiska spôsob umiestnenia

3. dať, odložiť (do banky): u. si peniaze na knižku

4. inform. previesť informáciu z operačnej pamäte na pamäťové médium

5. položiť na lôžko: u. deti, chorého do postele

6. nariadiť, prikázať, naložiť: u. niekomu za úlohu pripraviť návrh;
u. trest, pokutu;

úložné s. poplatok za uloženie veci

ultimatívne prísl.;

ultimatívnosť -i ž.

ultimatívny príd.: u-a požiadavka;

ultimátum -ta s. (posledná) výzva sprevádzaná pohrozením: dať, dostať, prijať u.;
práv. (v medzinár. vzťahoch) dať u. kategoricky oznámiť požiadavky a pohroziť protiopatreniami;

ultra neskl. príd. označujúci istú vlastnosť vo veľkej miere, obyč. vys. kvalitu výrobku ap. (najmä v reklame)

ultrafialový príd.: fyz. u-é lúče s kratšou dĺžkou než viditeľné fialové lúče;
u-é žiarenie neviditeľné elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou kratšou ako pri viditeľnom svetle, zn. UV

ultrakrátky príd. veľmi krátky: odb. u-e vlny veľmi krátke

ultraľahký príd. veľmi ľahký: u-é lietadlo

ultraľavičiar -a m. prívrženec krajnej ľavice;

ultraľavičiarka -y -rok ž.;

ultraľavičiarsky príd. i prísl.;

ultraľavičiarstvo -a s.

ultraľavicový príd. krajne ľavicový: u-é tendencie

ultramarín -u m. sýta belasá farba;

ultramarínový príd.

ultramoderný príd. prepiato moderný, hypermoderný: u-é prostredie, názory

ultranacionalista -u m. stúpenec ultranacionalizmu;

ultranacionalistický príd.: u-á požiadavka;

ultranacionalisticky prísl.

ultranacionalistka -y -tiek ž.;

ultranacionalizmus -mu m. krajný nacionalizmus;

ultrapravičiar -a m. prívrženec krajnej pravice;

ultrapravičiarka -y -rok ž.;

ultrapravičiarsky príd. i prísl.;

ultrapravičiarstvo -a s.

ultrapravicový príd. krajne pravicový: u-é názory

ultraradikálny príd. krajne radikálny: u. postoj

ultrasonografia -ie ž. lek. vyšetrovacia metóda, ktorou sa skúmajú vnútorné orgány a (chorobné) zmeny v (ľudskom) organizme pomocou vysokofrekvenčných zvukových vĺn;

ultrasonografický príd.: u-é vyšetrenie

ultrazvuk -u m.

1. fyz. zvuk nad hranicou počuteľnosti

2. hovor. ultrasonografia: pomocou u-u zistili dvojčence;

ultrazvukový príd.: u. prístroj

úľuba -y ž. obyč. v spoj. pozerať s ú-ou so zaľúbením, s potešením

ulúpiť -i dok. lúpežou získať, (násilím) ukradnúť: u-ená korisť

uľútiť sa -i dok. neos. prísť ľúto, uľútost(n)iť sa: u-lo sa mu chudáka

uľútostiť sa, uľútostniť sa dok. neos. uľútiť sa: u-lo sa im sirôt, prijali ich za svoje

čulý príd. (o živých tvoroch, ich činnosti) živý, pohyblivý, svižný, vrtký: č-é dieťa, mláďa;
byť svieži a č.;
č. pracovný ruch;
č. obchodný styk častý;
č-á debata rušná;

uršulínka -y -nok ž. členka žen. rehoľného spoločenstva založeného v 16. stor.;

uršulínsky príd.: u. kostol