Význam slova "uj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 58 výsledkov (1 strana)
-
ujarmiť dok. kniž. podmaniť (význ. 1), podrobiť, zotročiť: u-ené národy;
-
nedok. ujarmovať
-
ujasniť dok. vysvetliť (význ. 1), objasniť: u. si problém, neu-ené pojmy;
-
nedok. ujasňovať
// ujasniť sa stať sa jasným, objasniť sa: všetko sa mu odrazu u-lo v hlave;
-
nedok. ujasňovať sa
-
ujať sa ujme ujmú dok.
1. vziať si na starosť, postarať sa: u. sa opustených detí
2. začať (činnosť), pustiť sa do niečoho: u. sa funkcie;
mužstvo sa u-lo vedenia;
u. sa slova začať hovoriť3. pustiť korene, prijať sa: priesada sa u-la, krík sa neu-l
4. nájsť ohlas, rozšíriť sa: myšlienka sa u-la, tento módny výstrelok sa ťažko ujme;
-
ujazdiť -zď/-i! dok. jazdením stlačiť: vrstva u-ého snehu
-
ujček -a mn. -ovia m. hypok.
-
ujčiná -ej mn. -é -čín ž. ujcova manželka; teta;
-
ujčinka -y -niek ž. hypok.
-
ujec ujca mn. -ovia m. matkin brat; strýko;
-
1. expr. po troche jesť, zajedať (si): u. si chlieb, chleba so slaninkou
2. iba ujedať odjedať
-
nedok. ujímať sa -a
-
ujko -a mn. -ovia m. hypok.
-
ujma -y ž. škoda (význ. 1, 2), poškodenie: u. na zdraví, utrpieť (finančnú) u-u;
-
ujo -a mn. -ovia m. hovor.
1. ujec
-
ujsť ujde ujdú ušiel dok.
1. rýchlym pohybom sa vzdialiť, utiecť, zutekať: zbabelo, bezhlavo u., u. pred ohňom;
však ty mi neu-š! dochytím ťa;
u-l mu vlak, autobus zmeškal ho;2. (tajne) odísť, opustiť (význ. 1), utiecť: u. z domu, zo zajatia;
hneď by som u-l! odišiel by som, keby som mohol3. dostať sa z dosahu, uniknúť: smrti nik neu-e, u. nebezpečenstvu
4. uniknúť pozornosti: (ne)ušlo mu, že nehlasovali všetci prítomní;
nič mu neušlo z toho, čo sa hovorilo5. (o veciach) uvoľniť sa (význ. 3); uniknúť, utiecť: ušlo jej očko (na pančuche, pri pletení);
mlieko ušlo vykypelo6. mimovoľne vyjsť (z úst), vykĺznuť: nechtiac mu ušlo nepremyslené slovo
7. uplynúť (v čase), ubehnúť, utiecť: pri robote deň rýchlo ujde
8. i nedok. hovor. (pre)javiť sa ako dostačujúce, zbaviť: kvalita by ešte ušla, ale farba nevyhovuje;
ujde to, ešte to ujde je to dobré, v poriadku, zbaví9. uniknúť bez využitia: zavri, aby teplo neušlo;
ušla mu dobrá príležitosť, u-l mu zárobok, zisk● expr. u. hrobárovi z lopaty vyliečiť sa z ťažkej choroby;
-
ujúkať -a nedok. prejavovať radosť vyslovením cit. ujú
-
dostačujúci príd. kt. vyhovuje, uspokojuje, postačujúci, dostatočný: d. dôkaz, argument;
-
dostačujúco prísl.: d. preukázať
-
nepočujúci
-
odstrašujúci príd. kt. odstrašuje: o-a udalosť;
-
odstrašujúco prísl.
-
ohlušujúci príd. kt. ohlušuje (sluch), prenikavý: o. výstrel, zvuk;
-
ohlušujúco prísl.
-
oslňujúci príd. kt. oslňuje, oslnivý: o-e svetlo;
o. výkon; -
oslňujúco prísl.
-
osviežujúci príd. kt. osviežuje: o-e nápoje, o. chlad;
-
osviežujúco prísl.: pôsobiť o.
-
podmaňujúci príd. kt. podmaňuje (význ. 2, 3), očarujúci, úchvatný: p. úsmev, p-á krása;
-
podmaňujúco prísl.
-
poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca
-
ponižujúci príd. kt. ponižuje, pokorujúci, nedôstojný: p-e postavenie, p-a situácia;
-
ponižujúco prísl.
-
posmeľujúci príd. dodávajúci smelosť, povzbudzujúci: povedať niekomu p-e slovo;
-
posmeľujúco prísl.
-
postačujúci príd. vyhovujúci, dostatočný: p. doklad, p-e zásoby;
-
postačujúco prísl.: p. veľký
-
prevažujúci príd. prevažný: p-a časť
-
priťažujúci príd. práv.: p-a okolnosť kt. má vplyv na zvýšenie trestu;
-
priťažujúco prísl.: vyznieť p.
-
stiesňujúci príd. skľučujúci, tiesnivý: s-e ticho, s. pocit;
-
stiesňujúco prísl.
-
usvedčujúci príd. kt. usvedčuje: u. dôkaz, u. predmet;
-
usvedčujúco prísl.
-
utišujúci príd. prinášajúci utíšenie, upokojujúci: u-e prostriedky;
-
utišujúco prísl.
-
vysiľujúci príd. kt. vysiľuje: v-a práca, horúčka;
-
vysiľujúco prísl.
-
vyučujúci m. kto vyučuje: povinnosti v-ch
-
vzrušujúci príd. kt. vzrušuje, strhujúci: v. okamih, v. film;
-
vzrušujúco prísl.
-
zľahčujúci príd. uberajúci na význame, dôležitosti, znevažujúci: z-e poznámky;
-
zľahčujúco prísl.
-
zničujúci príd. ničivý, zdrvujúci: z-a porážka;
expr. z. pohľad; -
zničujúco prísl.