Význam slova "i" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

i¹, í¹ neskl. s.

1. samohláska a písmeno

2. v skr. a zn.: a i. a iné, a iný, a inde;
o. i. okrem iného;
I rím. číslica 1

i²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah, aj; spája a) s dôrazom členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu: je lekárom i hudobníkom (zároveň);
i hanbí sa, i žiaľ cíti;
zem praská i studňa vysychá b) významovo usúvzťažnené slová na vyjadrenie úplnosti: starí i mladí všetci;
deň i noc stále;
telom i dušou c) opakované zámenné výrazy sem i tam, to i to, tu i tam, kt. vyj. sporadickosť

2. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba i, nielen – ale i;
pozerá sa, ba i pomáha;
nielen kričal, ale i nadával

3. odporovací vzťah, obyč. v spojení s ukaz. zám., ale: mal kocúra i ten zdochol

4. dôsledkový vzťah; nuž, a tak, preto: zdržali ho i prišiel neskoro

5. vysvetľovací vzťah obyč. vo výrazoch i tak, i to; aj tak, veď: nešiel nikam, i tak pršalo

B. podraď. i čo, i keby, i keď, čo i vyj. krajnú podmienku: i keby nechcel, musí poslúchnuť;
starel sa do toho, i keď nemusel

II. čast.

1. uvádza (oznam.) vetu: i rozplakal sa

2. obyč. vo výraze čo i len vyj. hodnotiaci postoj k výrazu poukázaním na krajnú možnosť, hoci (len), aspoň: keby si bol čo i len naznačil

3. zdôrazňuje pripojený výraz; aj: vrátil sa i druhý raz

III. aj í², íí cit. vyj. prekvapenie, údiv ap.: í, ty si to vedel?

iá [i-á] cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva somár

iba

I. spoj.

A. i ibaže, iba čo priraď. vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, len(že): bol mladý, i. majetok mu chýbal;
vedel o tom dávno, ibaže doteraz mlčal;
bola tma, i. čo lampy svietili

B. podraď. uvádza vetu

1. časovú a) i. (čo) – už s význ. predčasnosti, len (čo) – už: i. (čo) svitlo, už vstával b) i. keď (už) s význ. súčasnosti al. následnosti, len keď, až keď: vošiel (do triedy), i. keď (už) zvonilo c) i. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, len keď: pokojne kráča, i. keď padne pred neho kameň

2. i. ak (by), ibaže (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, len ak (by): odísť nemôžeš, i. ak by si tu nocoval;
dnes nemôžem, i. ak prídeš zajtra

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti, len, jedine: z toho budú i. hnevy, je i. kosť a koža, bolo i. desať hodín

2. iba čo vyj. hodnotiaci postoj k vete, len čo: i. čo zbytočne klame, i. čo s ním čas tratí

3. iba tak: povedať niečo i. tak nezáväzne;
to nie je i. tak treba to brať vážne

ibis -a mn. N a A -y m. cudzokrajný vták podobný bocianovi, zool. Threskiornis, Plegadis

ibiš -a m. vys. (liečivá) rastlina s plstnatou byľou a listami, s ružovými al. rôznofarebnými kvetmi, bot. Althaea

ibištek -a m. okrasný kvitnúci stromček, bot. Hibiscus

ichtyol -u m.

1. olej použ. vo farmaceutickom priemysle

2. liečivá masť z tohto oleja;

ichtyológ -a mn. -ovia m. odborník v ichtyológii

ichtyológia -ie ž. odbor zoológie zaoberajúci sa rybami;

ichtyolový príd.: i-á masť

ichu, ichuchu cit. vyj. pocit radosti, dobrej nálady: i., zavýskali deti

idea -ey D a L -ei mn. -ey ž.

1. myslená predstava o niečom, myšlienka, nápad; úmysel, plán: to je dobrá i.;
→ fixná i.

2. výsledok myslenia ako odraz konkrétnej al. abstraktnej skutočnosti, pojem, predstava: i. dobra a zla, i. rovnosti;
národné, revolučné i-y;
filoz. celostný súbor pojmových obsahov: Hegelova absolútna i.

3. vedúci obsahový prvok diela, myšlienka (význ. 5): základná i. diela;

ideál -u L -i mn. -y m.

1. predstava o dokonalej podobe niečoho ako cieľ (snaženia): mravný, spoločenský, životný i.;
stratiť i-y

2. dokonalá podoba vyhovujúca predstavám, vzor: stelesňovať i., byť i-om muža

3. predmet túžob: táto dievčina je jeho i-om

idealista -u m.

1. stúpenec idealizmu

2. nadšenec, rojko;

idealistický príd.: i. svetonázor;

idealisticky prísl.

idealistka -y -tiek ž.;

idealizácia -ie ž.

1. idealizovanie: i. skutočnosti

2. filoz. tvorenie ideálneho v zobrazení objektívneho sveta, abstrakcia: bod je i.;

idealizačný príd. k 1: i. pátos

idealizmus -mu m.

