Význam slova "f" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

f [i ef] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 6. miesta v poradí: blok F, vitamín F

2. hud. tón a nota: stupnica F dur, f mol

3. v skr. a zn.: hud. f forte;
fyz. F farad;
chem. F fluór

● nepovedať ani f nepovedať nič

fa skr.

1. firma

2. faktúra

fabrička -y -čiek ž. zdrob.

fabrický príd.: f. robotník;
f-é výrobky;

fabricky prísl.;

fabrika -y -rík ž. hovor. továreň;

fabrikant -a m. hovor. továrnik;

fabrikantský príd.

fabrikovať nedok. pejor. produkovať vo veľkom množstve a obyč. s menšou hodnotou, vyrábať: f. obežníky, filmy

fabula -y -búl ž. dejová osnova v (slovesnom) diele: románová f.

fác cit. napodobňuje zvuk pri údere dlaňou; naznačuje plesnutie: f. mu jednu na zadok

fáč -a m. hovor. obväz

fach -u m. hovor. prac. odbor, zamestnanie

● byť od f-u, z f-u byť odborníkom na niečo

fachman -a m. hovor. (dobrý) odborník: f. na autá

facka -y -ciek ž. hovor. zaucho: dať, vylepiť, dostať f-u

● → morálna f.;
kúpiť, predať niečo za f-u veľmi lacno;
jasné ako f. celkom

fackať, fackovať nedok. hovor. zauškovať

facnúť -e -ú -col dok. hovor. prudko udrieť, dať zaucho: f-l ho po tvári

fačovať nedok. hovor. obväzovať

fádne prísl.;

fádnosť -i ž.

fádny príd. jednotvárny, nevýrazný; nudný: f-a chuť, farba;
f. film;

fafrnok -nka mn. -ovia m. expr. malé dieťa; šarvanec

fagan -a m. obyč. pejor. nezbedné dieťa, obyč. chlapec, lagan, galgan;

faganisko -a s. i m. zvel.

fagot -u m. drevený dychový hud. nástroj s hlbokým tónom

fajansa -y -jáns ž. jemná keramika, obyč. maľovaná, majolika;

fajansový príd.: f-á miska

fajčiar -a m. kto fajčí: tuhý, silný f.;

fajčiareň -rne ž. miestnosť na fajčenie (napr. v divadle)

fajčiarka -y -rok ž.;

fajčiarsky príd.: f. vozeň

opak. fajčievať -a

fajčiť fajč/-i! nedok. vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku: f. cigaretu, fajku, z fajky;
slang. f. trávu marihuanovú cigaretu;

● f-í ako Turek veľa;

fajčivo -a s. hromad. tabakové výrobky

fajka -y -jok ž. náčinie, z kt. sa fajčí: fajčiť f-u, z f-y, napchať si f-u;

● expr. (ne)stojí (ani) za f-u močky, dymu je nanič;
žart. f. zhasla všetko sa skončilo;

fajkový príd.: f. tabak;

fajn hovor.

I. neskl. príd. dobrý, príjemný: f. chlapec

II. prísl. a vetná prísl. dobre, príjemne: mať sa f.;
je tu f.

fajnovo, fajne prísl.: f. sa správať;

fajnovosť -i ž.

fajnový, fajný príd. hovor.

1. dobrý, kvalitný: f. obed, f-á vôňa

2. uhladený, jemný: f. človek, f-é spôsoby;

fajočka -y -čiek ž. zdrob.

fajront -u m. hovor. koniec prac. času; voľno po (fyzickej) práci: je f.;
robí aj po f-e

fajta -y fájt ž. hovor. druh; plemeno; rod: f. jabĺk;
je z dobrej f-y

fakír -a m.

1. indický asketik

2. kúzelník mimoriadne ovládajúci svoje telo a pocity (obyč. v cirkuse);

fakírsky príd. i prísl.

fakľa -e -kieľ ž. tyč na svietenie opatrená na jednom konci zápalnou hmotou, pochodeň

● horieť ako f. a) silno b) byť červený (od citového vzrušenia ap.);

fakliť nedok. hovor. expr.

1. kúriť: f. v peci

2. rezať; rúbať: f. drevo

fakľový príd.: f. sprievod pri kt. sa nesú fakle

faksimile neskl. s. verná reprodukcia, snímka; odtlačok: f. rukopisu;
f. podpisu;

faksimilový príd.

fakt

I. -u m. niečo overené, dané, skutočnosť: historický f., overiť si f-y, literatúra f-u;
hovor. (je) f., že ...;
to je f. je to tak;

faktický príd. skutočný, naozajstný: f. stav, f-é dôvody;
f-á poznámka dopĺňajúca al. opravujúca;

fakticky

I. prísl. v skutočnosti: f. rozhoduje on

II. čast. skutočne, naozaj: je to tak, f.

faktor -a m. činiteľ (neživ.): rozhodujúci, spoločenský f. (vývinu)

faktový príd.: f. materiál

II. fakt čast. hovor. potvrdzuje súhlas, skutočne, naozaj: f. (, je to tak)!

faktúra -y -túr ž. písomné vyjadrenie fin. nároku za niečo, účet: vystaviť f-u (na dodaný tovar, vykonanú službu ap.)

fakturovať nedok. faktúrou žiadať (zaplatenie); účtovať: f. dodávku tovaru

fakulta -y -kúlt ž. samostatne organizovaný vedný odbor al. súbor odborov ako časť vysokej školy; budova, kde je umiestnená: právnická, filozofická f.;
zraz je pred f-ou;

fakultatívne prísl.;

fakultatívnosť -i ž.

fakultatívny príd. kniž. al. odb. možný, nezáväzný, nepovinný, op. obligátny, obligatórny: f-a zložka;
škol. f. predmet voliteľný;

fakultný príd.: f-á predajňa (kníh), f-á knižnica

fald -u m., falda -y fáld ž. hovor. záhyb: f-y na sukni;

faldík -a m., faldička -y -čiek ž. zdrob.

faloš -lše ž. pretvárka, neúprimnosť, pokrytectvo; falošnosť, klam: človek bez f-e

falošne prísl.: f. sa usmievať, f. svedčiť;
f. spievať;

falošnica -e -níc ž.;

falošnícky príd. i prísl.: f. sa usmievať

falošník -a mn. -ci m. falošný človek;

falošnosť -i ž.

falošný príd.

