Význam slova "ob" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 694 výsledkov (6 strán)
-
obal -u m.
1. (ochranný) materiál, do kt. sa balí: papierový o. (na knihy);
dať darček do o-u2. látka, kt. niečo obkladá: tukový o. tela, o. semena
● (povedať) bez o-u priamo;
-
obaláchať -a dok. expr. zmiasť, spliesť, (p)obalamutiť: načisto jej o-l hlavu
-
obalamutiť dok. expr. oklamať, podviesť, ošialiť; (p)oblázniť, zmiasť, pobalamutiť, obaláchať: nedať sa o. (pri kúpe);
o. dievča peknými rečami -
obaliť -ľ! dok.
1. dať do obalu, zabaliť: o. šaty igelitom, do igelitu
2. obložiť vrstvou niečoho: o. mäso v strúhanke;
zemeguľa je o-ená atmosférou; -
obálka -y -lok ž.
-
obálkový príd.;
-
obáločka -y -čiek ž. zdrob.
-
obaľovač -a mn. N a A -e m. hmyz, ktorého húsenice poškodzujú listy stromov;
zool. obaľovače Tortricidae -
obaľovací príd. určený na obaľovanie: o. materiál
-
nedok. obaľovať
// obaliť sa husto sa pokryť, obložiť sa: telo sa o-lo tukom;
-
nedok. obaľovať sa
-
obalový príd.: o-á technika;
o-á vrstva -
obanovať dok. hovor. oľutovať: o-l svoj čin;
o-l, že odriekol cestu -
obapolne prísl.;
-
obapolnosť -i ž.
-
obapolný príd. kniž. obojstranný, vzájomný: o-á spokojnosť;
-
obar -u m. vývar z mäsa a vnútorností spracúvaných pri zakáľačke;
-
nedok. obárať, opárať -a
// obariť sa, opariť sa popáliť sa horúcou tekutinou al. parou
-
obarenina, oparenina -y -nín ž. popálenina spôsobená obarením
-
obariť, opariť dok.
1. obliať vriacou (horúcou) vodou al. ponoriť do nej: o. sliepku, brava
2. popáliť horúcou tekutinou al. parou: o. si ruku, o. si jazyk polievkou
-
obarový príd.: o-á polievka;
o-é kolienko -
obava -y obáv ž. pocit stiesnenosti, strach: o. o dieťa, o zdravie;
o. pred neúspechom;
žiť bez obáv o budúcnosť;
prenasledovala ho o., že...□ mať o-u, že ... obávať sa
-
obávaný príd. vzbudzujúci obavu: o-á choroba, o. protivník
-
obávať sa -a nedok. pociťovať obavu, báť sa, strachovať sa: o. sa neúspechu;
o. sa odmietnuť niečo;
o-a sa, že príde neskoro;
o. sa o budúcnosť -
občan -a mn. -ia m. príslušník štátu, mesta al. obce: slovenskí štátni o-ia;
čestný o. mesta; -
občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
o. doma pomáhal -
občasník -a m. program, tlačový orgán zverejňovaný nepravidelne, občas: televízny o. o podnikaní; vydávať o.
-
občasný príd. občas sa vyskytujúci: o. dážď
-
občerstvenie -ia s. jedlo a nápoje (v menšom množstve) podávané na osvieženie: ísť na (malé) o., roznášať o.
-
občerstviť dok. osviežiť, vzpružiť: o. sa studenou vodou;
o. pamäť obnoviť; -
nedok. občerstvovať
-
nedok. obchádzať -a, obchodiť1
1. k 1 – 5
2. (musieť) opatrovať, obsluhovať: rada ho o-í, len keď ostane;
nemôžem vás toľkých o.// obísť sa
1. nestretnúť sa (náhodou), minúť sa: obidvaja boli v meste, ale sa o-li
2. zaobísť sa: o. sa bez peňazí, bez rodiny, o. sa s málom;
musíme sa o.; -
nedok. obchádzať sa k 1
-
obchádzka -y -dzok ž.
1. obchádzanie
2. cesta nahrádzajúca uzavretú komunikáciu; jazda na nej: vyhnúť sa o-e;
-
obchádzkový príd.: o-á trasa
-
obchendovať nedok. hovor. expr. postávať, motať sa: o. okolo domu;
čo tu o-š? -
obchod -u m.
