Význam slova "ro" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

róba -y rób ž. žen. slávnostné šaty: večerná r.

opak. robievať -a

// robiť sa

1. diať sa, stávať sa (význ. 2, 3): čo sa to dnes vonku robí?

2. vznikať, utvárať sa: pod očami sa mi r-ia kruhy;
na oblohe sa r-ia mraky

3. tváriť sa, predstierať: r. sa hlúpym, dôležitým;
r-í sa, že spí

● čo sa mu r-í? a) čo mu je? b) ako si to predstavuje?

opak. robievať sa

robiť nedok.

1. konať, vykonávať prácu, pracovať; byť zamestnaný: ťažko, tvrdo, namáhavo r.;
r. v továrni, na poli, v bani;
r. za dvoch veľa

2. konať, vykonávať istú činnosť, zaoberať sa niečím: r. výlety, r. skúšku, doktorát;
r. mierovú politiku;
r. (si) svoju povinnosť;
r. niečo dobre, zle;
r. niečo bez rozumu;
čo tu r-š? i fraz. kontaktová formula

3. pripravovať z materiálu, zhotovovať, vyrábať, tvoriť: r. cesto, maltu, koláče

4. používa sa ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A): r. plány plánovať, r. krik kričať, r. žarty žartovať, r. poriadok a) upratovať b) urovnávať spor, r. dlhy požičiavať si peniaze, r. okolky, expr. fóry vykrúcať sa;
r. prieky vzpierať sa, r. si nádeje dúfať

5. meniť na niečo, dodávať isté vlastnosti: šaty ju r-ia štíhlou

6. spôsobovať, zapríčiňovať: r. niekomu radosť, žiaľ, ťažkosti

7. hovor. zastávať funkciu, postavenie, úlohu: r. tajomníka, r. spojku

8. za(ob)chádzať: r-í s ľuďmi, čo chce

9. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru, rovnať sa: koľko r-í účet?

● r. hlavou rozmýšľať;
nedá sa nič r. niet východiska;
expr. r. ako kôň veľmi usilovne;
r. divy dosahovať neobyčajné výsledky;
r. smutnú, vážnu, kyslú tvár tváriť sa smutno, vážne, kyslo;
r. drahoty zdráhať sa;
r. niekomu kázeň karhať ho;
r. česť niekomu, niečomu dobre reprezentovať;
r. si z niekoho dobrý deň uťahovať si;
r. si z niečoho ťažkú hlavu trápiť sa;
nevie, čo má r. s peniazmi má ich veľa;
nerob si z toho nič preto sa netráp;
r. zlú krv vyvolávať nespokojnosť;
r. niekomu advokáta zastávať ho;
r. pána správať sa ako pán;

robot -a mn. -i m. živ. umelý človek, automat podobný človeku;

robot -a D -u L -e mn. -y m. neživ. (prí)stroj vykonávajúci zložité operácie podľa určeného programu: elektrónkový r.;
kuchynský r. viacúčelový prístroj použ. v domácnosti

robota -y -bôt ž.

1. teles. práca; práca vôbec: ťažká, ľahká, tvrdá r.;
expr. konská r. veľmi ťažká;
špinavá r. v nečistom prostredí i pren. expr. nečestné konanie;
dať sa, pustiť sa do r-y;
mať mnoho r-y

2. zamestnanie, práca: chodiť do r-y;
hľadať si r-u;
nastúpiť do r-y;
vyhodiť niekoho z r-y

3. hovor. hotový výrobok, výsledok práce, dielo: ručná, strojová r.

