Význam slova "rec" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

reč -i ž.

1. schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky, názory, city ap.: porucha r-i;
stratiť r. onemieť i fraz. dostať sa do pomykova

2. jazyk (význ. 3): slovenská, česká, nemecká r.;
materinská r.;
ovládať nejakú r.

3. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor: dať sa, pustiť sa s niekým do r-i;
bola r. o Janovi

4. spôsob hovorenia: plynulá, jasná, nesúvislá r.

5. rečnícky prejav, prívet: slávnostná, smútočná r.;
predniesť r.

6. obyč. mn. nepodložená, nepravdivá správa: šíriť r-i

7. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: básnická, umelecká, odborná r.

● ísť na kus r-i na besedu;
mať veľa, mnoho r-í veľa a zbytočne hovoriť;
aby r. nestála aby rozhovor neviazol;
to nestojí za r.;
nie je to dôležité;
(to je) moja r. (v replike) to je môj názor;
r-i sa vravia a chlieb sa je nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne;
vtáka poznáš po perí a človeka po r-i;

recenzent -a m. kto robí recenziu: r. slovníka, štúdie, divadelnej hry;

recenzentka -y -tiek ž.;

recenzentský príd.: r. posudok;

recenzentstvo -a s.

recenzia -ie ž. posudok umel., ved. ap. diela: r. rukopisu;
písať r-iu;

recenzný príd.: r. výtlačok knihy

recenzovať nedok. robiť recenziu: r. štúdiu, publikáciu, zborník

recepcia -ie ž.

1. slávnostné prijatie hostí ver. činiteľmi spojené s pohostením: r. na počesť štátneho sviatku

2. hotelová prijímacia kancelária;

recepčná ž. hovor.

recepčný

I. príd.: r-á miestnosť;
r. úradník

II. recepčný m. hovor. recepčný úradník;

recept -u m. písomný návod na prípravu niečoho: r. na očné kvapky, r. na guláš, koláč

receptár -a m. kniha receptov

receptor -a m. fyziol. orgán citlivý na isté podnety

receptúra -y -túr ž.

1. odb. množstvo a pomer zložiek v istom výrobku: dodržiavať r-u

2. farm. príprava liekov podľa predpisu

recesia -ie ž.

1. kniž. ústup, ustupovanie: hospodárska r.;
ekon. miernejší, nie dlho trvajúci hosp. pokles

2. hovor. žartovanie založené na protikonvenčnom postoji, samopaš; takýto žart: urobiť niečo z r-ie;

recesijný príd.

rechtor -a m. v min. správca školy účinkujúci aj ako organista

rečičky -čiek ž. mn. zdrob. expr. plané, neužitočné rozprávanie: sladké r.;
to sú iba r.

recidíva -y -dív ž. návrat, opakovanie istého (záporného) javu: r. chrípky, r. trestného činu, r. starej politiky;

recidivista -u m. kto viac ráz urobil trestný čin

recidívny príd.

recidivovať nedok. lek. (o chorobe) opakovať sa, vracať sa

reciprocita -y ž. vzájomnosť: výmena pracovníkov na základe r-y, r. vplyvov

recipročne prísl.

recipročný príd. založený na reciprocite, vzájomný: r-é medzinárodné styky, r. obchod;

recitácia -ie ž. recitovanie, prednes, deklamácia: r. básne, zborová r.;

recitačný príd.: r-é preteky, r-é umenie

recitál -u L -i mn. -y m. koncert 1 sólistu

recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu

recitátor -a m. kto recituje: dobrý r. poézie;

recitátorka -y -riek ž.;

recitátorský príd.;

recitátorstvo -a s.

recitovať nedok. umelecky prednášať (lit. dielo), deklamovať: r. verše, r. ukážky z diela I. Kraska;

rečníčka -y -čok ž.;

rečnícky príd.: r-a tribúna;
r. talent;
r-a otázka;

rečníctvo -a s. rečnícke umenie; náuka o tomto umení, rétorika: cvičiť sa v r-e;
štúdium r-a

opak. rečnievať -a

rečník -a mn. -ci m.

1. kto reční pri význ. polit., prac. ap. príležitosti: slávnostný r.

2. kto vie rečniť: dobrý, pohotový, rodený r.;

rečniť nedok.

1. prednášať prejav, mať, držať reč: r. na politickom zhromaždení

2. expr. plano, prázdno hovoriť, tárať: ner-i toľko;

rečňovanka -y -niek ž. riekanka: detská, ľudová r.

rečový príd.: r-é orgány, r-á chyba

recyklácia -ie ž. tech. opätovné využitie: r. železného odpadu, skla;

recyklačný príd.: r. postup

recyklovať nedok. i dok. uvádzať, uviesť znova do obehu; opätovne spracúvať, spracovať (starý materiál): r. obaly; r-ný listový papier

žrec -a m. obetujúci a veštiaci pohanský kňaz (najmä u starých Slovanov)