Význam slova "ad" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ad acta [adakta] (skr. a. a.) prísl. admin. do spisov (zn. na vybavenom spise): dať, uložiť a. a.

ad hoc [hók] prísl. kniž. (lat.) len na daný cieľ: obhajobná komisia ad h.

adagio [-ádžo] (tal.) hud.

I. prísl. pomaly, zvoľna

II. adagio -ia L -ie mn. -ia s. hud. skladba al. časť skladby v tomto tempe

Adam -a m. bibl. meno prvého človeka

● začať od A-a od začiatku;
byť ako A. nahý;
expr. A-ovo rebro žena;
A-ovo jablko výstupok na prednej strane hrtana, ohryzok

adaptabilnosť -i ž.

adaptabilný príd. kniž. schopný adaptácie;

adaptácia -ie ž.

1. prispôsobenie, úprava: a. budovy;
divadelná a. novely

2. iba jedn. prispôsobovanie sa, prispôsobenie sa: a. organizmu na chlad;

adaptačný príd.: a-é práce

adaptér -a L -i mn. N a A -y m. prístroj, zariadenie, ktorým sa niečo prispôsobuje na nové použitie

adaptovať nedok. i dok. prispôsobovať, prispôsobiť, upravovať, upraviť: a. budovu, a. text

// adaptovať sa: oko sa a-je na tmu

adekvátne prísl.;

adekvátnosť -i ž.

adekvátny príd. kniž. zodpovedajúci, primeraný, zhodný: a. výraz, a. preklad;

adept -a m. začiatočník (vo vede, umení, v praktickej činnosti);

adeptka -y -tiek ž.

adieu [aďiö], adié cit. (franc.) zbohom: lúčime sa, a.

adjektívne prísl.;

adjektívnosť -i ž.

adjektívny príd.;

adjektívum -va -tív s. lingv. prídavné meno;

adjunkt -a m. v min. pomocný úradník;

adjunktka -y -tiek ž.;

adjunktský príd.: a. plat

adjustácia -ie ž. odb. vystrojenie všetkým potrebným, usporiadanie, usporadúvanie, úprava: admin. a. spisu;
obch. a. tovaru;
farm. a. lieku;

adjustačný príd.

administrácia -ie ž. hosp.-tech. správa, najmä novín a časopisov

administratíva -y ž. správa, riadenie, vybavovanie ver. vecí štátu, podniku ap.; orgány vykonávajúce túto činnosť: pracovať v a-e; prezidentova a.;

administratívne prísl.

administratívnoprávny príd. týkajúci sa administratívneho (správneho) práva

administratívnosprávny príd. týkajúci sa administratívnej správy: a-a jednotka

administratívny príd.: a. pracovník, a-e opatrenie;

administrátor -a m.

1. správca administrácie

2. správca farnosti;

administrátorka -y -riek ž.

admirál -a m. veliteľ vojnového loďstva

admiralita -y ž.

1. úrad veliteľstva vojnového loďstva; jeho budova

2. hromad. admiráli

adolescencia -ie ž. odb. obdobie od skončenia puberty do obdobia dospelosti;

adolescenčný príd.: a. vek

adolescent -a m. odb. dospievajúci človek v období adolescencie;

adolescentka -y -tiek ž.;

adolescentský príd.

adopcia, adoptácia -ie ž. práv. prijatie (dieťaťa) za vlastné, osvojenie;

adopčný, adoptačný príd.: a-á zmluva

adoptívny príd.

1. kt. prijal dieťa za vlastné

2. kt. bol prijatý za vlastného: a. otec;
a. syn

adorácia -ie ž. náb., kniž. prejavovanie úcty k Bohu, vzývanie Boha; zbožné uctievanie, poklona: a. Boha;

adoračný príd.

adrenalín -u m. odb. hormón drene nadobličiek

● stúpa mu a. je rozčúlený

adresa -y -ries ž.

1. meno príjemcu (osoby, inštitúcie) a miesto určenia na liste, zásielke; údaj o mieste bydliska al. pôsobiska: presná a.;
a. pracoviska;
zmýliť si a-u i fraz. obrátiť sa na nepravú osobu

2. inform. kód odkazujúci na uloženie dát v počítačovej pamäti: súbor a-s, volič a-s;
→ e-mailová a.

3. písomný ver. prejav ako vyjadrenie vďaky ap. niekomu: pozdravná a.

● povedať niečo na a-u niekoho vo vzťahu k niekomu;
obrátiť sa na nepravú a-u na nepovolaného;

adresár -a L -i mn. -e m. zoznam adries: vreckový a.;
počítačový a. zoznam adries (význ. 2)

adresát -a m.

1. osoba, ktorej je určená zásielka

2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;

adresátka -y -tok ž.

adresne prísl.;

adresnosť -i ž.

adresný príd. určený niekomu, majúci adresáta: a-á kritika;

adresovať dok. i nedok.

