Význam slova "u" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1714 výsledkov (15 strán)
-
u2 predl. s G vyj.
1. prostredie, najmä domácnosť: bývať u rodičov, zazvoniť u susedov;
je u nás zamestnaný v našom podniku ap.;
je u seba vo svojej kancelárii ap.;
U zlatého slnka archaizovaný firemný názov kaviarne2. (pri osobách) zreteľ, pri: u mladých ľudí pozorujeme túžbu vyniknúť, u brata mi to neprekáža;
kniž. prírastky u obyvateľstva;
u dovozu, u pšenice, u dobytka, správ. pri dovoze, pri pšenici, pri dobytku3. pôvodcu: dať si ušiť oblek u krajčíra, vyslúžiť si opovrhnutie u všetkých
4. miestny význ., správ. pri: u telefónu, správ. pri telefóne;
mať u seba peniaze, správ. mať pri sebe peniazeu1, ú1 neskl. s. samohláska a písmeno
ú2 cit. vyj. nepríjemné pocity; jaj, joj, ach: ú, to je zlá vec!
-
ubabrať -e -ú dok. expr. zašpiniť, ušpiniť, zababrať: u. si ruky farbou
// ubabrať sa: u. sa sadzami
-
ubehnúť -e -ú -hol dok.
1. prebehnúť (význ. 2): (bežec) už u-l polovicu cesty
2. (o čase) uplynúť, utiecť, prejsť: hodina u-la ako nič;
dvom cesta chytro u-e; -
úbeľovo prísl.
-
úbeľový príd.;
-
nedok. uberať
-
uberať sa nedok.
1. ísť (význ. 1, 2), kráčať: u. sa chodníkom
2. poberať sa (význ. 1): u. sa preč
-
ubezpečiť dok. utvrdiť, uistiť: u. niekoho o pravdivosti svojich slov;
u-l ho, že sa vec vyrieši; -
nedok. ubezpečovať
// ubezpečiť sa: u-l sa, že je zamknuté;
-
nedok. ubezpečovať sa
-
ubiedene prísl.;
-
ubiedenosť -i ž.
-
nedok. k 2 ubiehať -a
-
ubiehať sa -a nedok. hovor. zastaráv. pretekať sa, predbiehať sa: u-jú sa jeden pred druhým
-
ubíjač -a m. ubíjadlo
-
ubíjačka -y -čiek ž. stroj na ubíjanie betónu, pôdy ap.: pneumatická u.
-
nedok. ubíjať -a
-
ubikácia -ie obyč. mn. ž. miestnosť, budova na hromadné ubytovanie: študentské, vojenské u-ie, u-ie pre brigádnikov
-
ubiť -je -jú dok.
1. (veľmi) zbiť (význ. 3), nabiť, dobiť: u. niekoho na smrť
2. nárazmi utlačiť, udupať: u. zem ubíjadlom;
u-tý sneh3. expr. zabrániť rozvíjaniu, potlačiť; zdeptať: u. v niekom talent;
u-tý samotou; -
ublíženie -ia s. fyzická al. morálna ujma: spôsobiť (ťažké) u. na tele
-
ublížiť -i dok. spôsobiť fyzickú al. morálnu ujmu: u. niekomu na zdraví, na cti;
nedvíhaj to, u-š si!● ani kuraťu, muche neu-i je dobrák;
-
nedok. ubližovať
-
úboč -e ž. kniž. úbočie: holá ú.
-
úbočie -ia s. časť vrchu zvažujúca sa k úpätiu, stráň, svah, úboč: strmé ú., cesta vedúca ú-ím
-
ubodať dok. veľmi pobodať; bodaním usmrtiť: u. niekoho nožom, u-li ho na smrť
-
úboho prísl.;
-
úbohosť -i ž.
-
úbohý príd.
1. poľutovaniahodný, biedny: ú-á sirota, ú-í stroskotanci
2. expr. nedostatočný, slabý, mizerný: ú-é oblečenie;
ú. výsledok; -
ubolene prísl.;
-
ubolenosť -i ž.
-
ubolený príd. utrápený bolesťou; svedčiaci o bolesti: u-é telo;
u. výraz (tváre); -
úbor -u m.
1. šaty, oblečenie (obyč. s osobitným zacielením): pracovný, športový ú., večerný ú.
2. bot. súkvetie tvoriace akoby jeden kvet (napr. sedmikráska)
-
úbožiačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
-
úbožiačka -y -čok ž.;
-
úbožiak -a mn. -ci m. úbohý človek, chudák, neborák: poľutovaniahodný ú.;
-
úbožiatko -a -tok s. expr. úbohý tvor, chúďa, chúďatko: trápi sa, ú.
-
ubrániť -i dok. obrániť, ochrániť: u. pevnosť, u. národnú slobodu
// ubrániť sa
1. odolať, obrániť sa, ochrániť sa: mesto sa u-lo, u. sa útočníkovi, u. sa (proti) presile
2. zabrániť niečomu, zamedziť niečo: nemohol sa u. dojmu, že ...