1. výmena (kúpa a predaj) tovarov a akt tejto výmeny; príslušné odvetvie národného hospodárstva: vnútorný, zahraničný o.;
o. s obilím;
uzavrieť (výhodný) o.;
ministerstvo o-u2. podnik zaoberajúci sa predajom; miestnosť, kde sa predáva: o. s textilom, s obuvou;
ísť do o-u● o. s → bielym mäsom;
-
obchodík -a m. zdrob.
-
obchodiť2 dok. obísť (význ. 5): o-l všetkých známych
-
obchodníčka -y -čok ž.;
-
obchodnícky príd. i prísl.
-
obchodník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá obchodom ako živnostník: zahraniční o-i s naftou;
podomový o.; -
obchodovať nedok. zaoberať sa obchodom (význ. 1): nelegálne o., o. s drevom;
o. so zahraničím; -
obchodovateľnosť -i ž.
-
obchodovateľný príd. kt. sa môže stať predmetom obchodu, s kt. sa môže obchodovať: dlhopisy sú o-é;
-
obchôdzka -y -dzok ž. postupná návšteva rozlič. miest, osôb ap. s istým cieľom, pochôdzka: o. po pamätihodnostiach mesta
-
nedok. obchvacovať
-
obchvat -u m.
1. voj. obchvátenie: dobyť mesto o-om
-
obchvátiť -i dok. urobiť voj. manéver s cieľom obkolesiť protivníka;
-
obchvatný príd.: o. manéver; o. oblúk
-
obchytať dok. chytiť na viacerých miestach (a obyč. znehodnotiť): o. nábytok;
o-ná kniha; -
nedok. obchytávať -a
-
obchytkávať -a nedok. expr. (jemne) obchytávať, ohmatkávať, oblápať
-
občiahnuť -ne -nu -hol dok. obsiahnuť (význ. 1), obopnúť, obomknúť: o. strom
-
občianka -y -nok ž.
1. k občan
2. subšt. občianska legitimácia
-
občianskoprávny príd. týkajúci sa občianskeho práva: o-e zmluvy
-
občiansky príd.
1. k občan: o-a povinnosť;
o-a vybavenosť súhrn zariadení potrebných na život občana;
o. preukaz o totožnosti občana;
o-a vojna vnútri štátu;
o-a výchova škol. predmet;
o-e právo týkajúce sa majetkových a vlastníckych vzťahov2. civilný: o. pohreb;
o. zamestnanec, op. vojenský;občiansky prísl.;
-
občianstvo -a s.
1. príslušnosť k štátu; listina potvrdzujúca túto príslušnosť: slovenské štátne o.
2. hromad. občania
-
obcovať nedok. zastar. mať do činenia, stýkať sa: o. s ľuďmi;
pohlavné, telesné o-nie súlož -
obďaleč
I. prísl. neďaleko: auto zastalo o.
-
obdariť dok. obdarovať (obyč. niečím nehmotným): o. niekoho úsmevom;
človek o-ený nadaním -
obdarovať dok. dať dar, darovať niekomu niečo: o. priateľa knihou;
bohato niekoho o.; -
nedok. obdarúvať -a
-
nedok. obdierať -a;
// obdrať sa používaním sa trocha zodrať, odrať sa, o(b)šúchať sa: čižmy sa rýchlo o-li;
-
nedok. obdierať sa
-
obdiv -u m. veľké uznanie a záujem: úprimný o.;
vzbudiť, zaslúžiť si o.;
neskrýva nad tým o.● stavať, vystaviť na o. (sveta, svetu) vystatovať sa niečím;
-
obdivne prísl.
-
obdivný príd.: o. vzťah;
-
obdivovať nedok. prejavovať obdiv: o. prírodu, umenie, odvahu niekoho
-
obdivovateľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo obdivuje, ctiteľ: o. umenia;
-
obdivovateľka -y -liek ž.
-
obdivuhodne prísl.
-
obdivuhodný príd. zasluhujúci si obdiv, pozoruhodný: o. výkon;
-
obdĺžnik -a m.
1. pravouhlý štvoruholník s nerovnakými stranami
-
obdĺžnikovitý príd. majúci tvar obdĺžnika; podlhovastý
-
obdĺžnikový príd.: o-á budova
-
obdoba -y -dôb ž. približná zhoda, podobnosť, analógia, paralela: nájsť o-u medzi jazykmi;
nemá to (v dejinách) o-u; -
obdobie -ia s. (väčší) časový úsek, etapa: ročné o-ia, skúškové, dovolenkové o.;
zimné o. sezóna;
o. sucha -
obdobne prísl.;
-
obdobnosť -i ž.
