Význam slova "mi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

miagať -a nedok. expr.

1. pučiť, rozpúčať, mliaždiť: m. zemiaky

2. húžvať, krčiť: m. vreckovku

// miagať sa

1. miesiť sa, brodiť sa: m. sa v blate

2. tlačiť sa: m. sa v autobuse

miasť mätie mätú nedok. mýliť, pliesť, zavádzať: m. protivníka;
tvoja otázka ma m-ie;
m. hlavu niekomu zavádzať niekoho

// miasť sa: m. sa v reči

miazga -y ž. šťava prúdiaca v rastlinných cievach;
anat. bezfarebná tkanivová tekutina, lymfa;

miazgový príd.: anat. m-é uzliny

michalka -y -liek ž. hovor. podpňovka (huba)

miecha -y ž. nervový povrazec uložený v chrbtici;

miechový príd.

mieň -a mn. N a A -e m. sladkovodná ryba, zool. Lota

mieniť -i nedok.

1. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. vôľu, chuť, úmysel (pri zápore odmietnutie) činiteľa konať dej, hodlať, chcieť, zamýšľať: (ne)m-m dlho čakať

2. kniž. myslieť si, nazdávať sa, domnievať sa: m-l, že je už neskoro

3. mať na mysli, rozumieť: koho tým m-te?

4. mať názor, myslieť: dobre m-ené slovo

mienka -y -nok ž. zmýšľanie, úsudok, názor: verejná m., povedať svoju m-u

□ mať dobrú, zlú m-u o niečom dobre, zle si o niečom myslieť;
mať takú m-u, že ... nazdávať sa, že ...;
mať m-u niečo urobiť zamýšľať niečo urobiť

mienkotvorný príd. (výrazne) pôsobiaci, vplývajúci na ver. mienku, zúčastňujúci sa na jej utváraní: m-é noviny

mier -u L -i m.

1. stav bez vojny: nastoliť m., zabezpečiť v oblasti m., žiť v m-i

2. dohoda o skončení vojny: uzavrieť m.

3. stav bez sporov, pokoj, zhoda: m. v rodine, m. duše;

miera -y mier ž.

1. rozsah, veľkosť, rozmery dané v istých jednotkách: šaty na m-u;
peňaž. úroková m.;
ekon. m. nadhodnoty

2. jednotka merania: plošná, dĺžková, dutá m.

3. mierka (význ. 1)

4. primerané množstvo, rozsah niečoho: mať veľkú m-u zodpovednosti;
do istej m-y čiastočne;
v plnej m-e celkom;
do akej m-y do akého stupňa;
(piť, pracovať) s m-ou primerane, nie priveľa

● vyviesť z m-y z rovnováhy;
uviesť na pravú m-u opraviť;
→ merať každému rovnakou, inou m-ou;
všetko s m-ou netreba nič preháňať;

mieridlo -a -diel s. časť zbrane určená na mierenie

mieriť -i nedok.

1. cieliť: m. na nepriateľa puškou, m. do cieľa;
dobre m-ená strela;
m. prstom ukazovať

2. mať na mysli, mieniť; zameriavať sa: m-l na jej ochotu;
viem, kde m-te na čo myslíte

3. pohybovať sa istým smerom, smerovať: m. na stanicu

mierka -y -rok ž.

1. zariadenie na meranie, meradlo, miera: kontrolná m.

2. rozsah, rozmer: nakresliť trojuholník v zmenšenej m-e;
m. mapy pomer zmenšenia ku skutočným rozmerom zobrazovaného

3. nádoba na meranie; jej obsah: m. jačmeňa, hrachu

mierne prísl.;

mierniť -i nedok.

1. robiť miernejším, miernym, zmierňovať: m. bolesť, krivdu, nedorozumenie

2. uspokojovať, krotiť, tíšiť: m. hráčov, m. sa v hneve;
nevie sa m. ovládať

// mierniť sa stávať sa miernejším, miernym, zmierňovať sa, zmenšovať sa: bolesť sa m-i

miernosť -i ž.

mierny príd.

