Význam slova "dy" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dych -u m.

1. dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný d., d. pacienta, zastaviť d.;
druhý d. vyrovnanejšie dýchanie po prekonaní krízy pri dlhšom (šport.) výkone i fraz. nové sily

2. vydychovaný vzduch; para: d-om si ohrievať ruky

● naberať d. získavať silu, oddychovať;
do posledného d-u do smrti;
(pozorovať) so zatajeným d-om napäto, sústredene;
d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze;
jedným d-om (povedať) naraz;
(sotva) lapať d. byť zadychčaný;
každým d-om (sa stavať za niečo) úplne;
→ vyrazilo mu to d.;

dýchací príd. použ. na dýchanie: d-ie cesty, d. prístroj;
d-ie cvičenia

dýchať -a nedok.

1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho;
odb. prijímať kyslík;
pravidelne, zhlboka d.;
d. nosom;
umelé d-nie;
ryby d-jú žiabrami;
stena má d. byť prístupná vzduchu

2. vdychovať al. vydychovať: d. pachy;
d. si do dlaní dúchať

3. žiť, jestvovať: slobodne d.;
už prestal d. umrel

4. prejavovať sa navonok, pôsobiť niečím: dom d-l čistotou;
žena d-a zdravím

5. šíriť sa (význ. 2), sálať: d-a z neho vôľa žiť

● ledva, sotva d-a a) má veľa roboty b) je slabý;
ani ned. byť celkom ticho;
tenko d. mať sa zle;
pýcha peklom d-a;

opak. dýchavať -a;

dýchavične prísl.;

dýchavičnosť -i ž.

dýchavičný príd. trpiaci záduchom; ťažko dýchajúci: d. starec;
d. kôň;

dychčať -í -ia -chč/-i! nedok. prudko a rýchlo dýchať, fučať: d. od námahy, od rozčúlenia

dok. k 1, 2, 4, 5 dýchnuť -e -u -chol

● nepočuť ani d. je úplne ticho;
ani ned-e pravdou stále klame

dychovka -y -viek ž. hovor. dychová hudba: bude hrať d.

dychový príd.: d-é cvičenia;
d-é nástroje založené na kmitaní vzduchového stĺpca v trubici pôsobením dychu hráča

dychtiť -chť/-i! nedok. silno túžiť, veľmi chcieť, bažiť: d. po moci, za mocou, d. za vydajom;
d-l vládnuť

dychtivo prísl.;

dychtivosť -i ž.

dychtivý príd. kt. dychtí po niečom; svedčiaci o tom: d. po poznaní;
d-á mladosť nedočkavá;

dýčka -y -čok ž. zdrob.

dyha -y dýh ž. tenká (drevená) doštička použ. v stolárstve (na obkladanie nábytku): mahagónová d.;
d. z plastickej látky;

dyhovať nedok. pokrývať dyhou: d. nábytok

dyhový príd.

dýka -y dýk ž. krátka bodná zbraň: použiť d-u;
vraziť niekomu d-u do chrbta i fraz. a) spôsobiť bolesť b) zradiť;

dýkový príd.: d. tvar;

dym -u m. plyny a čiastočky popola ako výsledok horenia: tabakový d.;
d. ide z komína

● expr. (ne)stojí (ani) za → fajku d-u;
všetko je iba d. márnosť;

dymák -a m. pomôcka na prípravu a fúkanie dymu na včely

dymiť nedok. vypúšťať dym, kadiť, čadiť: továreň d-í;
d. z fajky

// dymiť sa neos. d-í sa vychádza dym: z komína sa d-í

dymovnica -e -níc ž. voj. obal s náplňou na tvorenie dymu

dymovod -u m. tech. potrubie na odvádzanie dymu;

dymovodný príd.

dymový príd.: d. zápach od dymu;
d-á farba sivastá ako dym;
d-á clona z dymu i fraz. úmyselné zahmlievanie skutočnosti

dyňa -e dýň ž.

1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužinou, bot. d. červená Citrullus lanatus, melón (význ. 2)

2. melón (význ. 1): žltá d.;

dynamickosť -i ž. dynamika

dynamický príd. k 1, 3 kt. zahŕňa, prejavuje silu, zmenu, pohyb, op. statický: d. faktor, jav, d-é vlastnosti;
d. človek, pracovník pohotovo a správne reagujúci na aktuálne potreby;
hud. d-é znamienko kt. naznačuje silu tónu;
lingv. d. prízvuk kt. zdôrazňuje slabiku v slove zvýšením sily, op. melodický;

dynamicky prísl.;

dynamika -y ž.

1. zmena, pohyb, vývin niečoho, dynamickosť, op. statickosť: spoločenská d.;
d. systému

2. odbor mechaniky skúmajúci súvislosť medzi charakterom pohybu a jeho príčinou, t. j. silou: zákony d-y

3. hud. odstupňovanie sily tónov;

dynamit -u m. výbušnina, ktorej základom je nitroglycerín: nálož d-u;

dynamitový príd.

dynamizmus -mu m. kniž. dynamika, dynamickosť: d. súčasnej epochy

dynamizovať nedok. napĺňať dynamikou, dynamizmom: d. vývin udalostí

dynamo -a -nám s. prístroj na výr. jednosmerného prúdu: d. na bicykli

dynastia -ie ž. panovnícky rod: d. Mojmírovcov;

dynastický príd.

dynka -y -niek ž. zdrob.

dyňovisko -a -vísk s. pole vysadené dyňami

dyňový príd.;

dystrofia -ie ž. lek. porucha vo výžive niekt. orgánov

dýza -y dýz ž. tech. zariadenie regulujúce prítok kvapaliny al. plynu: vstrekovacia d.;
d. karburátora;

dyzentéria -ie ž. lek. infekčná črevná choroba, úplavica;

dyzenterický príd.

dýzový príd.

navždy, hovor. navždycky prísl. na všetok budúci čas, natrvalo, naveky: n. sa rozlúčiť

● odísť n. zomrieť;
raz (a) n. definitívne

vždy, hovor. vždycky zám. vymedz. vyj. čas ako súhrn, za každých okolností, ustavične, stále: v. je dosť roboty, v. nebudeme mladí;
vlak v. mešká zakaždým