Význam slova "u" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

uchvatiteľský príd.

úchvatne prísl.;

úchvatnosť -i ž.

úchvatný príd. kniž. vyvolávajúci nadšenie, uchvacujúci, nádherný: u. pohľad, obraz;
bolo to ú-é;

úchylák -a mn. -ci m. subšt. úchylný človek; úchyláčka -y -čok ž.;
úchylácky príd. i prísl.

uchýliť sa -i -ľ! dok.

1. odkloniť sa (význ. 1), odchýliť sa, odbočiť: u. sa od priameho smeru;
u. sa od pravdy odkloniť sa, oddialiť sa

2. nájsť útočisko, utiahnuť sa: u. sa v daždi pod strechou

3. vybrať si (v tiesni) východisko: u. sa ku klamstvu, k osvedčeným prostriedkom;

úchylka -y -liek ž. odchýlenie sa od normálneho stavu, od (ideového) smeru; rozdielnosť, odlišnosť: duševná ú.;
prípustná ú.;
ú. od politickej línie;
ľavá, pravá ú.

úchylkár -a m. pejor. kto sa dopustil úchylky (od polit. línie);

úchylkárka -y -rok ž.;

úchylkársky príd.;

úchylkárstvo -a s.

úchylne prísl.;

úchylnosť -i ž.

úchylný príd.

1. nie celkom normálny, chorý: mravne, duševne ú.

2. pohlavne nenormálny: ú. človek;

nedok. uchyľovať sa

uchytiť dok. prudko vziať, uchmatnúť, schmatnúť: v panike u-l, čo mu prišlo pod ruky;
vlk u-l ovcu;
skoro nás vietor u-l;
neos. išlo nás u. fúkal silný vietor

● expr. bodaj to parom u-l zahrešenie;
ide ho u. od jedu veľmi sa jeduje

// uchytiť sa

1. (o rastline) ujať sa (význ. 3), prijať sa: na skale sa nič neu-í

2. hovor. uplatniť sa (význ. 1): u. sa v televízii

úchytkom prísl.

1. narýchlo, napochytre: ú. pobrať najnutnejšie veci

2. zbežne (význ. 1), letmo: ú. pozrieť na niekoho

učičíkať -a dok. expr.

1. kolísaním ap. uspať, utíšiť: u. dieťa

2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: u. niekoho peknými slovami, sľubmi

opak. učievať -a

// učiť sa

1. cvičením získavať zručnosť: u. sa plávať, tancovať, hrať na husliach

2. na zákl. výchovného pôsobenia si osvojovať, vštepovať: u. sa disciplíne, pravdovravnosti

3. získavať vedomosti: u. sa dejepis, dobre, ľahko sa u.;
u. sa naspamäť;
čo ste sa dnes (v škole) u-li?

4. pripravovať sa na bud. povolanie (obyč. remeslo): u. sa za automechanika;
hovor. chcel by sa ďalej u. študovať

● u. sa na vlastnej škode, na vlastných chybách brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti;

opak. učievať sa

učilište -a -líšť, učilisko -a -lísk s. vzdelávacia ustanovizeň, vzdelávacie stredisko: stredné odborné, vojenské u.;
univerzitné u.

učiniť dok. kniž. urobiť

● u. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť

účinkovať nedok.

1. mať účinok, pôsobiť: liek prestal ú., slová ú-li naňho povzbudzujúco

2. byť činný, pôsobiť: ú. ako učiteľ, ako tréner v meste, medzi mládežou

3. vystupovať v umel. programe: ú. v divadle, ú-je detský súbor;
ú-úci umelci

účinkový príd.

účinkujúca ž.

účinkujúci m. kto účinkuje (význ. 3): zoznam ú-ch;

účinne prísl.;

účinnosť -i ž.

účinný príd. majúci žiadaný účinok: ú-é opatrenie, ú-á pomoc;
práv. ú-á ľútosť;

účinok -nku m. výsledok pôsobenia: ú. lieku, škodlivý, blahodarný ú.;
fyz. magnetický ú. elektrického prúdu

□ mať ú. účinkovať;

učiť nedok.

1. stálym pôsobením pomáhať v získavaní zručnosti: u. dieťa rozprávať, u. hrať na hudobnom nástroji, u. šoférovať

2. výchovou vštepovať, privykať, priúčať: u. trpezlivosti, sebaovládaniu

3. výkladom, precvičovaním ap. poskytovať vedomosti: u. žiakov čítať, rátať, násobilku, vetný rozbor

4. pôsobiť ako učiteľ; vyučovať: u. na strednej škole;
u. matematiku, u. denne 4 hodiny

5. hlásať, šíriť myšlienky: humanizmus učí úcte k človeku;

učiteľ -a mn. -ia m.