1. opatriť, opatrovať adresou: a. list na pracovisko

2. určiť, určovať niekomu; obrátiť sa, obracať sa na niekoho: otázky a-né poslucháčom

adresový príd.

adut -a m. kart. tromf

advent -u m. cirk. liturg. obdobie so 4 nedeľami ako príprava na Vianoce;

adventista -u m. stúpenec adventizmu;

adventistický príd.

adventistka -y -tiek ž.;

adventizmus -mu m. náb. v USA vzniknuté protestantské hnutie zdôrazňujúce zachovávanie Svätého písma a očakávajúce nový Kristov príchod na zem;

adventný príd.: a-é obdobie, a. veniec

adverbiálny príd.: a. význam

adverbium -ia s. lingv. príslovka;

advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;

● robiť niekomu a-a obhajovať ho;

advokátka -y -tok ž.;

advokátsky príd.: a-a poradňa;

advokátstvo -a s. povolanie advokáta

ďalekohľad -u m. opt. prístroj na zväčšovanie vzdialených predmetov;

dohľad -u m.

1. (obyč. iba v spoj. s predl.) vzdialenosť, po ktorú možno dovidieť: mať niečo na d.;
stratiť sa z d-u

2. dozor, kontrola: prísny d.

□ mať d. nad niekým dohliadať

drobnohľad -u m. mikroskop

● mať niečo pod d-m pozorne sledovať

hľadáčik -a m. opt. zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu

opak. hľadávať -a

ľadík -a m. zdrob. expr.

nadhľad -u m. pohľad zhora, op. podhľad (význ. 1): fotografia z n-u;

náhľad -u m.

1. názor, mienka: zhodovať sa v n-och, vyjadriť svoj n.

2. polygr. posledná kontrola sadzby pred tlačou; odtlačok na túto kontrolu;

napohľad, pís. i na pohľad prísl. zdanlivo, naoko: n. pokojný, odlišný

ohľad -u m.

1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho, zreteľ: nacionálne, spoločenské o-y

2. hľadisko, zreteľ: v istom o-e je to pravda;
v nijakom, v každom, v tomto o-e

□ mať o., brať o. (na rodičov, na školu, na niečiu chorobu);

podhľad -u m.

1. pohľad odspodu, op. nadhľad

2. stav. viditeľná spodná plocha (obyč. stropu)

pohľad -u m.

1. obrátenie, upriamenie zraku, pozretie: pozorný, zvedavý p.;
uprieť p. do diaľky

2. spôsob zrakového pozorovania al. znázorňovania na zákl. takého pozretia: čelný p.;
vtačí p. zhora;
nákres z bočného p-u;
uhol p-u i pren. hľadisko

3. rozhľad, výhľad: zo Slavína je pekný p. na Bratislavu

4. názor, náhľad, mienka: realistický p. na udalosti;
mať skreslený p. na niečo

● na prvý p. ihneď, odrazu;
na p. zdanlivo

pohľadávka -y -vok ž. odb. právny nárok: finančná p.

pozhľadávať -a, pozhľadúvať -a dok. distrib. k zhľadávať, zhľadúvať: p. všetky doklady

prehľad -u m.

1. celkové dobré poznanie niečoho: mať o, v niečom p.

2. krátke zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: p. udalostí týždňa;
p. dejín literatúry

nedok. prehľadávať -a

priehľad -u m. úzko vymedzený výhľad: p. horou

rozhľad -u m.

1. voľný výhľad na všetky strany, vyhliadka: z veže bol pekný r. na krajinu

2. dobré vedomosti o veci a schopnosť hodnotiť ju: politický, umelecký r., človek so širokým r-om

rozhľadňa -e ž. vežovitá stavba poskytujúca dobrý rozhľad: pozorovať okolie z r-e

nedok. sprehľadňovať

nedok. spriehľadňovať: s. tok finančných prostriedkov

svetonáhľad -u m. svetonázor;

výhľad -u m.

1. dobrá viditeľnosť na okolité miesta, vyhliadka, rozhľad: z vrchu je pekný v., v. na mesto, zacláňať v.

2. nádeje (význ. 1), perspektíva, vyhliadka: v-y do budúcnosti

□ mať niečo vo v-e a) zamýšľať b) očakávať;

vyhľadávač -a m. živ. kto niečo vyhľadáva: v. bitiek, rozkoší;

vyhľadávač -a mn. -e m. neživ. inform. počítačový program na vyhľadávanie súborov, informácií ap.

nedok. vyhľadávať -a

1. k vyhľadať

2. mať niečo v obľube (a ísť za tým): v. samotu, veselú spoločnosť

vzhľad -u m. vonkajšia podoba; výzor: v. výrobku, mať pekný v.;

zhľadávať -a, zhľadúvať -a nedok. expr. zdĺhavo hľadať: dal sa z. šaty, z. po vreckách drobné

nedok. zohľadňovať