Význam slova "to" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

to

I. zám. ukaz. → ten

II. to jest spoj. priraď. uvádza vysvetlenie, skr. t. j.: chceli pracovať po novom, to jest najnovšími metódami

III. čast. hovor.

1. nadväzuje na kontext, situáciu a uvádza vetu: to vietor tak zavýja? to on len žartoval;
to musíš tak kričať?

2. expr. i to, to vyj. dôrazné prisviedčanie, veru áno, veru: mali by si zametať pred vlastným prahom – to, to!

toaleta -y -liet ž.

1. dámsky spoloč. úbor: plesová t.

2. úprava zovňajšku, obliekanie: ranná t.

3. miestnosť na úpravu zovňajšku spojená obyč. so záchodom: ísť na t-u

4. toaletný stolík;

toaletár -a m. zamestnanec starajúci sa o prevádzku (ver.) toaliet;

toaletárka -y -rok ž.

toaletka -y -tiek ž. zdrob. k 4

toaletný príd. k 2 – 4: t-é mydlo;
t. papier;
t. stolík pri kt. sa upravuje zovňajšok;

toast [tou-] -u (angl.) m. subšt. hrianka; toastový príd.: t. chlieb hriankový chlieb

toastovač [tou-] -a m. subšt. hriankovač; sendvičovač

tobogan -u m. šmýkačka (význ. 3), kĺzačka (v zábavných parkoch ap.);

toboganový príd.

tobolka -y -liek ž.

1. zastaráv. náprsná taška, peňaženka

2. bot. suchý plod s viacerými semenami

3. farm. želatínová t. obal na expedíciu niekt. tekutých al. práškových liekov

tobôž čast. tým skôr, tým viac; (po zápore) tým menej: otec sa zo synovho úspechu tešil, matka t.;
ten sa nebojí nikoho a teba (už) t. nie

toč -a m. tel. kruhový pohyb tela na náradí: t. na hrazde

toccata [-oká-] -y -at (tal.) ž. hud. druh skladby pre klávesové nástroje

točene prísl.

točený príd.

1. vyrobený na točovke al. na hrnčiarskom kruhu: t-é ozdoby z dreva

2. kt. má rotačný pohyb: t-á lopta;

točiť nedok.

1. krútiť (význ. 1), otáčať: t. koleso, t. kľukou;
včel. t. med vytáčať

2. zhotovovať na točovke al. na hrnčiarskom kruhu

3. hovor. nakrúcať (význ. 2), natáčať: t. film, t. na Kolibe

4. nalievať (význ. 2), čapovať: t. víno, pivo

● expr. t. s niekým ovládať ho

// točiť sa krútiť sa (význ. 1 – 4): Zem sa t-í;
cesta sa t-í napravo;
t. sa okolo sporáka;
reč sa t-la okolo výletu

● t-í sa mu → hlava;
svet, všetko sa s ním t-í má závrat;
(ne)vedieť, ako sa → svet t-í

točitý príd. špirálovito stočený: t-é schody

točka -y -čiek ž. kohútik, obyč. na sude: sudová t.;
pivo preteká t-ou

točňa -e ž.

1. zastaráv. zemský pól: severná, južná t.

2. odb. otáčacie zariadenie;
žel. konštrukcia na otáčanie vozňov al. lokomotív;
div. mechanizmus na otáčanie časti javiska

● (je tam) ako na severnej t-i veľká zima;

točňový príd. k 2: t-á koľaj

točovka -y -viek ž. sústruh;

točovkovať nedok. sústružiť, sústruhovať, točiť

točovkový príd.

tóga -y tóg ž. dlhý splývavý muž. odev v starom Ríme

tohoročný, tohtoročný príd. týkajúci sa toh(t)o roka: t. plán, t-á úroda

tok -u m.

1. pohyb, prúdenie vody, prúd: bystrý t. rieky

2. odb. rieka ap. prúdiaca korytom; jej úsek: znečistenie vodných t-ov;
dolný t. Váhu

3. odb. (o množstve niečoho) neprestajný pohyb istým smerom: t. informácií;
fyz. svetelný, korpuskulárny t.

4. kniž. pravidelný postup, priebeh: t. myšlienok, udalostí;
t. života

tokajský

I. príd.: t-é víno druh ťažkého vína

II. tokajské s. tokajské víno: fľaša t-ého

tokár -a m. sústružník (obrábajúci najmä drevený materiál);

tokársky príd.: t-a dielňa;

tokárstvo -a s.

tokať nedok. (o niekt. vtákoch) vydávať zvuk pod. slabike tok v čase párenia: t-nie tetrova, bažanta;

tolerancia -ie ž.

1. znášanlivosť voči presvedčeniu, spôsobom ap. iných: názorová t.