1. kto z povolania vyučuje: u. na základnej škole, u. hudby, lyžovania

2. osobnosť, kt. svojím učením vplýva na niekoho: Fándly bol u-om roľníkov;

učitelík -a mn. -ci m. zdrob. iron.

učiteľka -y -liek ž.;

učiteľovať nedok. hovor. byť učiteľom: u. na základnej škole

učiteľský príd.: u-é povolanie, u. zbor, u. plat;

učiteľsky prísl.;

učiteľstvo -a s.

1. učitelia

2. povolanie učiteľa;

ucítiť -i dok. zacítiť (význ. 1): zviera u-lo krv

učivo -a s. učebná látka: prebrať predpísané u.

učnica -e -níc ž.;

učňovka -y -viek ž. hovor. odb. učilište

učňovský príd.: u-á škola, u-é stredisko, u. pomer

úcta -y ž. uznanie autority, vážnosti, závažnosti: ú. k starším, ú. k národným pamiatkam;
prejavovať (povinnú) ú-u niekomu, vzbudzovať ú-u

□ mať v ú-e, mať ú-u pred niekým ctiť si

učtáreň -rne ž. miestnosť, v kt. pracujú účtovníci: mzdová u.;

učtárenský príd.

účtenka -y -niek ž. lístok s vyúčtovaním

nedok. k 1 uctievať, uctievať si -a

uctiť, uctiť si dok. i nedok.

1. prejaviť, prejavovať úctu, mať v úcte: u. (si) pamiatku rodičov

2. preukázať, preukazovať poctu pohostením: u. (si) hostí;

úctivo prísl.;

úctivosť -i ž.

úctivý príd. kt. si ctí ľudí, zdvorilý; svedčiaci o tom: ú. človek;
ú. pozdrav;
(držať sa, ostať) v ú-ej vzdialenosti;

účtovať nedok.

1. fakturovať: ú. materiál, ú. plnú cenu

2. robiť účtovnícke práce, viesť účty: odb. ú. v prospech, ú. na ťarchu

3. vyrovnávať sa (význ. 4): ú. so životom, s minulosťou, čas ú-nia

účtovne prísl.

účtovníčka -y -čok ž.;

účtovnícky príd.;

účtovníctvo -a s.

1. metóda evidencie zacielená na hosp. činnosť organizácie

2. vedenie účtov: podvojné ú., podnikové ú.

účtovník -a mn. -ci m. kto vedie účty: hlavný ú.;

účtovný príd. týkajúci sa účtovania: ú. záznam, ú. doklad, ú-á evidencia, ročná ú-á uzávierka;

účtový príd.: ú. register

úctyhodne prísl.;

úctyhodnosť -i ž.

úctyhodný príd.

1. zasluhujúci úctu: ú. čin;
ú-á staroba

2. hovor. veľký (význ. 1, 2, 6, 7), značný: ú-é rozmery;
ú-á cena vysoká;

učupiť sa dok. expr. skrčiť sa (význ. 1), schúliť sa: u. sa do kútika, u. sa na strome;

úd -u m. pohyblivá časť tela, obyč. končatina: zdravé, boľavé údy;
vystrieť si údy, mať údy ako z olova nevládne, ťažké;
anat. pohlavný úd penis;

údaj -a často mn. m. jednotlivý fakt ako súčasť istého prejavu, správy, tlačiva ap.; dáta: (ne)pravdivé ú-e, hodnoverný ú., bibliografické ú-e, vpísať osobné ú-e;

údajne čast. vraj: zajtra ú. odchádza

údajný príd. na základe istých údajov pokladaný za niekoho, za niečo, domnelý, zdanlivý: ú. nepriateľ, ú. vrah

údajový príd.: ú-á základňa

udalosť -i ž. (závažná) príhoda: veľká, mimoriadna u., historické, revolučné u-i;
rodinná u., to je skutočná u.

udanie -ia s. oznámenie trestného činu ap. príslušným orgánom: písomné u., anonymné u., u. je nepravdivé

udať dok.

1. dať (ako vodidlo), určiť: u. smer, u. tempo, takt

2. urobiť udanie: u. páchateľa, išiel sa (sám) u.

3. poskytnúť údaj(e), uviesť: u. presné rozmery, rýchlosť u-ná v km, u. príčinu, u. meno a adresu;

udať sa dok.