1. filoz. smer vychádzajúci z prvotnosti duchovného, ideálneho princípu, op. materializmus

2. nezištné nadšenie za ideály, oduševnenie: mladí sú naplnení i-om;

idealizovať nedok. i dok. prikrášľovať, prikrášliť: i. skutočnosť, postavu v románe

ideálne [-n-] s. filoz. oblasť ideí, op. materiálne

ideálne prísl.;

ideálnosť -i ž.

ideálny príd.

1. majúci vlastnosti ideálu (význ. 2): i. muž, i. spôsob, i-e podmienky

2. jestvujúci iba vo vedomí, neskutočný, abstraktný: i-e zobrazenie priestoru, i. cieľ;

identickosť -i ž.

identický príd.: i-é javy;

identicky prísl.;

identifikácia -ie ž. identifikovanie: i. osôb;

identifikačný príd.: i-é číslo

identifikovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť totožnosť: i. mŕtvolu

identita -y ž.

1. kniž. totožnosť, zhodnosť vo všetkých vlastnostiach, rovnakosť;
i. vecí;
zisťovať i-u zisťovať, o koho ide

2. filoz., psych. konkrétna, ničím nezameniteľná podstata, ktorou sa od seba odlišujú jednotlivci, pren. i spoločenstvá: národná i.;

ideológ -a mn. -ovia m. tvorca al. hlásateľ istej ideológie: i. revolúcie, i. marxizmu, národný i.;

ideológia -ie ž. sústava filoz., polit., náb., práv. ap. názorov, ideí prispôsobených záujmom istých skupín, strán ap.: komunistická i., štátna i.;

ideologickosť -i ž.

ideologický príd.: i. boj;

ideologicky prísl.;

ideologizovať nedok. vnášať ideológiu (i nevhodne): prílišné i-nie literatúry

ideovo, ideove prísl.;

ideovo-estetický príd. ideový a estetický: i. rozbor diela

ideovosť -i ž.: i. umenia

ideový príd. k 2, 3: i-é prúdy;
i-á náplň románu;

idióm -u m. lingv. idiomatizmus;

idiomatický príd.: i-é spojenie, i. slovník

idiomatizmus -mu m. lingv. ustálený, obyč. doslovne nepreložiteľný výraz príznačný pre daný jazyk

idiot -a m. človek postihnutý idiotizmom;

idiotizmus -mu m. odb. najvyšší st. slabomyseľnosti, choromyseľnosť

idiotský príd.: i. výraz v tvári;
pejor. i. príkaz nezmyselný;

idiotsky prísl.;

idiotstvo -a -tiev s. expr. hlúposť, sprostosť, bláznovstvo: robí samé i-á

idol -a/-u m. predmet zbožňovania, modla: stal sa i-om mládeže

idúcky prísl. idúc, za chôdze; cestou, po ceste: i. sa rozprávali;
i. domov nás navštívil

idyla -y idýl ž.

1. pokojný, harmonický život; stav pokoja, harmónie, pohoda;
sviatočná, rodinná i.;
prežiť i-u

2. odb. selanka;

idylickosť -i ž.;

idylický príd.: i. život, i-á nálada;
i. epos;

idylicky prísl.: i. vykresliť;

idylizovať nedok. i dok. (u)robiť idylickým: i. dedinský život

idylka -y -liek ž. zdrob. expr.

igelit -u m. nepremokavá plastická látka: plášť do dažďa z i-u;

igelitka -y -tiek ž. hovor. igelitová taška: nákup nesie v i-e

igelitový príd.: i-é vrec(úš)ko

iglu neskl. s. eskimácky príbytok zo snehových a ľadových kvádrov

ignorant -a m. kto niekoho, niečo ignoruje;
pejor. nevedomec, hlupák;

ignorantka -y -tiek ž.;

ignorantský príd.: i-é znevažovanie;

ignorantstvo -a -tiev s.

1. k ignorant

2. ignorantský čin

ignorovať nedok. i dok. úmyselne si nevšímať, nevšimnúť, nepozn(áv)ať: i. bývalého priateľa, i. skutočnosť, zásady

igric -a m. stredoveký spevák a herec (u Slovanov): piesne i-ov

ih, íh cit. vyj. rozlič. pocity (hnev, bolesť, veselosť ap.): íh, takú by som mu tresol!

íha cit. vyj. údiv, prekvapenie: í., ale si vyrástol

ihaha, ihahá cit. napodobňuje zvuk vydávaný koňom

ihelnica -e -níc ž. poduštička na zapichovanie ihiel;

ihelnička -y -čiek ž. zdrob.

ihelník -a m. schránka na odkladanie ihiel

ihielka -y -lok, ihlička -y -čiek ž. zdrob.

ihla -y ihiel/ihál ž.