2. tech. najvyššia prípustná odchýlka: dovolená t.;

tolerančný príd.: hist. T. patent (z r. 1781);
tech. t. kaliber na meranie tolerancie

tolerantne prísl.: správať sa t.;

tolerantnosť -i ž.

tolerantný príd. prejavujúci toleranciu, znášanlivý;

tolerovať nedok.

1. znášať; pripúšťať: t. omyly, chyby

2. tech. určovať (toleranciu): t. rozmery

toliar -a L -i mn. -e m. stará strieborná minca

toličizný, tolikánsky zám. ukaz. expr. taký velikánsky, toľký: t. chlapisko

toľko

I. neskl. zám. ukaz. číslov.

1. ukazuje na kvantitu pozorovanej veci, deja al. odkazuje na kvantitu (vyjadrenú obyč. vedľ. vetou;
často súvzť. t. – koľko, koľko – t.): t. mi stačí, odkiaľ máš t. peňazí? čo t. vytrubuje! mne to t. netrvalo tak dlho;
dvakrát t., hovor. raz t. dvojnásobné množstvo;
zásob bolo t., že stačilo pre všetkých;
to je t. ako nič;
dones len t., koľko treba;
koľko domov, t. obyčajov

2. obyč. v spoj. len toľko poukazuje (obmedzujúco) na mieru, aspoň to: len t. ti poviem, rozmysli si to ešte

● t. a t. istý, bližšie neurčený počet, množstvo, niekoľko;
ani t., čo za necht vojde vôbec nič

II. len toľko čo spoj. podraď. len čo: len t. čo si posadali, už sa vlak pohol

III. len toľko že čast. len-len že, tak-tak: pošmykol sa, len t. že nespadol

toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali

toľkoraký zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na počet rozlič. druhov: t-é možnosti ho prekvapili

toľkoto zám. ukaz. (zdôraznene) ukazuje na kvantitu pozorovanej veci, deja, toľko, tak veľa: ešte t. ostalo, t. na úvod;
jeden má t. a druhý nič

toľký zám. ukaz.

1. ukazuje na kvantitu bližšie určenú situáciou al. odkazuje na ňu; v prirovnaniach v spoj. s čísl. označ. kvantitatívny pomer vecí (často súvzť. t. – koľký, koľký – t., t. že): t. kus treba odrezať;
dvakrát t., hovor. raz t. dvojnásobný;
úroda je raz t-á ako vlani dvojnásobná;
koľká námaha, t. úžitok;
balík bol t., že sa nezmestil do auta

2. ukazuje na veľkú kvantitu: kde vzal t-ú silu? takú veľkú;
kde si bol t. čas tak dlho;
pri t-ých deťoch sú starosti pri takom veľkom počte

3. expr. má citový význ.: t-á škoda! po t-ých rokoch práce!

toľký raz zám. ukaz. číslov. odkazuje na počet opakovaných dejov, príznakov;
expr. má význ. neurč. čísl.: počujem to už t. raz

toľkýto zám. ukaz. ukazuje na kvantitu niečoho blízkeho, taký veľký: t. kaleráb sa zriedka urodí

tolstojovský príd. pochádzajúci od L. N. Tolstého, vlastný L. N. Tolstému: t. hrdina;
t-é učenie

toluén -u m. chem. uhľovodík použ. najmä ako rozpúšťadlo a ako východisko pri výrobe org. zlúčenín;

toluénový príd.

toluol -u m. chem. tech. toluén;

toluolový príd.

tomahavk -u m. indiánska bojová sekera

Tomáš -a m. jeden z apoštolov

● neveriaci T. (pís. i tomáš) kto o všetkom pochybuje, pochybovač

tombola -y -bol ž. zábavná lotéria s vecnými výhrami;

tombolový príd.

tomograf -u m. prístroj na vykonávanie tomografie

tomografia -ie ž. lek. hĺbkové snímkovanie vnútorných orgánov: počítačová t. hĺbkové snímkovanie pomocou počítača;

tomografický príd.

tón -u m.

1. zvuk istej výšky: vysoký, nízky t., t-y stupnice;
fyz. zvuk vyvolaný periodickým kmitaním pružných telies

2. odtieň hlasu; charakter rečového al. iného prejavu: žartovný, prísny t.;
národný t. umeleckého diela;
udávať t. i pren. mať rozhodujúci vplyv;
zmeniť t. i pren. začať sa ináč správať

3. odtieň farby: farebné t-y, pastelový t.

4. dobrý t. spôsob spoloč. správania, bontón: to patrí k dobrému t-u;

tona -y ton ž. jednotka hmotnosti, 1000 kg;

tôňa -e ž. tieň (význ. 1, 3, 4): t. stromov;
posedieť si v t-i v chládku;
t-e minulosti;
t. smrti;

tôňava -y -ňav ž. expr. tieňava: t. lístia

tonáž -e ž. nosnosť (nákladných) dopr. prostriedkov;

tonážne prísl.

tonážny príd.;

toner -a L -i mn. -y m.

