Význam slova "uch" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

uchádzač -a m. kto sa o niečo uchádza: u. o miesto;
u. o titul kandidát;
mať veľa u-ov pytačov;

uchádzačka -y -čiek ž.

nedok. k 1, 4 – 7, 9 uchádzať -a, uchodiť¹: otvorom u-a, u-í vzduch

// ujsť sa pripadnúť (význ. 1, 2), dostať sa: u-l sa mu najväčší kus, neušlo sa mu miesto;
ujde sa mu dosť posmechu

uchádzať sa -a nedok. usilovať sa získať, mať záujem: u. sa o miesto, u. sa o priazeň niekoho, u. sa o dievča

ucháň -a m. expr. ušatý človek, obyč. chlapec;

uchaňa -e ž.

uchlácholiť -ľ! dok. upokojiť, utíšiť: u. plačúce dieťa;

// uchlácholiť sa u(s)pokojiť sa, utíšiť sa

uchlipkávať, uchlipkávať si -a nedok. expr. upíjať si, popíjať: u. (si) kávu (-y), (varené) víno

uchlipnúť si -e -ú -pol dok. expr. upiť (si), odpiť: u. (si) čaju, likéru

uchmatnúť -e -ú -tol dok. expr.

1. uchytiť, schmatnúť, zdrapiť: u. korisť

2. ukradnúť: u-e, čo vidí

uchnúť sa -e -ú -chol dok. expr. obyč. v spoj. nik sa oň, o ňu ani neu-e neobzrie, nevšimne si

ucho -a s.

1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši;
stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach;
strihať ušami;
dostať poza uši zaucho;
mať dobré uši dobre počuť;

2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami

3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)

● mať tenké uši dobre počuť;
natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať;
počuť niečo na vlastné uši osobne;
až po uši v najvyššej miere;
počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne;
sedieť si na ušiach nepočuť;
(aj) → steny majú uši;
→ somárske uši;
expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať;

uchodiť² dok.

1. chôdzou vyšliapať: u-ená zem

2. chôdzou unaviť: išiel si nohy u.

// uchodiť sa veľa prejsť chôdzou, nachodiť sa: mal sa u. za ňou

ucholak -a mn. N a A -y m. chrobák s pretiahnutým pohyblivým telom, zool. Forticula

uchopiť dok. pevne chytiť: u. niečo obidvoma rukami;
tel. u. náčinie;

uchovať dok. zachovať, zachrániť (pred porušením): u. pamiatky v pôvodnom stave

□ u. niečo v pamäti zapamätať si;

nedok. uchovávať -a

// uchovať sa: pôvodný exemplár sa neu-l;

nedok. uchovávať sa

uchový príd. k 2;

uchrániť -i dok. chránením zachovať, ochrániť, ubrániť: u. majetok pred skazou, u. dieťa pred chorobou, u. rodinu od nešťastia

// uchrániť sa ochrániť sa, ubrániť sa

nedok. uchvacovať

uchvátiť -i dok. kniž.

1. násilím sa zmocniť, uchytiť: u. moc

2. nadchnúť, uniesť, dojať: u-l nás pocit šťastia;
pohľad na Tatry vždy u-i;

uchvatiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto uchvátil niečo: u. moci;

uchvatiteľka -y -liek ž.;

uchvatiteľský príd.

úchvatne prísl.;

úchvatnosť -i ž.

úchvatný príd. kniž. vyvolávajúci nadšenie, uchvacujúci, nádherný: u. pohľad, obraz;
bolo to ú-é;

úchylák -a mn. -ci m. subšt. úchylný človek; úchyláčka -y -čok ž.;
úchylácky príd. i prísl.

uchýliť sa -i -ľ! dok.

1. odkloniť sa (význ. 1), odchýliť sa, odbočiť: u. sa od priameho smeru;
u. sa od pravdy odkloniť sa, oddialiť sa

2. nájsť útočisko, utiahnuť sa: u. sa v daždi pod strechou

3. vybrať si (v tiesni) východisko: u. sa ku klamstvu, k osvedčeným prostriedkom;

úchylka -y -liek ž. odchýlenie sa od normálneho stavu, od (ideového) smeru; rozdielnosť, odlišnosť: duševná ú.;
prípustná ú.;
ú. od politickej línie;
ľavá, pravá ú.

úchylkár -a m. pejor. kto sa dopustil úchylky (od polit. línie);

úchylkárka -y -rok ž.;

úchylkársky príd.;

úchylkárstvo -a s.

úchylne prísl.;

úchylnosť -i ž.

úchylný príd.

1. nie celkom normálny, chorý: mravne, duševne ú.

2. pohlavne nenormálny: ú. človek;

nedok. uchyľovať sa

uchytiť dok. prudko vziať, uchmatnúť, schmatnúť: v panike u-l, čo mu prišlo pod ruky;
vlk u-l ovcu;
skoro nás vietor u-l;
neos. išlo nás u. fúkal silný vietor

● expr. bodaj to parom u-l zahrešenie;
ide ho u. od jedu veľmi sa jeduje

// uchytiť sa

1. (o rastline) ujať sa (význ. 3), prijať sa: na skale sa nič neu-í

2. hovor. uplatniť sa (význ. 1): u. sa v televízii

úchytkom prísl.

1. narýchlo, napochytre: ú. pobrať najnutnejšie veci

2. zbežne (význ. 1), letmo: ú. pozrieť na niekoho

čuch -u m. zmysel na vnímanie vône, zápachu: mať jemný, dobrý č. i pren. hovor. vedieť predvídať;
vnímať niečo č-om;

kožuch -a m.

1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: slovenský k., norkový k.

2. srsť, kožušina: zajac v zimnom k-u

● expr. vyprášiť niekomu k. zbiť ho;
pustiť niekomu blchu do k-a znepokojiť ho;
→ držať sa niekoho, niečoho ako voš k-a;

ňuch -u m. čuch zvierat, expr. i ľudí: pes má dobrý ň.

● expr. mať na niečo (dobrý) ň. vedieť vytušiť;

ňucháč -a m. ňufák: psí ň.;

ňucháčik -a m. zdrob.

nedok. očuchávať -a

nedok. oňuchávať -a

pančucháče -ov m. pomn. hovor. pančuchové nohavice

pošuchávať -a, pošuchovať nedok. chvíľami (trocha, jemne) šúchať (význ. 1, 2): p. dieťa po brušku;
expr. jednou nohou p-l

šuch

I. cit. naznač. rýchly pohyb po povrchu niečoho a napodobňuje zvuk vznikajúci pri takomto pohybe

II. šuch -u m. šuchotavý zvuk; šuchot: nepočuť ani š-u, ani buchu

nedok. vyňuchávať -a