Význam slova "a" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 2095 výsledkov (18 strán)
-
administrátor -a m.
1. správca administrácie
2. správca farnosti;
-
administrátorka -y -riek ž.
-
admirál -a m. veliteľ vojnového loďstva
-
admiralita -y ž.
1. úrad veliteľstva vojnového loďstva; jeho budova
2. hromad. admiráli
-
adolescencia -ie ž. odb. obdobie od skončenia puberty do obdobia dospelosti;
-
adolescenčný príd.: a. vek
-
adolescent -a m. odb. dospievajúci človek v období adolescencie;
-
adolescentka -y -tiek ž.;
-
adolescentský príd.
-
adopcia, adoptácia -ie ž. práv. prijatie (dieťaťa) za vlastné, osvojenie;
-
adopčný, adoptačný príd.: a-á zmluva
-
adoptívny príd.
1. kt. prijal dieťa za vlastné
2. kt. bol prijatý za vlastného: a. otec;
a. syn -
adorácia -ie ž. náb., kniž. prejavovanie úcty k Bohu, vzývanie Boha; zbožné uctievanie, poklona: a. Boha;
-
adoračný príd.
-
adrenalín -u m. odb. hormón drene nadobličiek
● stúpa mu a. je rozčúlený
-
adresa -y -ries ž.
1. meno príjemcu (osoby, inštitúcie) a miesto určenia na liste, zásielke; údaj o mieste bydliska al. pôsobiska: presná a.;
a. pracoviska;
zmýliť si a-u i fraz. obrátiť sa na nepravú osobu2. inform. kód odkazujúci na uloženie dát v počítačovej pamäti: súbor a-s, volič a-s;
→ e-mailová a.3. písomný ver. prejav ako vyjadrenie vďaky ap. niekomu: pozdravná a.
● povedať niečo na a-u niekoho vo vzťahu k niekomu;
obrátiť sa na nepravú a-u na nepovolaného; -
adresár -a L -i mn. -e m. zoznam adries: vreckový a.;
počítačový a. zoznam adries (význ. 2) -
adresát -a m.
1. osoba, ktorej je určená zásielka
2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;
-
adresátka -y -tok ž.
-
adresne prísl.;
-
adresnosť -i ž.
-
adresný príd. určený niekomu, majúci adresáta: a-á kritika;
-
adresovať dok. i nedok.
1. opatriť, opatrovať adresou: a. list na pracovisko
2. určiť, určovať niekomu; obrátiť sa, obracať sa na niekoho: otázky a-né poslucháčom
-
adresový príd.
-
adut -a m. kart. tromf
-
advent -u m. cirk. liturg. obdobie so 4 nedeľami ako príprava na Vianoce;
-
adventista -u m. stúpenec adventizmu;
-
adventistický príd.
-
adventistka -y -tiek ž.;
-
adventizmus -mu m. náb. v USA vzniknuté protestantské hnutie zdôrazňujúce zachovávanie Svätého písma a očakávajúce nový Kristov príchod na zem;
-
adventný príd.: a-é obdobie, a. veniec
-
adverbiálny príd.: a. význam
-
adverbium -ia s. lingv. príslovka;
-
advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;
● robiť niekomu a-a obhajovať ho;
-
advokátka -y -tok ž.;
-
advokátsky príd.: a-a poradňa;
-
advokátstvo -a s. povolanie advokáta
-
aerobik [a-ero-] -u m. rytmické gymnastické cvičenie pri hudbe s dôrazom na dýchacie cviky: vlna módneho a-u už prešla
-
aerodynamickosť -i ž.
-
aerodynamický [a-ero-] príd. umožňujúci ľahko prekonávať odpor vzduchu: a. tvar;
aerodynamicky prísl.;
-
aeroklub [a-ero-] -u m. spolok šport. letcov, parašutistov a priateľov letectva
-
aerolínia [a-ero-] -ie ž.
1. odb. letecká trať
2. iba mn. aerolínie letecká spoločnosť
-
aerosól [a-ero-] -u L -e mn. -y m. odb. tuhá al. kvapalná látka s vysokým stupňom rozptýlenia použ. na postrekovanie;
-
aerosólový príd.: a. prípravok
-
aerotaxi [a-ero-] neskl. s., aerotaxík -a m. malé dopr. lietadlo použ. ako taxík
-
afázia -ie ž. lek. chorobná strata reči
-
afektovane prísl.: a. hovoriť;
-
afektovanosť -i ž.
-
afektovaný príd. strojený, neprirodzený: a-á reč;
-
afektovať nedok. hovoriť al. správať sa strojene, neprirodzene
-
aféra -y afér ž. vzrušujúca a pohoršujúca udalosť: špionážna a.
● robiť z niečoho a-u zveličovať to
-
afinita -y ž. odb. príbuznosť: a. jazykov, prvkov
-
aforistickosť, aforickosť -i ž.
-
aforistický, aforický príd. úsečný a vtipný: a. štýl;
aforisticky, aforicky prísl.;
-
africký príd. k Afrika, Afričan: a. kontinent, a-á púšť; a-é domorodé zvyky
-
afroamerický príd.