4. hovor. obyč. mn. sezónne špičkové práce na poliach: jarné, jesenné r-y

5. hist. nútená bezplatná práca poddaných na majetku vrchnosti

● expr.: je do r-y ako oheň je pracovitý;
r. mu smrdí je lenivý;
r. nie je zajac, aby ušla s prácou sa netreba ponáhľať;
od r-y kone dochnú v práci sa netreba preťažovať;
mať niekoho v r-e ohovárať ho;
r. mu ide od ruky pracuje šikovne, rýchlo;
mať → plné ruky r-y;
dať si s niečím r-u dôkladne niečo urobiť;
trhať sa v r-e veľmi húževnato robiť

robotika -y ž. tech. odbor, kt. sa zaoberá konštruovaním a zavádzaním robotov do výr.

robotizácia -ie ž. zavádzanie robotov do výr.

robotnica -e -níc ž. neplodná samička včiel (zbierajúca nektár a peľ) al. mravcov

robotníčka -y -čok ž.;

robotnícky príd. i prísl.: r-a strana, r-e hnutie;

robotníctvo -a s. hromad. robotníci

robotník -a mn. -ci m.

1. človek fyzicky pracujúci vo výr.: továrenský, stavebný r.;
lesný, sezónny r.;
strana r-ov

2. hovor. (fyzicky) pracujúci človek vôbec: statočný, naslovovzatý r.;

robotný príd.

1. pracovitý: r. človek

2. hovor. pracovný: r-é šaty, r. deň

robotovať nedok. hist. za feud. povinne bez mzdy pracovať na panskom

robustne prísl.: r. stavaná žena;

robustnosť -i ž.

robustný príd.

1. veľký, objemný čo do rozmerov, mohutný, mocný: r. muž, r-á postava, r-é dlane, r. nos

2. kniž. ťažko ovládateľný, živelný, nesputnaný: r. temperament;

roč. skr. ročník

ročenka -y -niek ž. raz do roka vydávaný zborník správ z istej oblasti al. článkov zábavného a poučného rázu, almanach: štatistická, podniková r.

ročiak -a mn. N a A -y m. jednoročiak

rôčik -a/-čka m. zdrob. expr. k 1

rock [rok], rok² -u m. prevažujúci štýl populárnej hudby od 50. rokov, kt. má korene v amer. hudbe;

rockový, rokový príd.: r-á hudba

ročne prísl.: r. sa schádzať;

ročník -a m.

1. ľudia narodení v 1 roku al. predmety vzniknuté v tom istom roku: vy ste mladší r.;
starý r. koňaku;
voj. odvodný r.

2. škol. stupeň, kt. navštevujú počas 1 roka žiaci, študenti rovnakého veku; žiaci, študenti tohto stupňa: prvý r. gymnázia, medicíny;
siedme r-y majú dnes voľno

3. kompletný súbor čísel časopisu z 1 roka: neúplný r. Slovenských národných novín

4. podujatie usporadúvané každý rok: 50. r. Medzinárodného maratónu mieru;

ročníkový príd.: r-á práca;
r. register

ročný príd. k 1, 2: r-á lehota, r-á ťažba, r-é dieťa;
r-é kruhy;

rod -u m.

1. rad, spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie: starý r., šľachtický r.

2. odb. zákl. jednotka v prvotnom polit.-ekon. systéme

3. zool., bot. systematická jednotka zahŕňajúca najbližšie príbuzné druhy živočíchov al. rastlín

4. pôvod (význ. 2): bola zemianskeho r-u;
je r-om Slovák

5. narodenie, zrod: je nadaný od r-u

6. lingv.: (gram.) r. gram. kategória vyjadrujúca príslušnosť podst. m. do jednej z troch zákl. skupín: mužský, ženský, stredný r.;
slovesný r. gram. kategória vyjadrujúca vzťah slovesného deja k jeho východisku a k podmetu;

rodáčka -y -čok ž.

rodák -a mn. -ci m. krajan: r. z Turca, spišský r., zahraniční r-i;

rodený príd.

1. pochádzajúci rodom: r. Slovák;
Mária Horská, r-á Hečková

2. majúci prirodzené vlohy, nadanie na niečo: r. organizátor, básnik

rodeo [i ró-] -ea D a L -eu s. kovbojská slávnosť spojená s krotením divých koní a býkov;

rodič -a mn. -ia m.

1. otec al. matka: som tvoj r.