-
obdobný príd.: o. jav;
-
obdrať -derie -derú -dratý/-draný dok. používaním, nosením trocha zodrať, o(b)šúchať: o. šaty, topánky, o-tá/-ná pohovka;
-
obdržať -í -ia dok. subšt. dostať: o-né spisy prijaté;
o-né góly inkasované -
obec obce ž.
1. územnosprávna jednotka charakterizovaná súvislým domovým osídlením a vlastným názvom: horská, rodná o.;
→ stredisková o.;
predstavenstvo o-e;2. kniž. skupina ľudí so spoločnými záujmami: umelecká o. umelci;
novinárska o. novinári;
čitateľská o. čitatelia; -
obecať -ia dok. kniž. zastar. obetovať, venovať, darovať: o-l mu celý majetok
-
obecenstvo -a s. ľudia zhromaždení na nejakom ver. podujatí, publikum; diváci, poslucháči: koncertné, športové o.;
vkus o-a -
obecný príd.
1. k obec: o. pozemok, o-á knižnica;
o. úrad;
usporiadať niečo na o-é trovy2. zastar. jednoduchý, prostý, pospolitý: o. ľud
3. správ. všeobecný
-
obed -a m.
1. hlav. jedlo dňa podávané na poludnie: slávnostný o., studený, sýty o.;
uvariť, zjesť o. -
obedár -a L -i mn. -e m. súprava nádob na prenášanie (teplého) jedla
-
obedík -a m. zdrob. k 1
-
obedňajší príd. hovor. poludňajší: o-ia prestávka, o. vlak
-
obedný, obedový príd.: o-ný čas;
o-ová súprava; -
opak. obedúvať -a
-
obeh -u m. pohyb do kruhu s návratom do začiatočného bodu, kolobeh, cirkulácia: o. krvi, o. Zeme okolo Slnka;
o. vody;
o. peňazí;
dať do o-u, stiahnuť z o-u (bankovky); -
obehať dok. expr. (postupne) ponavštevovať, obehnúť: o. všetkých susedov
-
obehnúť -e -ú -hol dok.
1. vykonať pohyb, beh okolo niečoho: o. okolo jazera, ihriska;
Mesiac o-l okolo Zeme;2. behom obísť (význ. 2): chcel som všetkých o.;
šofér o-l kolónu3. expr. obehať: o. známych, úrady;
-
obehový príd.: o-á voda, o-é ústrojenstvo;
-
obelasieť -ie -ejú dok. stať sa belasým, omodrieť: prsty mu o-li od zimy
-
obelieť -ie -ejú dok. stať sa bielym, zbelieť: vlasy mu o-li ošediveli
-
obelisk -u m. vys. štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy: egyptský o., víťazný, pamätný o.
-
oberač -a m. živ. kto oberá (plody, kvety ap.): o. ovocia, o. chmeľu;
oberač -a mn. -e m. neživ. nástroj na oberanie ovocia
-
oberačka -y -čiek ž.
1. k oberač
2. často mn. oberanie plodov; čas tohto oberania: v záhrade je po o-e;
blížia sa o-y (hrozna); -
oberačkový príd. k 2: o-é slávnosti
-
nedok. oberať: o-né ovocie, op. trasené
-
oberučný príd.
1. obojručný: o. nôž
-
obesenec -nca m. obesený človek
-
obesiť dok.
1. usmrtiť zavesením, stiahnutím slučky okolo krku: o. sa na strom;
smrť o-ením2. hovor. zavesiť (význ. 1): o. si reťaz okolo krku
// obesiť sa expr. zavesiť sa (význ. 2): o. sa na niekoho i pren. upriamiť sa
● expr. o. sa niekomu na krk vnútiť sa
-
obeť -e ž.
1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.
2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti;
výchova vyžaduje o-e;
urobiť niečo za cenu o-í3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny;
padnúť za o. nepriateľovi;
vrhnúť sa na svoju o. korisť□ priniesť o. obetovať sa;
-
obeta -y obiet ž. obeť (význ. 1, 2): eucharistická o.;
matkina o-a nebola márna;
byť schopný o-y□ prinášať o-y obetovať sa;
-
obetavo prísl.: o. pracovať;
-
obetavosť -i ž.
-
obetavý príd. ochotný prinášať obete; svedčiaci o tejto ochote, nezištný: o-á matka;
o. čin, o. výkon; -
obetný príd.