Význam slova "obi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obidva, oba neživ., obidvaja, obaja živ. m., obidve, obe ž. a s. obidvoch, oboch I obidvoma/-i, oboma/-i čísl. zákl. vyj. počet 2 vyčerpávajúci všetky dané veci, javy, jeden i druhý: obidva, oba domy, vtáky, prípady;
prišli obidvaja, obaja priatelia;
lúčiť sa s obidvoma, oboma sestrami, deťmi

obidvoje, oboje obyč. neskl. čísl. skup. vyj. počet 2 ako vyčerpávajúci; jedny i druhé, jedno i druhé: o. nožníc, nožnice;
o. uší, o. sardiniek;
o. detí

nedok. obiehať, k 2, 3 i obehávať -a: kapitál obieha je v obehu, koluje

obieliť -i -ľ! dok.

1. natrieť (obyč. nabielo), vybieliť: o. steny, izbu

2. olúpať (význ. 1, 2), očistiť, ošúpať: o. (si) jablko, o. vŕbový prút;
o. šupku

nedok. obíjať -a

// obiť sa údermi sa poškodiť: pri sťahovaní sa riad o-l;
o-tá šálka;

nedok. obíjať sa

obilie -ia s.

1. súhrnné označenie poľnohosp. plodín (pšenice, raže, jačmeňa, ovsa), zbožie: pestovať o., úroda o-ia

2. zrno týchto plodín, zbožie: mlieť o.;

obilnica -e -níc ž. zastaráv. obilná sýpka;

obilnina -y obyč. mn. obilniny -nín ž. súhrnné označenie obilia a ďalších poľnohosp. plodín (kukurice, prosa, ryže ap.)

obilninár -a m. pestovateľ obilia;

obilninársky príd.: o-a oblasť

obilninárstvo -a s. pestovanie obilia;

obilný príd.: o. klas, o-é pole;
o. sklad, o. kombajn

obilovina, správ. obilnina

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu;
o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž;
keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených;
o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

● o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

obiť -je -jú dok.

1. pribíjaním pokryť: o. chatu doskami, strechu plechom;
o-té špice topánok (plieškom)

2. údermi pozrážať, otĺcť: o. orechy

3. údermi poškodiť, otĺcť: o. riad, o. múr;