Význam slova "l" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ľan -u m.

1. úžitková poľná rastlina pestovaná pre vlákna a semeno, bot. Linum: trhať ľ.

2. vlákna tejto rastliny: česať, priasť ľ.

3. tkanina vyrobená z tohto vlákna: plachta z ľ-u

● vlasy ako ľ. farby ako ľan, plavé;

lanár -a m.

1. kto pracuje pri výrobe lán

2. hovor. kto lanári;

ľanár -a m. kto pracuje v ľanárstve;

lanáriť -i nedok. hovor. získavať športovcov, pracovníkov (v rozpore s predpismi, etikou) na iné miesto pôsobenia: l. futbalistov

ľanárka -y -rok ž.;

lanársky príd.

ľanársky príd.: ľ-a oblasť, ľ. priemysel

ľanárstvo -a s. výr. a spracúvanie ľanu;

lančmít, pôv. pís. luncheon meat [lančenmít] -u m. (angl.) obch. upravené mleté mäso v konzerve

langoš -a m. (maď.) hovor. osúch pražený na masti, podplamenník

langusta -y -gúst ž. jedlý morský rak bez klepiet, zool. Palinurus;

langustový príd.: l. šalát

laní príd.;

lanka -y -niek ž. zdrob.

lanko -a -niek s. zdrob.;

lankový príd.: l-é viazanie (na lyžiach)

lano -a lán s. povraz, pletenec zhotovený z viacerých povrazov, pletencov: konopné, oceľové, nylonové l.;
nosné, ťažné l.;
horolezecké l.;
lodné l-á;
tel. šplh na l-e, preťahovanie l-om;

lanolín -u m. tuk z ovčej vlny; kozmet. výrobok z neho;

lanolínový príd.: l. krém

ľanovisko -a -vísk s. pole osiate ľanom

lanovka -y -viek ž. visutá al. koľajová dráha s vozňami al. sedačkami ťahanými lanom určená na prekonávanie veľkých výškových rozdielov: visutá, pozemná, sedačková l.;

lanovkový príd.: l-á doprava

ľanovo prísl.

lanový príd.: l. rebrík;
l-á dráha lanovka;

ľanový príd.: ľ. olej, ľ-é vlákno, ľ. uterák;
ľ-é vlasy svetlé ako ľan;

lanský príd. vlaňajší, minuloročný: l-ej zimy, l. rok

● l. (-é) sneh (-y) dávno minulé, zašlé časy;
kdeže sú (už) l-é snehy to už bolo dávno

lanýž, správ. hľuzovka

lapač -a m. živ. kto niekoho al. niečo lapá (pri hre ap.);

lapač -a mn. -e m. neživ. zariadenie na zachytávanie niečoho: l. pary, iskier, kalu;
l. prachu i pren. (napr. záclony)

lapací príd. slúžiaci na lapanie: l-ie zariadenie (na chytanie zveri ap.)

lapačka -y -čiek ž.

1. lapanie, chytanie; poľovačka: l. vlkov, l. utečencov

2. chytačka (význ. 2): deti sa hrajú na l-u

3. hovor. rukavica brankára (pri hokeji)

lapaj -a m.

1. expr. samopašný, nezbedný al. huncútsky (mladý) človek, huncút, figliar, šibal, loptoš

2. trocha pejor. naničhodný, nezodpovedný (mladý) človek, loptoš, galgan, naničhodník: l. lapajský nadávka;
z dobrého chlapca sa stal l.;

lapajisko -a s. i m. zvel.

lapajský príd.;

lapajstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k lapaj

2. huncútsky al. naničhodný skutok;

lapák -a m.

1. zariadenie, do kt. nalieta al. padá hmyz

2. poľov. konštrukcia na lapanie zveri

3. slang. väzenie

lapália -ie obyč. mn. ž. hovor.

1. malichernosť, pletka

2. nepríjemnosť, mrzutosť: mať l-ie so susedmi

nedok. lapať: l. dych, vzduch i fraz. byť silne rozrušený, prekvapený ap.