1. neúprimný, pokrytecký; ľstivý, op. úprimný: f. človek, úsmev

2. dopúšťajúci sa podvodu; založený na ňom: f. hráč, svedok;
f-á prísaha

3. nepravý, falšovaný; umelý, op. pravý: f-é meno;
f-é peniaze;
f-é zuby

4. nesprávny, chybný: f. tón, f-á predstava

● f. ako mačka, ako líška líškavý, pokrytecký;
f. prorok autoritatívny hlásateľ škodlivých ideí;

falšovať nedok. i dok. vyrábať, vyrobiť napodobneniny a vyd(áv)ať ich za pravé veci: f. peniaze, f-ný podpis;
f. dejiny skresľovať, skresliť;
f. víno, mlieko (roz)riediť (vodou)

falšovateľ -a mn. -ia m. kto niečo falšuje: f. podpisu, peňazí;
f. faktov;

falšovateľka -y -liek ž.;

falšovateľský príd.

falzifikácia -ie ž. nedovolené, nezákonné napodobňovanie originálu, falšovanie;

falzifikačný príd.

falzifikát -u m. napodobnenina vydávaná za originál: f. listiny, obrazu

falzifikátor -a m. napodobňovateľ originálu; falšovateľ: f. obrazov

fáma -y fám ž. hovor. chýr, zvesť; povesť: šíriť o niekom f-y;
f. hovorí, že ...

família -ie ž. hovor. rodina; príbuzenstvo: zišla sa celá f.

familiárne prísl.;

familiárnosť -i ž.

familiárny príd. domácky, nenútený, dôverný: f-e prostredie, spôsoby;

fanatička -y -čiek ž.;

fanatický príd.: f-á viera, f. odporca;

fanaticky prísl.: f. veriť

fanatik -a mn. -ci m. kto je ovládaný fanatizmom;

fanatizmus -mu m. náruživá a obyč. neznášanlivá zaujatosť za niečo, slepá horlivosť (názorová ap.): náboženský, športový f.;

fandiť nedok. subšt. byť fanúšikom niekoho, niečoho, fanúšikovať, drukovať: f. svojmu mužstvu, spevákovi, hokeju

fanfára -y -fár obyč. mn. ž. krátka slávnostná skladba pre plechové hud. nástroje: zazneli f-y, sprievod za zvuku f-fár

● bez f-fár bez pompéznosti;

fanfarón -a m. kniž. vystatovačný človek, chvastúň; pochábeľ;

fanfarónsky príd. i prísl.: f-e spôsoby;

fanfarónstvo -a s.

fanfárový príd.: f. pochod

fánka -y -nok ž. kuch. druh vyprážaného pečiva

fanklub -u m. hovor. klub fanúšikov, ctiteľov: f. Petra Dvorského

fantasta -u m. rojko, blúznivec;

fantastickosť -i ž.

fantastický príd.

1. vymyslený, neskutočný: f. svet dieťaťa

2. hovor. expr. obrovský, neslýchaný; vynikajúci, skvelý: f-á rýchlosť, f-é rozmery;
f. obed, f-á hudba;

fantasticky prísl.: f. vyzerať;

fantastka -y -tiek ž.

fantázia -ie ž.

1. obrazotvornosť, predstavivosť: živá, detská f.

2. výtvor fantázie, výmysel: má plnú hlavu f-ií;
f. sa mení na skutočnosť

3. hud. voľná skladba (často na cudzie motívy): f. na slovenské ľudové piesne

● → popustiť uzdu f-ii;

fantazijne prísl.;

fantazijnosť -i ž.

fantazijný príd.: f. námet;

fantazírovať nedok. hovor.

1. oddávať sa rojčeniu, vymýšľať (si): f. o cudzích krajinách

2. blúzniť: f. v horúčke

fantazmagória -ie ž. kniž. výplod fantázie, prízrak, vidina;

fantazmagorický príd.: f-é predstavy

fantóm -u m.

1. prelud, vidina: f. slávy, moci

2. prízrak, strašidlo: prenasleduje ho f.

fanúšička -y -čiek ž.

fanúšik -a mn. -ovia m. nadšený prívrženec, obdivovateľ nejakého športu, klubu ap.: futbalový f.;

fanúšikovať nedok. hovor. byť fanúšikom niekoho, niečoho: f. slovenskému hokejovému mužstvu

fara -y fár ž.

1. farský úrad; budova farského úradu: katolícka, evanjelická f.;
ísť na f-u

2. hovor. farnosť: bohatá f.;

farad -u m. fyz. hlav. jednotka elektr. kapacity v sústave SI, zn. F

faraón -a m.

1. staroegyptský vládca

2. mn. N a A -y malý červený mravec rozšírený v sídliskových bytoch, zool. Nonomorium pharaonis;

faraónka -y -nok ž. staroegyptská vládkyňa;

faraónsky príd.

farár -a m.

1. duchovný, kt. spravuje farnosť: katolícky, evanjelický f.

2. hovor. kňaz vôbec;

farárka -y -rok ž.

1. žena vo funkcii ev. farára

2. hovor. žena ev. farára;