Význam slova "as" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

asanácia -ie ž. asanovanie: a. obce, budovy;

asanačný príd.: a-é územie, a-é práce

asanovať nedok. i dok. upravovať, upraviť zdravotne nevyhovujúci priestor: a. zamorený terén, a. pôdu

asertívny príd. psych.

1. prejavujúci pevné a otvorené stanovisko nenásilným, miernym spôsobom: a. človek

2. založený na takomto prístupe: a. nácvik

asfalt -u m. čierna lesklá živicová látka použ. pri stavbe ciest, na izoláciu ap.;

asfaltka -y -tiek ž. hovor. asfaltová cesta

asfaltovať nedok. i dok. pokrývať, pokryť, zalievať, zaliať asfaltom: a-nie komunikácií;
a-ný chodník

asfaltový príd.: a-á cesta, pokrývka

asi čast. vyj. hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, približnosť) k vete al. výrazu, možno, azda, hádam: už a. nepríde;
a. pred hodinou, a. dvadsať približne

asimilácia -ie ž.

1. asimilovanie (sa): národnostná, jazyková, násilná a.;
lingv. spodobovanie hlások podľa znelosti, miesta artikulácie ap.

2. biol. prijímanie látok organizmami na výstavbu tela a na životné funkcie;

asimilačný príd.: a-á schopnosť

asimilovať nedok. i dok.

1. prispôsobovať, prispôsobiť: národnostne a. pôvodné obyvateľstvo

2. nedok. biol. (o rastlinách) vykonávať asimiláciu

// asimilovať sa prispôsobovať sa, prispôsobiť sa: a. sa v cudzom prostredí

asistencia -ie ž. asistovanie; osoby zúčastnené na ňom: a. pri operácii;
za a-ie riaditeľa;
primár s a-ou

asistent -a m. pomocný odb. pracovník; ped. al. výskumný pracovník s nižšou kvalifikáciou: a. réžie;
(odborný) a. na katedre, v nemocnici;

asistentka -y -tiek ž.: pôrodná a. zdrav. pracovníčka;

asistentský príd.

asistovať nedok. aktívne sa zúčastňovať pri istej činnosti ako pomocník: a. pri prehliadke, a. primárovi pri operácii;
a. (kňazovi) pri omši

askéta -u m. kto sa venuje askéze;

asketička -y -čiek ž.;

asketický príd.: a-é zásady;

asketicky prísl.

asketický príd.: a. spôsob života, a-á tvár, postava;

asketik -a mn. -ci m. kto praktizuje al. vyznáva asketizmus;

asketizmus -mu m. životný a náukový smer založený na prísnej askéze;

askétka -y -tok ž.;

askéza -y ž.

1. sústavné cvičenie sa v odriekaní a cnostiach s cieľom dosiahnuť vnútornú dokonalosť

2. zdržanlivosť, striedmosť;

asociácia -ie ž.

1. združovanie, združenie: psych. a. predstáv

2. spojenie organizácií rovnakého druhu: medzinárodná a. právnikov;

asociačný príd.: a-á schopnosť, a-é právo

asociál -a m. hovor. asociálny človek; príživník

asociálne prísl.

asociálny príd. konajúci proti záujmom spoločnosti: a-e živly;

asociovať nedok. i dok. odb. združovať, združiť, spájať, spojiť: a-nie podnikov;
štáty a-né k Európskej únii

// asociovať sa: myšlienky sa a-iujú

asonancia -ie ž. poet. zhoda samohlások v slovách na konci veršov

asparágus -u/-gu m. izbová rastlina s drobnými ostrými lístkami, bot. Asparagus: kytica ozdobená a-gom

aspekt -u m. zorný uhol, hľadisko, stránka: posudzovať vec z rozličných a-ov

aspik -u m. rôsol: ryba, šunka v a-u

ašpirácia -ie ž. kniž. úsilie dosiahnuť niečo, nároky na niečo: vedecké a-ie

□ mať a-ie, robiť si a-ie ašpirovať

ašpirant -a m.

1. uchádzač, čakateľ: a. na majstrovský titul

2. kto sa v ašpirantúre pripravuje na ved. prácu: interný a.;

ašpirantka -y -tiek ž.;

ašpirantský príd. k 2: a-é skúšky

ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u

aspirín -u m. liek podobný acylpyrínu

ašpirovať nedok. kniž. robiť si nároky, ašpirácie, uchádzať sa: a. na funkciu riaditeľa

aspoň čast.

1. uvádza vysvetlenie: nebude nikdy spokojný, a. čo sa týka peňazí

2. expr. i aspoňže vyj. hodnotiaci postoj z hľadiska krajnej miery, situácie ap.: mať a. týždeň času, treba sa a. pokúsiť;
aspoňže ma nevidel

3. zdôrazňuje výraz s význ. obmedzenia: nechytili ho, a. pri čine nie

astenický príd.: a. typ

astenik -a mn. -ci m. chudý, obyč. aj telesne slabý človek;

astma -y ž. choroba prejavujúca sa záchvatmi dýchavičnosti, záduch;

astmatička -y -čiek ž.;

astmatický príd.: a. záchvat, kašeľ

astmatik -a mn. -ci m. kto je chorý na astmu;

astra -y -tier ž. záhradná rastlina kvitnúca na jeseň rôznofarebnými kvetmi, bot. Aster

astrológ -a mn. -ovia m. kto sa zaoberá astrológiou;

astrológia -ie ž. učenie o vplyve postavenia hviezd na ľudský osud;

astrologička -y -čiek ž.;

astrologický príd.

astronaut -a m. kozmonaut;

astronautický príd.

astronautika -y ž. kozmonautika;

astronautka -y -tiek ž.;

astronóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v astronómii, hvezdár;

astronómia -ie ž. veda skúmajúca hviezdy, vesmír, hvezdárstvo;

astronomický príd.: a. výskum, a. ďalekohľad;
a-é číslo i pren. veľmi vysoké

astronómka -y -mok ž.;

asymetria -ie ž. nesúmernosť;

asymetrickosť -i ž.

asymetrický príd. nesúmerný: a. tvar, a. model;

čas -u čias/časov m.