2. iba mn. otec a matka: mať dobrých r-ov, vlastní r-ia;
starí r-ia starý otec a stará matka;

rodička -y -čiek ž. žena pred pôrodom al. po ňom

rodičovský príd.: r. dom, r-á rada, výchova;

rodičovstvo -a s.: výchova k r-u

rodidlá -diel s. pomn. anat. ženské al. samičie pohlavné ústroje

opak. rodievať -a

// rodiť sa

1. prichádzať na svet: r-ia sa samé zdravé deti;

2. dobre rásť a prinášať úrodu (o rastlinách): na juhu sa r-í hrozno;

opak. rodievať sa

rodina -y -dín ž.

1. zákl. spoloč. jednotka, ktorú tvoria manželia (s deťmi): početná, bezdetná r.;
pri stole sedí celá r.;
hlava r-y

2. príbuzenstvo, príbuzní: byť s niekým r.;
to je blízka, ďaleká r.

3. hovor. potomstvo: čakať r-u dieťa;
mať r-u dieťa, deti

4. spoločenstvo jednotlivcov s rovnakými záujmami ap.: r. záhradkárov, športovcov;

rodinka -y -niek ž. zdrob.

rodinkárstvo -a s. protekčné uplatňovanie príbuzenských vzťahov: pestovať r.

rodinne prísl.;

rodinný príd.

1. k 1: r. byt, dom, r-é prostredie, r. príslušník;
r. podnik v kt. pracujú príslušníci rodiny;
r. román z prostredia rodiny;

2. dôverný, familiárny: r-á atmosféra;

rodisko -a -dísk s. miesto narodenia: odísť z r-a, prísť na návštevu do r-a

rodiť nedok.

1. privádzať na svet deti, mláďatá (o žene al. samici): je schopná r. zdravé deti, r. ťažko, bezbolestne;
myš r-í živé mláďatá;

2. prinášať plody, dávať úrodu (o rastlinách al. pôde): jablone dobre r-li;
zle ošetrovaná pôda ner-í;

rodný príd.

1. kt. je v príbuzenskom vzťahu, blízky rodom, vlastný: r. otec, r-á sestra, r-í bratia

2. súvisiaci s narodením, prislúchajúci podľa narodenia, označujúci rodovú al. národnú príslušnosť: r. dom, r. kraj, r. jazyk;
r. list úr. doklad o narodení;
r-é meno krstné (kt. sa dáva po narodení k priezvisku)

rododendron -u m. okrasný ker pestovaný pre bohaté kvety, obyč. ružových až fialových odtieňov, bot. Rhododendron

rodokmeň -a m.

1. zaznačený vývin rodu: panovnícky r.

2. sled, postupnosť predkov: kôň s r-om

rodový príd. k 1 – 3, 6: r-é tradície, r-é zriadenie;
r-é znaky;
r-é prípony

rogalista -u m. kto lieta na rogale;

rogalistka -y -tiek ž.

rogalo -a -gál s. Rogallovo krídlo, deltaplán

roh -u m.

1. tvrdý dutý výbežok čelnej kosti niekt. cicavcov: kravský, kozí r.

2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu: zool. r. nosorožca;
anat. r-y miechy

3. hovor. rohovina: gombíky z r-u

4. lesný r. plechový dychový hud. nástroj so záklopkami

5. ostrá časť predmetu tvorená jeho hranami al. okrajmi: r. stola, výkresu, šatky

6. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky, nárožie: stáť na r-u ulice, schovať sa za r-om

7. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami, kút: r. izby, dvora

8. hovor. rohový kop, hod: kopať r.

● expr.: tma ako v r-u veľmi;
narástli mu r-y, rožky spyšnel;
pejor. pristane mu to ako svini r-y vôbec mu to nepristane;

roháč -a mn. N a A -e m.

1. rohaté zviera, napr. jeleň

2. chrobák s parožkovitými hornými čeľusťami, zool. Lucanus;

roháčik -a m.

1. zdrob. k 1, 2

2. hádankársky útvar

rohatý

I. príd.

1. majúci rohy: r-á krava, r-é byvoly

2. majúci výbežok podobný rohu: r. chrobák, r-á šatka

● hovor. expr. čerta r-ého! výraz nesúhlasu, záporu

II. rohatý m. expr. čert, diabol

rohovatieť -ie -ejú nedok. stávať sa rohovitým: pokožka r-ie

rohovina -y ž. org. látka, z kt. sú rohy, nechty ap.: gombíky z r-y

rohovitý príd.