-
ubrať uberie uberú dok.
1. zmenšiť pôv. množstvo, rozmery, odobrať: u. zo sumy;
u. očko;
u. zo šírky, u. do švíkov pri pletení, šití;
u. plyn, u. pary i pren. expr. spomaliť chôdzu, zmierniť intenzitu ap.2. zmenšiť význam, hodnotu, odobrať: u. niekomu, niečomu na veľkosti, na dôležitosti, na kráse, na cene;
-
nedok. ubúdať -a
-
ubudnúť -e -ú -dol dok. zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu ap., odbudnúť: peňazí, zásob, záujemcov u-lo;
neos. veľmi (ne)u-lo z neho (ne)schudol; -
úbytok -tku m. ubudnutie: ú. obyvateľstva, ú. síl, energie;
(zaznamenať) ú. na váhe -
ubytovací príd. určený na ubytovanie; týkajúci sa ubytovania: u-ie stredisko, priestory;
u-ie možnosti -
ubytovanie -ia s. miesto na bývanie; bydlisko: nájsť si vhodné u.
-
ubytovať dok. poskytnúť bývanie, umiestniť v byte: u. vojsko, brigádnikov, návštevníkov mesta;
hromadné, spoločné u-nie výletníkov; -
ubytovňa -e ž. budova, miestnosť na (dočasné) spoločné ubytovanie: u-e pre stavbárov
-
ubytovné s. poplatok za ubytovanie
-
nedok. ubytúvať -a, ubytovávať -a
// ubytovať sa nájsť si bývanie, usídliť sa: u. sa v hoteli, v súkromí, na vidieku
-
ubziknúť -e -ú -kol dok. expr. ujsť (význ. 1), utiecť, ufrngnúť: u. z domu, mačka u-la (von) dverami
-
učankať dok. expr. upokojiť, utíšiť, uchlácholiť, učičíkať: každého u-l sľubmi
-
učarovať dok. počariť, porobiť;
-
nedok. učarúvať -a
-
účasť -i ž.
1. aktívny podiel na niečom: ú. mládeže na výstavbe mesta;
obch. ú. na zisku2. prítomnosť niekde: osobná ú., ú. je povinná;
hojná ú. na koncerte3. porozumenie, pochopenie: prejaviť ú.
□ mať ú. zúčastňovať, zúčastniť sa
-
účastina -y -tín ž. cenný papier umožňujúci podiel na zisku, akcia;
-
účastinár -a m. majiteľ účastín, akcionár;
-
účastinárka -y -rok ž.;
-
účastinársky príd.
-
účastinný príd.: ú-á spoločnosť akciová
-
účastníčka -y -čok ž.;
-
účastnícky príd.: ú-a stanica, ú. poplatok
-
účastník -a mn. -ci m. kto sa na niečom zúčastňuje: ú. konferencie, zájazdu, ú-i povstania;
-
účastný príd. kniž.
1. iba v spoj. byť ú. zúčastňovať sa: byť ú. na príprave podujatia, pri otvorení výstavy
2. zastaráv. preukazujúci účasť (význ. 3): ú. pohľad
-
učebňa -e ž. učebná miestnosť, trieda
-
učebnica -e -níc ž. kniha, z kt. sa učí: u. fyziky, stredoškolská u.;
-
učebnicový príd.: u. príklad i pren. jednoduchý, elementárny
-
učebný príd. týkajúci sa vyučovania, učenia: u. plán, u-á látka, u-é pomôcky;
u. odbor, u. pomer -
účel -u m. zámer, zmysel, ku kt. smeruje istá činnosť, cieľ: (uviesť) ú. cesty, vec (ne)spĺňa svoj ú.;
(na) technické, vojenské ú-y● ú. svätí, posväcuje → prostriedky;
za ú-om predl., správ. s cieľom: za ú-om zlacnenia výroby, správ. s cieľom zlacniť výrobu; -
ucelene prísl.;
-
ucelenosť -i ž.
-
ucelený príd. tvoriaci celok, celostný: u. systém krokov, u. pohľad, výklad;
-
účelne prísl.;
-
účelnosť -i ž.
-
účelný príd. vyhovujúci svojmu účelu: ú. prístroj, ú-é riešenie bytu, ú-é pohyby;
-
účelovo prísl.;
-
účelovosť -i ž.
-
účelový príd.
1. vymedzený, viazaný istým účelom: odb. ú-é zariadenie, ú-á publikácia;
gram. ú-á veta2. kt. sleduje osobný či skupinový prospech (skresľovaním skutočnosti), zavádzajúci, falošný: ú. výklad dejín, ú-é správanie, konanie;
-
učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;
-
učene prísl.;
-
učenecký príd.;
učenecky prísl.
-
učenie -ia s.
1. súhrn hlav. myšlienok istého mysliteľa, ideového smeru al. náb. právd: Platónovo u., Lutherovo u., kresťanské u.;
u. cirkvi -
učeník -a mn. -ci m. kniž. nasledovník osoby al. učenia významnej osobnosti: bibl. Ježišovi u-i
-
učenlivo prísl.;
-
učenlivosť -i ž.
