Význam slova "ant" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 73 výsledkov (1 strana)
-
antagonistický príd.: a-é protirečenie, a-é triedy;
antagonisticky prísl.
-
antagonizmus -mu m. nezmieriteľné protirečenie: triedny a.;
-
antarktický príd. k Antarktída: a. ľadovec, a-é moria
-
antedatovať dok. i nedok. odb. uviesť, uvádzať na listine, zmluve ap. skorší dátum, ako bola napísaná: a. faktúru
-
anténa -y -tén ž. konštrukcia na príjem al. vysielanie elektromagnetických vĺn;
-
anténový príd.: a. stožiar, a. prepínač
-
antialergický príd. kt. zabraňuje alergii, protialergický: a. paplón
-
antibiotický príd.: a-é látky
-
antibiotikum -ka -tík s. látka org. pôvodu umŕtvujúca baktérie a vírusy (napr. penicilín);
-
antičastica -e -tíc ž. fyz. častica jestvujúca pri každej elementárnej častici, ale s opačným znamienkom elektr. náboja, magnetického momentu atď.
-
anticipácia -ie ž. anticipovanie
-
anticipovať nedok. i dok. časovo predbiehať, predbehnúť; predvídať: a. vývoj, budúcnosť
-
antický príd.: a-é umenie;
a-á filozofia -
antidampingový, antidumpingový [-dam-] príd. zacielený proti dumpingu: a-é opatrenia
-
antidemokratický príd. protidemokratický: a-á vláda
-
antidopingový príd. kt. sa zameriava proti dopingu: a. výbor; a-á skúška dopingová
-
antifašista -u m.;
-
antifašistický príd.: a-é sily
-
antifóna -y -fón ž. striedavý spev a chrámový verš najmä pri žalmoch v kresť. liturgii;
-
antifonálny príd.: a. spev
-
antifónia -ie ž. striedavý liturg. spev;
-
antifonický príd.: a. spev
-
antigén -u m. biol. látka schopná vyvolať v organizme tvorbu protilátok;
-
antigénny príd.: a-e vlastnosti
-
antihmota -y ž. fyz. hmota zložená z atómov, ktorých všetky častice sú nahradené príslušnými antičasticami
-
antikomunistický príd.: a-é zacielenie
-
antikomunizmus -mu m. hnutie, politika proti komunizmu: centrály a-u;
-
antikoncepcia -ie ž. zabránenie počatiu; prostriedky na to;
-
antikoncepčný príd.: a-é prostriedky
-
antikoro -a s. druh nehrdzavejúcej ocele;
-
antikorový príd.: a. príbor
-
antikoróznosť -i ž.
-
antikorózny príd. určený na ochranu pred koróziou, vzdorujúci korózii: a. náter;
-
antikrist -a m. (podľa Antikrista, Kristovho protivníka, kt. má prísť na konci vekov) zlý, bezbožný človek, zloduch
-
antikvariát -u m. obchod so staršími knihami, časopismi, rukopismi ap.
-
antikvárny príd. starý, upotrebený: a-e knihy, a. exemplár
-
antilopa -y -lop ž. afr. a ázij. párnokopytník, zool. Antilope;
-
antilopí príd.: a-ia koža;
-
antilopový príd.: a-é rukavice z antilopej kože
-
antimilitarista -u m. odporca militarizmu;
-
antimilitaristický príd.: a-é hnutie
-
antimónový príd.: a-á ruda
-
antipatia -ie ž. zápor. citový postoj k niekomu, niečomu, odpor, nechuť, op. sympatia: cítiť, prejavovať a-iu k, voči niekomu;
-
antipatický príd.: a. človek
-
antiromán -u m. lit. románový útvar zámerne odlišný od postupov tradičného románu (pestovaný približne od 2. polovice 20. stor.)
-
antisemita -u m. nepriateľ Židov z rasových príčin; stúpenec antisemitizmu;
-
antisemitizmus -mu m. hnutie proti židovstvu, rasová nenávisť k Židom
-
antisemitka -y -tiek ž.;
-
antisemitský príd. nepriateľský voči Židom, protižidovský
-
antiseptický príd. ničiaci choroboplodné zárodky: a-é látky
-
antislovenský príd. protislovenský: a-á propaganda
-
antistatický príd. zabraňujúci vzniku elektrostatického náboja: a-é vlastnosti výrobku
-
antitalent -a m. človek, kt. nemá schopnosti, talent na niečo
-
antivírusový príd. zastavujúci al. obmedzujúci činnosť vírusov, protivírusový: a. účinok lieku
-
antológia -ie ž. výber z lit. prác: a. modernej poézie
-
antonymum -nyma -ným s. lingv. slovo opačného významu, opozitum (napr. teplý – studený)
-
antracit -u m. veľmi výhrevné čierne uhlie
-
antropológ -a mn. -ovia m. odborník v antropológii;
-
antropológia -ie ž. veda o človeku z hľadiska fyzického, historického, sociálneho, kultúrneho, filozofického, teologického a i.;
-
antropologička -y -čiek ž.;
-
antropologický príd.
-
antuka -y ž. tehlová múčka na úpravu povrchu (tenisových) ihrísk;
-
antukový príd.
-
bažant -a mn. N a A -y m.
-
bažantí príd. k 1: b-ie mäso
-
seržant -a m. voj. vyšší st. poddôstojníka v niekt. armádach al. polícii;