1. podobný rohu: r. výrastok

2. kt. je z rohoviny, obsahujúci rohovinu: r-á vrstva, r-á pokožka

rohovka -y -viek ž. anat. predná priezračná očná vrstva

rohový príd.

1. k 3, 6 – 8: r. gombík, r-á črienka noža;
r. dom;
r-á lavica;
šport. r. kop, hod kt. zahráva útočiace družstvo z rohu ihriska

2. rohovitý (význ. 2): r-á strelka spodná časť kopyta

rohož -e ž. hrubé pletivo z tŕstia, lyka, slamy ap.: bambusová r.;
zavesiť na stenu trstinovú r.;

rohožka -y -žiek ž. rohož na čistenie obuvi pred dverami ap.: vyprášiť r-u;
r. do kúpeľne

rohožový príd.: r-é pletivo

roj -a m.

1. veľké množstvo lietavého hmyzu: r. múch, komárov;
včel. časť včelstva, kt. sa oddelí ako nová rodina: prirodzený, umelý r.

2. expr. (pohybujúca sa) skupina ľudí al. vecí: r. detí;
r. lietadiel

rojčiť -jč/-i! nedok. túžobne premýšľať, želať si, snívať: r. o šťastí;
romantické r-enie

rojčivo prísl.;

rojčivosť -i ž.

rojčivý príd. oddávajúci sa rojčeniu; svedčiaci o rojčení, snivý: r-á deva, r-é myšlienky;
r. pohľad;

rojiť sa -í -a nedok.

1. (o včelách) hromadne vyletovať z úľa a utvárať roj; (o hmyze) hromadne vychádzať z hniezda pred párením: včely, mravce sa r-a

2. pohybovať sa sem a ta vo veľkom počte na istom mieste, hmýriť sa: komáre sa r-a pri lampe;
expr. od rána sa tu r-a ľudia;

rojko -a mn. -ovia m. kto sa oddáva rojčeniu, fantasta: romantický r.

rojnica -e -níc ž. voj. zákl. bojový útvar streleckej jednotky, v kt. sú vojaci vedľa seba

rok¹ -a/-u m.

1. obdobie 12 mesiacov; čas od 1. I. do 31. XII.: kalendárny r., minulý, budúci r.;
školský r. obdobie vyučovania;
Nový rok 1. január;
nový r. kt. prichádza;
cirkevný r. liturgický (začína sa adventom);
mať dva r-y;
minulo mu desať r-ov

2. ročný prírastok na kmeni, letokruh

3. obyč. mn. obdobie vyznačujúce sa niečím, časy: študentské r-y, r-y mladosti, biedy

● takto r. pred rokom;
z r-a na r. každý rok;
raz za uhorský, turecký r. veľmi zriedka;
pejor. byť sto r-ov za opicami zaostávať vo vývine;
muž v r-och nie mladý;
byť v najlepších r-och v strednom veku;

rokenrol, pís. i rock and roll [rokendrol] -u m. populárna hudba s výrazným rytmom amer. pôvodu; tanec v tomto rytme

rokfort, pôv. pís. roquefort -u m. syr s vnútornou plesňou;

rokfortový príd.: r-á nátierka

rokľa -e ž. roklina: spadnúť do r-e

roklina -y -lín ž. hlboká úzka preliačina, rokľa, prepadlina, výmoľ

rokoko -a s.

1. umel. sloh v 18. stor. charakterizovaný gracióznou hravosťou zdrobnených dekoratívnych foriem; obdobie tohto slohu

2. diela vytvorené v tomto slohu;

rokokový príd.: r. sloh;
r-é obdobie;
r. nábytok

rokovací príd. použ. pri rokovaní: r. poriadok;
r-ia sála

rokovať nedok. viesť rozhovor s istým cieľom, oficiálne sa radiť: r. o mierovej spolupráci, r. s ministrom o pláne;
obchodné r-nie;

rokovateľ -a mn. -ia m. kto rokuje: r-ia sa dohodli na spoločnom znení dohody

opak. rokúvať -a

rola -y D a L -e mn. -y rol/-í ž.