1. nástroj s hrotom a uškom (z tenkého oceľového drôtu) určený na šitie: tupá, strojová i.;
navliecť niť do i-y

2. nástroj al. súčiastka v tvare ihly: gramofónová, magnetická i.;
výtvar., typ. suchá i. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrýva do kovovej dosky; jeho odtlačok

● byť, sedieť ako na i-ách byť nepokojný, netrpezlivý;
→ hľadať i-u v kope sena;
→ šiť horúcou i-ou;

ihlan -a/-u m. geom. mnohosten, ktorého základňou je mnohouholník a bočnými stenami sú trojuholníky so spoločným vrcholom; takýto tvar: zrezaný i., pravidelný šesťboký i.;
opracovať kamene do i-a;

ihlanček -a m. zdrob.

ihlanovitý príd. majúci podobu ihlana: i. stan, pomník

ihlanový príd.: i-á plocha;

ihlica -e -líc ž.

1. predmet s hrotom určený na upevnenie al. ozdobu vlasov, častí oblečenia ap.: zlatá i., i. do vlasov

2. nástroj s hrotom (z hrubšieho oceľového drôtu ap.) určený na pletenie: pliesť na okrúhlej i-i

3. anat. kosť predkolenia

4. obyč. mn. úzke tvrdé listy ihličnatých stromov

ihličie -ia s. hromad. lístie ihličnatých stromov; vetvy s takýmto lístím, chvojina, čečina: opadané i., strieborné i., vôňa i-ia;
prikryť kvety i-ím

ihlička -y -čiek ž.

1. zdrob. k ihla, ihlica (význ. 1, 4)

2. zahrotený, pichajúci predmet: i-y srieňa

3. obyč. mn. veľmi tenké špicaté podpätky; topánky s takýmito podpätkami

● oči ako i-y pichľavé;

ihličkovitý príd. majúci podobu ihličky: i. kryštál

ihličkový príd.: i-é podpätky;
i-á tlačiareň na ktorej sa tlačí ihličkami cez pásku

ihličnan -a m. ihličnatý strom

ihličnatý príd. majúci ihličie: i. strom;
i. les v kt. sú ihličnany

ihlicovitý príd. majúci podobu ihlice: i-é kryštály

ihlový príd.: i. ventil;

ihneď prísl. hneď, okamžite, zaraz, už aj: platiť treba i.;
i. príď!

ihrať -á nedok. obyč. poet. hrať (význ. 6): i-á mu úsmev na perách

● i. farbami pestrieť sa;
expr. všetky → žilky v ňom, mu i-ú

// ihrať sa hrať sa, baviť sa, zabávať sa: pren. vietor sa i-á s jej vlasmi

ihravo prísl.;

ihravosť -i ž.: básnická i.

ihravý príd. hravý (význ. 1, 2): i-é deti;
i-é vlnky, i-é svetielka;

ihrisko -a ihrísk s. vymedzená a upravená plocha určená na šport, hry ap.: športové, detské, dopravné i., trávnaté i., tenisové i.

ikebana -y -bán ž.

1. orientálny spôsob úpravy okrasných rastlín; takto upravené rastliny

2. špeciálna nádoba určená na takúto úpravu

ikernáč -a mn. N a A -e m. ikernačka (ryba majúca ikry)

ikernačka -y -čiek ž. odb. rybia samica

ikona -y ikon ž.

1. posvätný obraz maľovaný na drevenej al. kovovej tabuli (vo vých. cirkvách), kt. má pôvod v byzantskom umení: východoslovenské, ruské i-y

2. inform. grafický symbol na obrazovke počítača, s ktorého pomocou možno rýchlo vykonávať rozličné operácie;

ikonickosť -i ž.

ikonický príd. obrazný: i. ráz, znak;

ikonka -y -niek ž. zdrob. k 2

ikonový príd.;

ikra -y ikier obyč. mn. ž. rybie vajíčko: klásť i-y;
nasadiť i-y do rybníka

íl -u m. nepriepustná hornina zložená z jemných častíc;

ilegalita -y ž. činnosť zákonom zakázanej polit. strany; stav s ňou spojený: pracovať, žiť v i-e, prejsť do i-y

ilegálne prísl.;

ilegálnosť -i ž.

ilegálny príd. nezákonný, protizákonný, nelegálny: i-e hnutie konšpiračné;
i. boj podzemný;
i. pracovník;

iľjušin -a m. typ rus. lietadla (podľa konštruktéra rovnakého mena)

ílovitý príd. obsahujúci íl: í-á pôda, í-á bridlica

ílový príd.: í. minerál

iluminácia -ie ž.

1. kniž. slávnostné osvetlenie

2. farebná kresba v starých rukopisoch;

iluminačný príd. k 1: i-á technika osvetľovacia

ilustrácia -ie ž.

1. obrázok, kresba súvisiaca s textom: i. detskej knihy;
tvorcovia i-ií;
bienále i-ií

2. názorný príklad, dôkaz, doklad ap.: uviesť na i-iu;
i. stavu;

ilustračný príd.: i-á tvorba;
i-á hudba sprievodná (k filmu ap.);
i. materiál

ilustratívne prísl.;

ilustratívnosť -i ž.: i. v umení

ilustratívny príd. určený na ilustrovanie (význ. 2), ilustračný, osvetľujúci, objasňujúci: i. príklad, i. spôsob;