Význam slova "ir" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

iracionalizmus -mu m. filoz. smer vysvetľujúci svet ako rozumom nepochopiteľnú skutočnosť bez akýchkoľvek zákonitostí, op. racionalizmus

iracionálne prísl.;

iracionálnosť -i ž.

iracionálny príd. nepostihnuteľný rozumom, op. racionálny: i-a koncepcia;
mat. i-e číslo kt. sa nedá vyjadriť ako podiel 2 celých čísel;

írčina -y ž. írsky jazyk

ireálny príd. kniž. neskutočný, nereálny, op. reálny: i-a skutočnosť

írečito, írečite prísl.;

írečitosť -i ž.

írečitý príd. rázovitý, svojský; rýdzi, čistý, pôvodný: í-é oblečenie, í-é tradície;
í-é slová;

iredenta -y ž. politol. nacionalistické hnutie národnostnej menšiny za pripojenie št. územia, ktoré obýva, k inému štátu

iredentista -u m. stúpenec iredentizmu, iredenty;

iredentistický príd.;

iredentisticky prísl.

iredentizmus -mu m. politol. iredenta: maďarský i.;

irelevantný príd. kniž. nepodstatný, nezávažný, op. relevantný: z hľadiska výsledku je to i-é

irídiový príd.: i-á oceľ

irídium -ia D a L -iu s. tvrdý sivobiely kov, chem. prvok, zn. Ir;

iritovať nedok. i dok. kniž. (po)dráždiť; rozčuľovať, rozčúliť

irónia -ie ž.

1. výsmech vyjadrený použitím slova, vety ap. v opačnom význame: jemná, skrytá i.;
postrehnúť v hlase i-iu

2. čo pôsobí opačne, ako sa očakáva: i. činu, i. života, osudu;

ironička -y -čiek ž.

ironickosť -i ž.

ironický príd. posmešný, výsmešný, uštipačný; svedčiaci o tom: i-á poznámka;
i. človek používajúci iróniu;
i. tón, úsmev;

ironicky prísl.: i. hovoriť;

ironik -a mn. -ci m. ironický človek;

ironizovať nedok. používať (v reči) iróniu; tým zosmiešňovať: nemusíš i., i. minulosť

írsky príd. k Ír, Írsko: í. jazyk

širáčik -a m. zdrob.

širák -a m. hovor. klobúk (význ. 1, 2): nasadiť si š.

● expr. mať pod š-om byť opitý;
nedá si to za š. nepochváli sa s tým;