1. farbivo použ. v atramentových a laserových tlačiarňach a kopírovacích strojoch

2. zásobník s týmto farbivom;

tonerový príd.: t-á náplň

tônička -y -čiek ž. zdrob. expr.

tonický príd.: t-é kŕče

tonik -u m. nealkoholický osviežujúci a vzpružujúci nápoj s obsahom chinínu; takýto nápoj s prímesou liehovín

tonikum -ka -ník s. prostriedok na povzbudenie organizmu al. jeho častí: vlasové t.

tónina -y -nin ž.

1. príslušnosť tónov hud. skladby k určitej stupnici vyjadrená predznačením: durová, molová t.

2. hovor. odtieň hlasu, tón: hlas znel v pokojnej t-e;

tóninový príd.

tônistý príd. tienistý (význ. 1, 2): t-á aleja;
t-é stránky popularity

tôniť -i nedok. tieniť: t-iaci strom

tónovať nedok. dodávať farebný odtieň, tieňovať: t. vlasy prelivom;
fot. t-nie filmu;
geogr. t-nie máp

tónovo príd.

tonový príd.: t. náklad

tónový príd. k 1: hud. t-á sústava;

tonus -u m. lek. trvalý stupeň napätia živého tkaniva, napr. svalu;

tonúť -ie -ú nedok. kniž.

1. byť obkolesený, topiť sa¹ (význ. 2): t. v nádhere, v citoch

2. správ. topiť sa: t. v rieke, správ. topiť sa v rieke;
t-úca loď, správ. topiaca sa loď

tonzúra -y -zúr ž. vyholené miesto na temene hlavy (u kat. duchovných v min.)

topánka -y -nok obyč. mn. ž. obuv rozlič. tvarov a z rozlič. materiálov kryjúca nohy obyč. po členky: pánske, dámske t-y, športové, ľahké t-y, celé t-y, obuť si (nové) t-y, t-y ho tlačia

● poznať niekoho ako svoje t-y veľmi dobre;
→ tečie mu do t-k;
každý → vie, kde ho t. tlačí;
vyrásť z detských t-ok dospieť;

topánkovník -a m. skrinka na topánky

topánkový príd.: t. tvar;

topánočka -y -čiek ž. zdrob.

topárka -y -rok ž. nástroj na mútenie mlieka v dbanke

topás -u m. drahokam bledožltej farby;

topásový príd.: t. prívesok

topený príd. vyrobený, získaný topením: t. syr, t-é maslo, t-á masť

opak. topievať¹ -a

// topiť sa¹

1. klesať pod hladinu (vody) a hynúť zadusením: dieťa sa začalo t.

2. expr. byť obkolesený, zaplavený niečím: t. sa v blate;
t. sa v bohatstve, v problémoch, v dlhoch

● kto sa t-í, aj britvy, slamky sa chytá, chytí v nebezpečenstve využívame, využijeme každú možnosť na záchranu;

opak. topievať² -a

// topiť sa²: sneh, ľad sa t-í;

opak. topievať sa¹

opak. topievať sa²

topiť¹ nedok. ponorením pod hladinu (vody) usmrcovať: t. mačence;

topiť² nedok. teplom rozpúšťať, roztápať: t. slaninu, masť, maslo;
fyz. teplota t-enia;

topmodelka -y -liek ž. subšt. špičková modelka

topograf -a mn. -i m. odborník v topografii;

topografia -ie ž. miestopis;

topografický príd.: t-é názvy;
geogr. t-á mapa podrobnejšie zachytávajúca osobitosti zemského povrchu;

topograficky prísl.

topografka -y -fiek ž.;

topoľ -a m. rýchlorastúci vysoký listnatý strom, bot. Populus: štíhly ako t.;

topoľový príd.: t-á aleja

toponomastický príd.

toponomastika -y ž. odbor onomastiky skúmajúci zemepisné vlastné mená;

topor -a m. tesárska sekera: otesať klát t-om

toporisko -a -rísk s. porisko: t. sekery

toporne prísl.;

topornosť -i ž.

toporný príd. kniž. meravý (význ. 1, 2), ťarbavý: t-é držanie tela;
t. preklad;

torba -y -rieb ž. vak z kože, plátna ap. nosený na chrbte al. na pleci, kapsa: vojenská t.

toreador -a m. zápasník s býkmi;

toreadorský príd.

tóriový príd.

tórium -ia s. rádioaktívny chem. prvok, zn. Th;

tornádo -a s. orkán obyč. v juhových. časti Sev. Ameriky

torpédo -a -péd s. voj. strela s vlastným pohonom (pohybujúca sa pod vodou): zasiahnuť loď t-om;
let. vzdušné t. vystreľované z lietadla;

torpédoborec -rca m. ľahká, rýchla vojnová loď vyzbrojená vrhačmi torpéd al. raketami