1. vyznačujúci sa malou al. strednou mierou istej vlastnosti: m-a bolesť, m. vietor;
m-e podnebie bez teplotných výkyvov, op. drsné;
m. svah, op. strmý

2. striedmy, zdržanlivý: m. v jedení, pití;
m. fajčiar

3. pokojný, tichý, nevýbojný: m-a povaha;

mierotvorný príd. usilujúci sa o upevnenie al. utvorenie mieru: m-á osobnosť, iniciatíva

mierový¹ príd. k 1, 2: m-é úsilie, hnutie;
m-á zmluva

mierový² príd. k 2

mierumilovne prísl.;

mierumilovnosť -i ž.

mierumilovný príd. usilujúci sa zachovať mier, znášanlivý: m-é národy;

miešač -a m. živ. kto mieša: film. m. zvuku mixér;

miešač -a mn. -e m. neživ. miešací stroj, mixér (význ. 1, 3)

miešací príd. určený na miešanie: m. stroj, bubon

miešačka -y -čiek ž.

1. osoba, kt. niečo mieša

2. miešací stroj: m. betónu, mechanická m.

miešanec -nca m. jedinec vzniknutý miešaním plemien; kríženec, bastard

miešanina -y -nín ž.

1. čo vzniklo zmiešaním, zmes: m. medi a cínu, m. osiva, hlasov

2. trocha pejor. niečo nesúrodo spojené: m. jazykov, m. jedla

miešanka -y -niek ž.

1. k miešanec

2. poľnohosp. miešanina kŕmnych rastlín: ozimné, trávne m-y

miešaný príd.

1. zhotovený, vzniknutý miešaním (význ. 2): m-é hnojivá;
hud. m. zbor z muž. a žen. hlasov;
šport. m-á štvorhra (v tenise);
mat. m-é čísla

2. rôznorodý, pestrý: m-á strava, m-é obecenstvo

miešať -a nedok.

1. krúživo (niečím) pohybovať v tekutej al. sypkej látke: m. (lyžičkou) kávu

2. spájať rozlič. prvky tak, že utvoria zmes: m. maslo s cukrom;
m. čaj s rumom;
m. nápoje pripravovať z rozlič. materiálu;
m. farby

3. nesúrodo spájať, pliesť: m. jazyky

4. meniť poradie, premiešavať: m. karty

5. zapletať (význ. 5), zaťahovať: nechcem ťa do toho m.

// miešať sa

1. zasahovať, starieť sa, pliesť sa: m. sa do rozhovoru;
nem-aj sa medzi nás! expr. m. sa do niečoho ako varecha

2. navzájom sa prestupovať, zlievať sa: do hudby sa m-l krik, vône sa m-li

miesič -a m. živ. kto miesi: m. chleba;

miesič -a mn. -e m. neživ. miesiaci stroj

miesička -y -čiek ž.;

miesiť -i nedok. kruhovitými pohybmi preskupovať nejakú hmotu; tak pripravovať: m. hlinu, m. cesto na rezance;
m. chlieb

// miesiť sa

1. zabárať sa do niečoho (pri práci, pohybe ap.); brodiť sa: m. sa v blate

2. expr. pohybovať sa v množstve; tlačiť sa, tiesniť sa: ľudia sa m-li na námestí

3. expr. vrtieť sa, hniezdiť sa: m. sa na posteli

miesiželezo -a mn. -ovia m. expr. (podľa rozpráv. postavy) silák

miešok -ška m. zdrob. k 1: anat. vlasový m.;
zool. jedový m.

miesť metie metú nedok. hádzať, vrhať, metať: vietor m-ie sneh (na cestu);
neos. (vonku) m-ie je metelica

● → nová metla dobre m-ie

miestami prísl. na niekt. miestach, niekde, kde-tu: vlasy m. šedivé

miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.