● keď → vtáčka l-jú, pekne mu spievajú

// lapiť sa chytiť sa (význ. 1, 2): trocha expr. l. sa zábradlia;
myš sa l-la do pasce

● l. sa do pasce, do osídel, na udicu dať sa získať, dať sa opantať;

nedok. lapať sa

lapidárne prísl.;

lapidárnosť -i ž.: l. štýlu

lapidárny príd. výstižný; stručný, jadrný, strohý: l. dôkaz;
l-a odpoveď;
l-a forma;

lapikurkár -a m. expr. naničhodník, pobehaj, lapaj

lápis -u m. leptavý kamienok s antiseptickým účinkom

lapiť dok. chytiť (význ. 1, 2): trocha expr. l. sekeru (do ruky);
l. zlodeja;
l. rybu (do siete, na udicu);
mačka l-la myš;

lapka -y -piek ž. upravená tkanina na chytanie horúcich nádob, chňapka

ľapnúť, ľapnúť si -e -ú -pol dok. expr. sadnúť si: ľ. (si) na stoličku

lapončina -y ž. laponský jazyk

laponský príd. k Laponec, Laponsko: l. jazyk

ľapot -u m. expr. ľapotanie

ľapotať, ľaptať -ce -cú nedok. expr. rozprávať, tárať, bľabotať: neľapoc toľko!

lapsus -u m. (lat.) kniž. nedopatrenie, omyl, drobná chyba

largo (tal.) hud.

I. prísl. pomaly, voľne

II. largo -a lárg s. skladba al. jej časť v tomto tempe

lárom-fárom prísl. expr.

1. všelikade, hocikade, kade-tade: chodiť, túlať sa l.

2. hocijako, kadejako, len tak: žiť si l.

larva -y -riev ž. jedno z vývojových štádií niekt. živočíchov, najmä hmyzu: l. chrústa, včely;

larvička -y -čiek ž. zdrob.

larvový, larválny príd.: l-é, l-e štádium;

láry-fáry

I. cit. vyj. zľahčovanie, pohŕdanie ap.

II. láry-fáry m. mn. expr. plané reči, taľafatky: to sú len l.

laryngitída -y ž. lek. zápal hrtana

lascívne prísl.;

lascívnosť -i ž.

lascívny príd. necudný, oplzlý: l-e filmové scény, l. žart;

laser [laser, lejzer] -a L -i mn. -y m. tech. kvantový zosilňovač svetla;

laserový príd.: l. lúč, prístroj;
l-á tlačiareň počítačová tlačiareň, v kt. sa tlač tvorí laserovými lúčmi

lasica -e -síc ž. lesná šelma s veľmi pohyblivým štíhlym telom, zool. Mustela: vrtký, svižný ako l.;

lasičí príd.: l-ia kožušina;
l-ia vrtkosť;

lasička -y -čiek ž. zdrob.

láska -y -sok ž.

1. kladný citový vzťah, vrelá náklonnosť k niekomu, niečomu: materinská, rodičovská, synovská, bratská l.;
l. k blížnemu kladný, vľúdny, žičlivý, obetavý ap. vzťah k ľuďom v kresť. chápaní;
l. k vlasti, k umeniu;
nažívať v l-e, pracovať s l-ou;
expr. slepá, opičia l. nekritická, nekontrolovaná

2. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť: telesná l.;
nešťastná l. neopätovaná;
vyznávať l-u, sklamať sa v l-e;
zahorieť l-ou k niekomu zaľúbiť sa;
l. na prvý pohľad;
vydať sa, oženiť sa z l-y;
mať šťastie v l-e;
voľná l. bez manželských záväzkov;
platonická l. bez zmyselnosti

3. hovor. milovaná osoba, milenec, milenka; predmet záujmu, záľuby: prvá l., študentská l., nájsť si novú l-u;
hudba je jeho l-ou

□ mať v l-e mať rád, ľúbiť

● expr. ísť niekoho → zjesť od l-y;
→ stará l. nehrdzavie;
l. hory prenáša prekonáva všetky prekážky;
→ panská l. na zajačom chvoste (visí)

láskať (koho, čo; koho, čo čím), láskať sa (s kým, s čím) -a nedok. hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť: l. dieťa, l. sa s dieťaťom;
l. niekomu tvár;

láskavec -vca m. poľná rastlina s previsnutým kvetenstvom drobných kvietkov, bot. Amaranthus

láskavo prísl.: dovoľte l. zdvorilostná formula;

láskavosť -i ž.

1. vľúdne správanie sa, vľúdnosť, dobrota: l. rodičov

2. láskavý skutok, prospešný čin vykonaný pre niekoho: prosiť o l.;
ďakujem za l. zdvorilostná formula

láskavý príd. prejavujúci lásku, vľúdny, prívetivý: l. človek, hlas, l-é slová;
byť k niekomu l.;
buď(te) taký l. zdvorilostná formula;

laskonka -y -niek ž. cukrár. dva posúšiky z ľahkého bielkového cesta zlepené krémom

laškovať nedok. expr. robiť samopaš, huncútstva, zabávať sa, špásovať: deti l-jú, l. s dievčaťom

láskyplne prísl.;

láskyplnosť -i ž.

láskyplný príd. kniž. láskavý: l. pohľad, l-é slová;

laso -a lás s. dlhý povraz al. remeň zakončený slučkou na chytanie dobytka, zveri ap.: hádzať l.;
chytať kone l-om

lašovať nedok. expr. sliediť za niečím, hľadať, zháňať niečo: l. v skriniach

lastex -u m. pružná tkanina s gumovými niťami: plavky z l-u;

lastexový príd.

lastovica -e -víc ž. poet. lastovička

lastovíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa lastovičky

lastovičí príd.: l-ie hniezdo

lastovička -y -čiek ž. sťahovavý spevavý vták hniezdiaci pri ľudských príbytkoch, zool. Hirundo: šteboce, švitorí ako l.