-
učenlivý príd. ľahko sa učiaci: u. žiak;
-
učenosť -i ž.
-
učený príd.
1. kt. vyniká svojimi vedomosťami, veľmi vzdelaný: u. profesor
2. predstavujúci odb. poznatky v náročnej podobe (často pejor.): u-á prednáška, polemika, u. spis;
-
učesať -še -šú dok. upraviť hrebeňom al. kefou: u. si vlasy;
u. dieťa;
u. strapce zarovnať;
u. sa pred zrkadlom -
účesový príd.
-
účet účtu m.
1. faktúra: vystaviť, vyrovnať ú.
2. odb. zápis o stave a zmenách hosp. prostriedkov, konto: bežný ú., pravá strana ú-u, viesť ú-y, pripísať na ú.
● to ide na jeho ú. na trovy, na úkor;
žiť, zabávať sa, žartovať na → cudzí ú.;
skladať ú-y niekomu zodpovedať sa;
vybaviť, vyrovnať si s niekým (osobné) ú-y urovnať, vyriešiť spor; -
uchádzač -a m. kto sa o niečo uchádza: u. o miesto;
u. o titul kandidát;
mať veľa u-ov pytačov; -
uchádzačka -y -čiek ž.
-
nedok. k 1, 4 – 7, 9 uchádzať -a, uchodiť1: otvorom u-a, u-í vzduch
// ujsť sa pripadnúť (význ. 1, 2), dostať sa: u-l sa mu najväčší kus, neušlo sa mu miesto;
ujde sa mu dosť posmechu -
uchádzať sa -a nedok. usilovať sa získať, mať záujem: u. sa o miesto, u. sa o priazeň niekoho, u. sa o dievča
-
uchaňa -e ž.
-
uchlácholiť -ľ! dok. upokojiť, utíšiť: u. plačúce dieťa;
// uchlácholiť sa u(s)pokojiť sa, utíšiť sa
-
uchlipkávať, uchlipkávať si -a nedok. expr. upíjať si, popíjať: u. (si) kávu (-y), (varené) víno
-
uchlipnúť si -e -ú -pol dok. expr. upiť (si), odpiť: u. (si) čaju, likéru
-
uchmatnúť -e -ú -tol dok. expr.
1. uchytiť, schmatnúť, zdrapiť: u. korisť
2. ukradnúť: u-e, čo vidí
-
uchnúť sa -e -ú -chol dok. expr. obyč. v spoj. nik sa oň, o ňu ani neu-e neobzrie, nevšimne si
-
ucho -a s.
1. mn. uši -í, arch. ušú -iam -iach -ami orgán sluchu; jeho vonkajšia časť: veľké, odstávajúce uši;
stiahnuť si čiapku na uši, vyťahať nezbedníka za uši, zaľahlo mu v ušiach;
strihať ušami;
dostať poza uši zaucho;
mať dobré uši dobre počuť;2. mn. uchá, zried. uši vec pripomínajúca ucho; časť veci v podobe ucha: hrniec s uchami, s ušami, u. na demižóne, u. ihly, fotel s uchami
3. mn. uchá pejor. nadávka (neskúsenému), zelenáč, ucháň: také u. (zelené)
● mať tenké uši dobre počuť;
natŕčať, naťahovať uši, byť samé u. pozorne počúvať, načúvať;
počuť niečo na vlastné uši osobne;
až po uši v najvyššej miere;
počúvať (iba) jedným u-m, na pol ucha, jedným u-m dnu, druhým von nepozorne;
sedieť si na ušiach nepočuť;
(aj) → steny majú uši;
→ somárske uši;
expr. húsť niekomu poza uši, za ušami domŕzať; -
uchodiť2 dok.
1. chôdzou vyšliapať: u-ená zem
2. chôdzou unaviť: išiel si nohy u.
// uchodiť sa veľa prejsť chôdzou, nachodiť sa: mal sa u. za ňou
-
ucholak -a mn. N a A -y m. chrobák s pretiahnutým pohyblivým telom, zool. Forticula
-
uchopiť dok. pevne chytiť: u. niečo obidvoma rukami;
tel. u. náčinie; -
uchovať dok. zachovať, zachrániť (pred porušením): u. pamiatky v pôvodnom stave
-
nedok. uchovávať -a
// uchovať sa: pôvodný exemplár sa neu-l;
-
nedok. uchovávať sa
-
uchový príd. k 2;
-
uchrániť -i dok. chránením zachovať, ochrániť, ubrániť: u. majetok pred skazou, u. dieťa pred chorobou, u. rodinu od nešťastia
-
nedok. uchvacovať
-
uchvátiť -i dok. kniž.
1. násilím sa zmocniť, uchytiť: u. moc
2. nadchnúť, uniesť, dojať: u-l nás pocit šťastia;
pohľad na Tatry vždy u-i; -
uchvatiteľka -y -liek ž.;