● → teplé m.

miestenka -y -niek ž. poukážka na miesto v dopr. prostriedku: rezervovať si m-u;

miestenkový príd.: m. vozeň

miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť;
m. umŕtviť;

miestnosť -i ž. stenami ohraničený priestor v budove: spoločenské, obchodné m-i;

miestnôstka -y -tok ž. zdrob.

miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery;
m-a bolesť;
m. zvyk;
m. úrad;
(prv) m. národný výbor, skr. MNV;
lingv. m-e mená;

miesto²

I. predl. s G namiesto: m. vody pije víno;
prišiel m. mňa

II. miesto toho, aby; miesto aby spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah: m. toho, aby pracoval, odcestoval;
m. aby sa učil, išiel do kina

miesto¹ -a miest s.

1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia;
m. na sedenie;
dať veci na m.;
lingv. príslovka m-a

2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku;
poškodené m. na nábytku

3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.

4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e;
desatinné m.

5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.;
hľadať si m., byť bez m-a

6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;

miestodržiteľ -a mn. -lia m. zástupca, námestník panovníka v závislej krajine;

miestodržiteľský príd.

miestopis -u m. geogr. opis ľudských sídlisk; topografia;

miestopisný príd.: m-á kniha

miestoprísažne prísl.

miestoprísažný príd. práv. zastupujúci prísahu: m-é vyhlásenie;

migrácia -ie ž.

1. zmena sídliska, sťahovanie: m. obyvateľstva

2. odb. premiestňovanie sa: m. pracovných síl;
bot. m. rastlín;
geol. m. presakujúcej vody;

migračný príd.: m. úrad

migrant -a m. kto mení miesto pobytu s cieľom usadiť sa v inom štáte: ilegálne prevádzať m-ov cez hranice;

migrantka -y -tiek ž.

migréna -y ž. prudké bolenie hlavy

mih -u m.

1. žmurknutie, mihnutie: m. oka

2. okamih: krátky m.;
v m-u prísť

3. rýchly pohyb, mihnutie: m. krídel

mihalnica -e -níc ž.

1. pohyblivý kožný kryt na oku, viečko: privreté, napuchnuté m-e, pohnúť m-mi

2. obyč. mn. riasy, obrvy: dlhé, čierne m-e

mihať nedok. robiť rýchle pohyby: m. bičom, ihlou;
m. očami, viečkami žmurkať, mrkať;

dok. mihnúť -e -ú -hol

1. urobiť rýchly pohyb: m. prútom nad hlavou

2. i mihnúť sa preblesnúť, preletieť: myšlienka (sa) mu m-la hlavou;
v diaľke (sa) m-lo svetlo;
neos. m-lo mu mysľou

● nem. ani okom ostať pokojný;
bez m-tia (oka) pokojne; chladnokrvne

// mihať sa

1. rýchlo sa pohybovať; nakrátko, v rýchlom slede sa ukazovať, mihotať sa: nohy sa v tanci m-jú, tiene sa m-jú

2. (o svetle) kmitavo svietiť, mihotať sa, prebleskovať, trblietať sa: plameň, hviezda sa m-á;

dok. mihnúť sa nakrátko sa ukázať, kmitnúť (sa): v okne sa m-la tvár;

mihom prísl. v okamihu, v momente, rýchlo, náhle: m. zmizol

mihot -u m. mihotanie: m. hviezd, sviečok

mihotať sa -ce/-tá -cú/-tajú nedok. mihať sa (význ. 1, 2): riadky sa mu m-li pred očami;
m-nie hviezd

mihotavo prísl.

mihotavý príd. kt. sa mihoce, trblietavý, jagavý: m-é svetlo;

mikádo -a s. krátky žen. účes

mikrób -a m. mikroorganizmus;

mikrobiálny príd.: m-e procesy

mikrobiológ -a mn. -ovia m. odborník v mikrobiológii;

mikrobiológia -ie ž. veda o mikroorganizmoch;

mikrobiologička -y -čiek ž.;

mikrobiologický príd.