● byť prvou l. priekopníkom;
jedna l. nerobí leto;
jeden prípad nie je rozhodujúci;

lastovičník -a m. rastlina so žltými kvetmi roniaca žlté mlieko, bot. Chelidonium

lastúra -y -túr ž. škrupinovitá schránka mäkkýšov, mušľa, ulita;

lastúrnik -a mn. N a A -y m. nižší živočích trvale skrytý v lastúre, zool. Bivalvia

lastúrovitý príd. majúci tvar lastúry, pripomínajúci lastúru: l-á fontána

lastúrový príd.

lata -y lát ž. (tenšia) drevená doska: dubová l., obiť stenu l-mi;
l-y plota

● expr.: tenký ako l. chudý;
dať niekoho do l-y donútiť na poriadok, poslušnosť ap.;
dať niečo do l-y upraviť, opraviť;

látanina -y -nín ž. pejor. zlátanina

látať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc nedok. hovor.

1. plátať: l. košeľu;
l. diery i fraz. núdzovo si vypomáhať

2. expr. biť, ťať: l. nezbedníka remeňom

latentne prísl.;

latentnosť -i ž.

latentný príd. neviditeľný, utajený, skrytý: l-á nákaza, energia, sila;

laterna magika (pís. i magica) laterny magiky ž.

1. prvý, pomerne jednoduchý premietací prístroj

2. scénický odbor založený na kombinácii hereckého prejavu s film. obrazom

latex -u m. mliečna šťava niekt. rastlín s emulziou kaučuku použ. obyč. na výr. náterových látok: prírodný, syntetický l.;

latexový príd.: l. náter, l-á farba obsahujúci (-a) latex

latifundista -u m. majiteľ latifundií, veľkostatkár

latifundium -ia D a L -iu obyč. mn. s. veľké pozemky v súkromnom vlastníctve; veľkostatok

latina -y ž.

1. škol. slang. latinčina

2. hovor. poľovnícka l. zveličené, často vymyslené rozprávanie

latinčina -y ž. lat. jazyk: klasická, stredoveká l.

latinčinár -a m. odborník v lat. jazyku; učiteľ al. poslucháč latinčiny;

latinčinárka -y -rok ž.;

latinčinársky príd.

latinizácia [-t-n-] -ie ž. polatinčovanie: l. osobných mien;

latinizačný príd.

latinka -y ž. sústava písma, ktorého veľké písmená majú pôvod v starorím. (lat.) kapitále a väčšina malých písmen v stredovekej minuskule, lat. písmo: písať l-ou, prepísať do l-y

latinskoamerický príd. k Latinská Amerika: l-é tance

latinský príd. týkajúci sa jazyka a kultúry starých Rimanov: l. jazyk;
l-é písmo latinka;
L-á Amerika v kt. sa hovorí prevažne románskymi jazykmi;

latinsky prísl.

latka -y -tiek ž.

1. zdrob. k lata

2. šport. žrď určujúca výšku skoku

● publ. vysoko si postaviť l-u (výkonnosti ap.) mať voči sebe vysoké nároky;

látka -y -tok ž.

1. forma hmoty majúca isté fyzikálne al. chem. zloženie, materiál: stavebná, pohonná l., plastické l-y;
výživné, omamné l-y;
organické, anorganické, minerálne l-y;
fyz. rádioaktívne l-y;
lek. očkovacia l.;
fyziol. výmena l-ok (v tele);
voj. bojové chemické l-y

2. výrobok, kt. vznikol tkaním al. pletením: vlnená, hodvábna l., dekoračná, tenká l., l. na šaty

3. slovesný materiál; námet (na rozhovor, diskusiu ap.): l. na román;
l. na premýšľanie;
škol. učivo: prebrať, zopakovať si l-u;

látkovo, látkove prísl.: l. rozmanitý

latkový príd. k l: l. plot

látkový príd.: l-é vlastnosti, účinky;
odb. l-á premena metabolizmus;
l-é hračky;
l-é bohatstvo rozprávok;

latovať nedok. pokrývať, obíjať latami; zostavovať z lát (kostru strechy ap.): l. krov

latovec -vca m. druh klinca na pribíjanie lát