1. trvanie všetkého bytia (merané dňami, rokmi ap.): č. beží, letí, plynie;
filoz. dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia

2. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, obdobie: v poslednom č-e, toho č-u v súčasnosti;
v č-e žatvy cez žatvu;
v tých č-och, v tom č-e vtedy;
od tých čias

3. časový úsek určený, vhodný na niečo: pracovný č., č. predaja, oddychu, obeda;
už je č. vstávať;
pracovať nad č. mimo prac. času, nadčas;
voľný č., všetko má svoj č.

4. voľná chvíľa: mať, nemať č. pre niekoho, na niečo, mať dosť č-u, nájsť si č.

5. obyč. pomn. č-y spôsob života príznačný pre istú dobu, pomery, okolnosti: za dávnych čias, č-ov;
pominuli ťažké, zlé č-y;
v č-e pokoja, mieru, vojny

6. počasie: pekný, zlý č.;
expr. psí č. veľmi zlé počasie;
v č-e i nečase za každého počasia

7. určenie jednotky plynutia, postupnosti: presný, stredoeurópsky, letný č.

8. počet časových jednotiek potrebných na istý výkon: pretekár mal výborný č.

9. lingv. gram. kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.

● strácať, mrhať, márniť, expr. zabíjať č. robiť niečo zbytočné;
svojho č-u kedysi;
z č-u na č. občas;
ťahať, naťahovať č. úmyselne predlžovať termín, lehotu;
raz za č. zriedkakedy;
v pravý č. vo vhodnej chvíli;
je najvyšší č. treba konať;
prišiel, nadišiel, kniž. naplnil sa č. nastala vhodná chvíľa;
č. sú peniaze;
dočkaj č-u ako hus klasu;

časť -i ž. diel z celku, čiastka, úsek: malá, veľká č.;
č. domu, mesta, obyvateľstva;
rozdeliť na dve č-i, po č-iach

ďas -a mn. -i/-y m. čert, diabol, parom: expr. ký ď. ťa sem dovliekol!

keťas -a m. hovor. pejor. čierny obchodník: k. s potravinami

mamľas -a m. pejor. hlupák, sprosták, trpák, ťuťmák (obyč. v nadávke): starý m.

medzičas -u m. šport. čas na istom úseku pretekov

načas prísl.

1. vo vhodnom al. určenom čase; včas, presne: vlak prišiel n.

2. na neurčitý, obyč. krátky čas, dočasne: ubytovať sa iba n., n. sa uspokojil

nadčas

I. -u m. práca nad riadny prac. čas; čas venovaný tejto práci: odmena za n-y;
práca v n-e;
hovor. robiť n-y;

nečas -u m.

1. zlé počasie: vonku je n.;
v čase i n-e za každého počasia

2. v spoj. po n-e a) po istom (dlhšom) čase: po n-e si to rozmyslel b) po (zameškanom) príhodnom čase: po n-e banovať

neúčasť -i ž.

1. (osobná) neprítomnosť; nezúčastnenie sa na, v niečom: oznámiť n. na vyučovaní;
n. v akcii

2. nevšímavosť, nezáujem, ľahostajnosť: prejaviť n. s trpiacim;

občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
o. doma pomáhal

peľasť -i ž. bočná doska postele: sadnúť si na p.

počas predl. s G v priebehu, v čase, cez, za: p. vojny bola núdza

polčas -u m.

1. polovica času, v kt. sa niečo uskutočňuje (napr. fyz. deje, šport. hry): prvý, druhý p.

2. prestávka medzi dvoma polovicami hracieho času: ísť si cez p. zajesť

privčas prísl. príliš, veľmi zavčasu: ísť domov je (ešte) p.

spoluúčasť -i ž.

1. spoločná účasť: s. pri, na rozhodovaní, riadení

2. porozumenie, účasť (význ. 3): prejaviť s.

□ mať s. zúčastňovať sa, zúčastniť sa

súčasť -i ž. časť tvoriaca s inými časťami celok, zložka: neoddeliteľná s. niečoho;
s-ou tréningu je beh;
s. odevu súčiastka

účasť -i ž.

1. aktívny podiel na niečom: ú. mládeže na výstavbe mesta;
obch. ú. na zisku

2. prítomnosť niekde: osobná ú., ú. je povinná;
hojná ú. na koncerte

3. porozumenie, pochopenie: prejaviť ú.

□ mať ú. zúčastňovať, zúčastniť sa

úžas -u m. užasnutie, zdesenie, ohromenie, údiv: pozerať s ú-om, onemieť od ú-u, budiť ú., zmocňuje sa ho ú.

včas včaššie prísl.

1. v určenom čase, načas, presne: dúfam, že príde v., v. splnené úlohy

2. zavčasu (význ. 1), skoro, op. neskoro: v. na jar;
v. vstávať včasráno;
budeme tam včaššie, ako treba privčas

začas prísl. istý (krátky) čas, dočasne: z. pracoval ako úradník

● raz z. zriedkakedy, občas

zavčas prísl. iba v spoj. z. rána skoro ráno