mikrobus -u/-a m. motor. vozidlo pod. autobusu na prepravu menšieho počtu osôb

mikročip -u m. (angl.) elektrotech. čip s väčšou hustotou polovodičových prvkov

mikroekonómia -ie ž. ekon. súčasť ekonómie, kt. venuje pozornosť jednotlivým hosp. subjektom, spotrebiteľom, určovaniu cien na trhu atď., op. makroekonómia;

mikroekonomický príd.;

mikroekonomicky prísl.

mikroelektronický príd.: m-é systémy, obvody, prvky

mikroelektronika -y ž. vedný odbor, kt. má za cieľ miniaturizovať elektronické prístroje a zvyšovať ich spoľahlivosť a životnosť;

mikrofilm -u m. pás zachytávajúci texty ap. v zmenšenej mierke (použ. pri dokumentácii)

mikrofiš -u m. plochý film so záznamom viacerých mikrofilmových snímok

mikrofón -u m. menič mechanických kmitov membrány na elektrické (použ. na prenášanie zvuku): rozhlasový, telefónny m;

mikrofónový príd.

mikroklíma -y ž.

1. klimatické pomery v malej oblasti, miestne podnebie, op. makroklíma

2. spoloč. prostredie príznačné pre istú menšiu skupinu ľudí: m. malomesta

mikrokozmos -mu m. svet viditeľný pod mikroskopom, op. makrokozmos, makrosvet;

mikrometer -tra L -i mn. -e m. podielová jednotka dĺžky v sústave SI, milióntina metra

mikrón -u m. star. pomenovanie pre mikrometer

mikroorganizmus -mu m. najmenší živý organizmus viditeľný iba mikroskopom, mikrób, op. makroorganizmus

mikroprocesor -a m. inform. zákl. programovateľná jednotka na riadenie zložitých operácií;

mikroprocesorový príd.: m. riadiaci systém

mikroskop -u m. prístroj na zväčšovanie veľmi malých, obyč. voľným okom neviditeľných predmetov, drobnohľad

● mať niečo pod m-m pozorne sledovať;

mikroskopický príd.

1. robený mikroskopom: m-é vyšetrenie

2. viditeľný iba mikroskopom, op. makroskopický: m-é čiastočky;

mikroskopicky prísl.

mikrosvet -a m. mikrokozmos, op. makrosvet

mikrotén -u m. obch. tenučká polypropylénová fólia použ. na balenie (potravinárskych) výrobkov;

mikroténový príd.: m-é vrecko

mikrovlna -y -vĺn ž. oznam. tech. iba mn. mikrovlny elektromagnetické vlny kratšie ako 1 cm;

mikrovlnka -y -niek ž. hovor. mikrovlnná piecka (rúra): ohriať si obed v m-e

mikrovlnný, mikrovlnový príd.: m-á piecka (rúra)

mikulka -y -liek ž. maňuška;

mikulkový príd.

mil. skr. milión

milá ž. k 1, 2

míľa -e míľ ž. stará dĺžková miera na určovanie väčších vzdialeností: námorná m. asi 1,8 km;
anglická m. asi 1,6 km

● expr. byť na m-e, kilometre vzdialený od niečoho nemať s niečím nič spoločné;

miláčik -a mn. -ovia m.

1. milovaný, obľúbený človek, obľúbenec: m. obecenstva, rodiny

2. hypok. dôverné, nežné oslovenie

milenec -nca m.

1. muž v ľúbostnom vzťahu k žene, milý: mať m-a

2. iba mn. milenci muž a žena v ľúbostnom vzťahu, ľúbostný pár;

milenecký príd.: m. vzťah;

milenecky prísl.

milenka -y -niek ž. milá;

milený príd. expr. milý, milovaný: syn môj m.

miliarda -y -iárd ž. čísl. zákl.

1. tisíc miliónov

2. expr. veľmi veľa: m-y hviezd;

miliardár -a m. kto má miliardový majetok