1. úloha (význ. 3): hrať vo filme titulnú, hlavnú r-u;
r. milovníka

2. publ. postavenie, funkcia, úloha: vystupovať v r-e ochrancu slabších

● hrať, mať významnú, dôležitú r-u byť dôležitý;

roľa -e ž. pravidelne obrábaný pozemok, časť poľa: orať, hnojiť r-u;

roláda -y -lád ž. múčnik al. mäsité jedlo, v kt. je zavinutá plnka

rolák -a m. hovor. pulóver, tričko s vysokým vyhrnutým golierom

roleta -y -liet ž.

1. sťahovacia nepriehľadná záclona: plátenná, drevená r.

2. ochranný zvinovací kryt z pevného materiálu: r. výkladu, r. registračnej skrine;

rolička¹ -y -čiek ž. zdrob. expr.

rolička² -y -čiek, roľka -y -liek ž. zdrob.

rolka -y -liek ž. hovor. rolovaná šunka

roľníčiť -i nedok. hovor. byť roľníkom, pracovať ako roľník: starý otec r-l

roľníčka -y -čok ž.;

roľnícky príd.: r. kraj;
r-a práca;

roľníctvo -a s.

1. hromad. roľníci

2. obrábanie pôdy, práca roľníka: zaoberať sa r-om

roľník -a mn. -ci m. kto obrába pôdu a chová hosp. zvieratá; poľnohospodár: malý, stredný, družstevný r.;
nakupovať od r-ov;

roľný príd.;

rolovaný príd. skrútený, zvinutý: r-á šunka

rolovať nedok.

1. skrúcať, zvinovať: r. papier, látku, plech

2. (o lietadle) pohybovať sa po zemi: r. na štart

romadúr -u m. tučný mäkký syr

román -u m.

1. väčšie umel., obyč. prozaické slovesné dielo so zložitým sujetom: sociálny, historický r., r. zo súčasnosti;
písať, čítať r.

2. nezvyčajný, zložitý ap. životný príbeh: prežiť celý r., ľúbostný r.;

romanca -e ž.

1. lit. krátka lyricko-epická ľud. báseň špan. pôvodu

2. hud. piesňová al. menšia inštrumentálna skladba lyrického rázu

románik -a m. zdrob. expr. k 2

romanista -u m. odborník v romanistike; poslucháč romanistiky;

romanistický príd.

romanistika -y ž. veda o jazykoch, literatúre a kultúre románskych národov;

romanistka -y -tiek ž.;

románopisec -sca m. spisovateľ píšuci romány

románový príd.: r-á tvorba;
r-á láska ako v románe;

románsky príd.

1. vzťahujúci sa na národy hovoriace jazykmi, kt. vznikli na zákl. ľud. latinčiny: r-e jazyky, r-a filológia

2. týkajúci sa ranej stredovekej kultúry nadväzujúcej na rímsku kultúru: r-e umenie, r. kostolík;
r. sloh charakterizovaný masívnosťou stavieb, viazanosťou pôdorysu, polkruhovitými oblúkmi a krížovou klenbou

romantička -y -čiek ž.

romantickosť -i ž.

romantický príd.

1. k 1: r-á literatúra, r. básnik, r. maliar

2. obsahujúci prvky nevšednosti, neobyčajnosti, silno citovo pôsobiaci: r-é údolie, r. kraj;
r-é sny, r-á láska, r. príbeh

3. rojčivý, snívajúci: r. človek;

romanticky prísl.;

romantik -a mn. -ci m.

1. stúpenec romantizmu: básnik r.

2. romantický človek, rojko, fantasta: naivný r.;

romantika -y ž.

1. romantický ráz, romantizmus, romantickosť: r. mladosti;
r. krajiny

2. rojčivosť, snívanie: dievčenská r.