Význam slova "ap" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

apanáž -e ž.

1. ročný dôchodok členov panovníckych a šľachtických rodín, ktorým nepatrí rodinný majetok

2. bezprácny pravidelný príjem člena rodiny

aparát -u m.

1. prístroj: fotografický, premietací a.

2. výkonný admin. orgán, úrad; jeho pracovníci: štátny, stranícky a.;
byrokratický a.

aparátnik -a mn. -ci m. pejor. (prv) pracovník straníckeho aparátu; funkcionársky byrokrat: správa sa ako bývalý a.

aparatúra -y -túr ž. sústava prístrojov: rozhlasová a., prenosná a.

apartheid -u m. polit. rasová diskriminácia farebného obyvateľstva, rasová odlúčenosť

apartmán -u m. (hotelová) bytová jednotka s príslušenstvom

apatia -ie ž. ľahostajnosť, nevšímavosť;

apatickosť -i ž.

apatický príd.: a. výraz;

apaticky prísl.: a. sa dívať;

apel -u L -i mn. -y m. kniž. výzva, vyzvanie; odvolanie sa: mierový a.;
a. na disciplínu

apelácia -ie ž. apelovanie;

apelačný príd.: a. súd odvolací

apelatívny príd.: a-a slovná zásoba

apelatívum -va s. lingv. všeob. podst. meno, op. vlastné podst. meno;

apelovať nedok. kniž. obracať sa s výzvou, odvolávať sa: a. na rozum, na ľudí

aperitív [-t-] -u m. alkoholický nápoj použ. pred jedlom: podávať a.

apetít [-t-] -u m. hovor. chuť do jedla: mať dobrý a., jesť s a-om

apko, apík -a m. hypok.

aplauz -u m. potlesk (v divadle, na koncerte ap.): búrlivý a., po prejave zaznel a.

aplikácia -ie ž.

1. aplikovanie: a. nových metód

2. nášivka

□ robiť a-ie aplikovať;

aplikačný príd.

aplikovať nedok. i dok.

1. používať, použiť, uplatňovať, uplatniť; využívať, využiť, prispôsobovať, prispôsobiť: a. teoretické poznatky v praxi;
a. získané skúsenosti na domáce pomery

2. našívať, našiť aplikácie

apo -u mn. -ovia m. (maď.) hovor. otec;

apodiktickosť -i ž.

apodiktický príd. kniž. celkom istý, nezvratný, nepochybný: a-é tvrdenie;

apodikticky prísl.;

apogeum -ea s. astron. najvzdialenejší bod na dráhe telesa obiehajúceho Zem, op. perigeum

apokalypsa -y ž. cirk.

1. spis obsahujúci zjavenia o konečných osudoch ľudstva a sveta;

2. posledná kniha Nového zákona, Zjavenie sv. Jána;

apokalyptický príd.:

1. a. spis

2. a-é vidiny hrôzostrašné

apokryf -u m.

1. nepravý, podvrhnutý spis

2. náb. nepravý bibl. spis, neprijatý do kánonu inšpirovaných kníh;

apokryfický, apokryfný príd.: a-á literatúra

apolitickosť -i ž.

apolitický príd. nevšímavý, ľahostajný k politike: a-á veda, a-é umenie;

apoliticky prísl.;

apologetický príd.: a. spis

apologetika -y ž.

1. obhajoba idey, myšlienky, učenia ap.

2. odbor teológie dokazujúci vierohodnosť právd zjavených Bohom;

apológia -ie ž. obhajoba, ochrana istej myšlienky, učenia; obranná reč al. obranný spis: a. kresťanstva, a. vlasti;

apologický príd.

apoštol -a m.

1. bibl. jeden z 12 Kristových učeníkov

2. šíriteľ kresťanskej viery: slovanskí a-i sv. Cyril a Metod;
laickí a-i

3. kniž. hlásateľ, šíriteľ nejakej idey: a. humanizmu;

apoštolský príd.: a-á činnosť;
A-é vyznanie viery, a-é požehnanie;
a. list pápežský;
A-á stolica Svätá stolica

apostrof -u m. znamienko označujúce vypustenie hlásky

apostrofa -y -rof ž. oslovenie neprítomnej osoby al. veci: básnická a., a. Tatier

apoteóza -y -óz ž. nadšená oslava, chválospev: a. domova

apretácia -ie ž. apretovanie, apretúra: a. textu;

apretačný príd.: a. prostriedok

apretovať nedok. i dok. (u)robiť konečnú úpravu výrobkov (papiera, kože, rukopisu ap.)

apretúra -y -túr ž. apretovanie; jeho výsledok: a. rukopisu;
látka s dobrou a-ou

apríl -a L -i m. 4. mesiac v roku;

aprílový príd.: a-é počasie nestále;
a. žart

apriórne prísl.: mať a. záporný postoj;

apriórnosť -i ž.

apriórny príd. nevyplývajúci zo skúsenosti, vopred daný; nezdôvodnený: a. predpoklad;
a-e tvrdenie;

aprobácia -ie ž. odb.

1. schválenie: a. spisu, plánu

2. spôsobilosť vyučovať istý predmet na príslušnom st. školy: mať, získať a-iu;

aprobačný príd.: a. postup, a-é konanie

apropo, pôv. pís. à propos čast. kniž. mimochodom, aby som nezabudol: a., odkedy platí vyhláška?

aproximácia -ie ž. odb. priblíženie: práv. a. nášho práva právu EU

apsida -y -síd ž. odb. zvyčajne polkruhový priestor pre oltár, pričlenený ku chrámovej lodi

a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

čap² cit.

1. napodobňuje zvuk vznikajúci pri páde, údere: dozretá hruška č. na zem

2. naznačuje náhle chytenie: č. ho za ruku

čap¹ -u m.

1. drevená zátka do suda: vyraziť č.

2. kovový záves na dverách, na bráne, pánt: č-y na dverách vŕzgajú

3. tech. časť osi, hriadeľa otáčajúca sa v ložisku: kolesá sa ponorili do blata po č-y;
kľukový č.

4. lek. č. (na mandliach) hnisavé ložisko;

čapík -a m.

1. anat. výbežok mäkkého podnebia, jazýček

2. čo tvarom pripomína čapík: farm. liečivo upravené na vkladanie do teles. dutín;
záhr. zrezaný výhonok

chňap cit. naznač. chňapnutie: mačka ch. po myši

čľap cit. napodobňuje zvuk, kt. vzniká nárazom vody, pri spadnutí niečoho do vody, blata ap.

nášľap -u m. našliapnutie: n. mín;

prešľap -u m. šport. prekročenie vyznačenej čiary (napr. v ľahkej atletike)

šľapák -a m. nedovolené prišliapnutie nohy protihráča (vo futbale ap.)

stľapčiť dok. expr. sploštiť: s. cesto

// stľapčiť sa: vlasy sa jej od čiapky s-li

ťap, ťap-ťap cit. napodobňuje zvuk pri tlieskaní, pri chôdzi obyč. bosými nohami ap.: det. ťap, ťap, ťapušky riekanka pri tlieskaní

ťapôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

ťapša -e ž. hovor. plech (na pečenie); pekáč;

výčap -u m.

1. čapovanie (význ. 1): v. piva a vína

2. miestnosť, kde sa čapuje (význ. 1): sedieť vo v-e;