1. podať sa: u-l sa na otca

2. zastaráv. stať sa (význ. 3), pridať sa, odohrať sa: v meste sa všeličo u-á

3. zastaráv. podariť sa (význ. 1, 2): chlieb sa (ne)u-l

udatne prísl.;

udatnosť -i ž.

udatný príd. smelý (význ. 1), odvážny, hrdinský: u. bojovník;

udavač -a m. kto niekoho udáva, obyč. s nečestným zámerom;

udavačka -y -čiek ž.;

udavačský príd.;

udavačstvo -a s.

nedok. udávať -a: u. tón i pren. určovať smerovanie; mať rozhodujúci vplyv

údel -u m.

1. životné okolnosti, osud: šťastný, trpký, neradostný ú., znášať svoj ú.

2. nevyhnutná skutočnosť: smrť je ú. človeka

3. kniž. úloha (význ. 1), povinnosť: vznešený ú. vychovávať mládež

udeliť -ľ! dok. dať (ako výhodu, právo, dar ap.): u. niekomu titul, vyznamenanie;
u. čestný doktorát

● u. → slovo;

nedok. udeľovať

údenáč -a A -č/-a mn. N a A -e m. údená ryba (obyč. sleď al. makrela): zjesť ú., ú-a

údenár -a m. odborník zaoberajúci sa výrobou údenín; samostatný živnostník;

údenársky príd.: ú. výrobok;

údenárstvo -a -tiev s. výrobňa, predajňa údenín

údenina -y -nín ž. údené mäso, údený mäsový výrobok

údený príd. konzervovaný údením: u-é mäso, ú-á ryba, ú. syr

úder -u m.

1. prudký náraz al. zásah; zvuk ním spôsobený; udretie: ú-y kladiva, vežových hodín;
dutý ú. hromu;
ú. na klávesy;
pocítiť silný ú.;
trénovať ú-y (v pästiarstve, tenise);
ú. pod pás nedovolený úder v boxe i fraz. nečestné, nečisté konanie;

2. voj. sústredený útok: smer hlavného ú-u

● jedným ú-om naraz;
→ zasadiť smrteľný ú.;

uderiť dok. hovor. udrieť (význ. 1 – 6): u. si koleno;
nepriateľ u-l zboku;
krv mu u-la do hlavy;

úderka -y -riek ž. za soc. pôv. pracovná skupina úderníkov: kultúrna ú. za soc. kolektív predvádzajúci príležitostný kult. program;
ozbrojená ú. malá vyzbrojená organizovaná skupina

úderníčka -y -čok ž.;

údernícky príd.: ú-e hnutie

úderník¹ -a m. tech. súčasť záveru strelných zbraní

úderník² -a mn. -ci m. za soc. robotník podávajúci mimoriadny pracovný výkon;

údernosť -i ž.

úderný príd. k 2: ú-á brigáda;
ú-á sila i pren. hybná;

úderový príd. k 1: ú-á technika (v tenise ap.);

údes -u m. kniž. hrôza (význ. 1), zdesenie: smrteľný ú.

udiareň -rne ž. miestnosť na údenie;
expr. zafajčená miestnosť

udiať sa udeje udejú dok. kniž. uskutočniť sa, stať sa, odohrať sa: u-la sa mimoriadna vec;
za tie roky sa u-li veľké zmeny;
niekomu sa u-e krivda

udica -e udíc ž. nástroj (palica a šnúra s háčikom) na chytanie rýb;

udička -y -čiek ž. zdrob.

udicový príd.;

nedok. udierať -a

// uderiť sa udrieť sa: u. sa o dvere;

nedok. udierať -a

// udrieť sa

1. pri náraze do niečoho si ublížiť, uderiť sa: spadol a u-l sa;
u. sa do kolena

2. prudkým pohybom ruky zasiahnuť časť svojho tela, uderiť sa: u. sa do pŕs, po čele

● expr. u. sa po vrecku vydať peniaze (na dary, pri zábave ap.);

nedok. udierať sa

opak. údievať -a

// údiť sa: mäso sa údi;

opak. údievať sa

údik -a m. zdrob.

údiť -i nedok. konzervovať dymom: ú. šunku, syr;

údiv -u m. počudovanie, začudovanie; prekvapenie: stáť v nemom ú-e, otvárať oči od ú-u

udivene prísl.: tváriť sa u.

udivený príd. začudovaný, prekvapený: pozerá celý u.;
u. pohľad;

udiviť dok. vzbudiť údiv, prekvapiť: u. všetkých svojím výkonom;
u-lo ma, že to vie;

nedok. udivovať

udlabčiť, udlapčiť dok. expr. udupať, utlačiť, ubiť: u. sneh;
u-ená hlina, zem