1. vzťahujúci sa na Afroameričana
2. obsahujúci zmiešané afr. a amer. prvky: a-á hudba z kt. sa vyvinul džez
-
afrodiziakum -ka s. lek. prostriedok na povzbudzovanie pohlavného pudu
-
agát -a m. tŕnitý strom so strapcami bielych kvetov, bot. Robinia;
-
agátový príd.: a. kvet, a. med
-
agáva -y ž. cudzokrajná okrasná rastlina, bot. Agave
-
agenda -y agend ž. súhrn úr. prác: administratívna a.;
viesť, vybavovať a-u -
agent -a m.
1. obch. zástupca, sprostredkovateľ
-
agentka -y -tiek ž.;
-
agentský príd.
-
agentúra -y -túr ž.
1. zastupiteľstvo: obchodná a.
2. tlačová, spravodajská kancelária
3. výzvedná služba: špionážna a.;
-
agentúrny príd.: a-e spravodajstvo
-
agilne prísl.;
-
agilnosť -i ž.
-
agilný príd. činorodý, aktívny, čulý, horlivý: a. pracovník;
-
agitácia -ie ž. agitovanie, presviedčanie: predvolebná a.
□ robiť a-iu agitovať;
-
agitačný príd.: a-é stredisko
-
agitátor -a m. kto agituje;
-
agitátorka -y -riek ž.;
-
agitátorský príd.
-
agitka -y -tiek ž. hovor. agitačný prostriedok (článok, báseň, kresba ap.)
-
agitovať nedok. presviedčaním získavať, robiť agitáciu: a. medzi robotníkmi, medzi voličmi
-
aglomerácia -ie ž. odb. zoskupovanie, zoskupenie, nahromadenie: a. obyvateľstva, priemyselné a-ie;
-
aglomeračný príd.: hut. a-á pec na spekanie rúd
-
agnosticizmus -mu m. filoz. smer popierajúci možnosť poznania podstaty vecí a javov;
náb. názor, podľa kt. nemožno poznať existenciu Boha; -
agnostický príd.
-
agnostik -a mn. -ci m. stúpenec agnosticizmu;
-
agnusok -ska, agnuštek -a m. malý medailón s náb. zobrazením
-
agónia -ie ž. smrteľný zápas, (smrteľné) bezvedomie, skonávanie: byť v a-ii;
-
agonický príd.: a-é kŕče
-
agrárnický príd.
-
agrárnik -a mn. -ci m.
1. bohatý roľník, statkár v 1. ČSR
2. príslušník býv. agrárnej strany;
-
agrárny príd.
1. poľnohospodársky: a. štát, a-a politika
2. súvisiaci so stranou agrárnikov: a. poslanec
-
agregát -u m. zoskupenie, stmelenie: kombajnový a.;
miner. hrubozrnný a. -
agremán -u m. i neskl. s. dipl. súhlas vlády s ustanovením dipl. zástupcu cudzej krajiny vo vlastnom štáte
-
agresia -ie ž. útočné napadnutie, vpád: ozbrojená, nepriateľská a.;
-
agresívne prísl.;
-
agresívnosť -i ž.
-
agresívny príd. útočný, výbojný, dobyvačný: a-a politika, vojna;
-
agresor -a m. kto robí agresiu, útočník
-
agrokomplex -u m. ekon. celok zahŕňajúci poľnohospodársku výrobu a priemyselné odvetvia spracúvajúce poľnohospodárske výrobky al. poskytujúce poľnohospodárske výr. prostriedky
-
agronóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v agronómii;
-
agronómia -ie ž. veda o poľnohospodárstve;
-
agronomický príd.
-
agronómka -y -mok ž.;
-
agropodnikateľ -a mn. -ia m. podnikateľ v oblasti poľnohospodárstva;
-
agropodnikateľka -y -liek ž.;
-
agropodnikateľský príd.
-
agrotechnička -y -čiek ž.;
-
agrotechnický príd.: a-é termíny, a-á úprava pôdy
-
agrotechnik -a mn. -ci m. odborník v agrotechnike;
-
agrotechnika -y ž. spôsoby pestovania poľnohosp. plodín;
-
agroturistika -y ž. rekreačná turistika využívajúca (autentické) vidiecke prostredie: rozvinúť podmienky na a-u
-
ah, áh cit. vyj. rozlič. pocity: ah, skoro som zabudol;
ah, nehovorte -
aha, ahá cit. vyj. dovtípenie, porozumenie, upozornenie, ukazovanie ap.: a., už viem;
a., už ide;
ahá, teda tak -
aids -u m. (z angl. skratky AIDS) nebezpečné vírusové ochorenie prejavujúce sa zníženou obranyschopnosťou organizmu
-
aj
I. spoj.
A. priraď. vyj.
1. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba aj a v dvojčl. spoj. nielen – ale aj: pohádali sa, (ba) aj zaucho padlo;
má to nielen kultúrny, ale aj politický význam2. zlučovací vzťah s miernym dôrazom (spája členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu): otec aj syn;
aj zhora, aj zdola;
stromy dávajú málo tône, aj zem je horúcaB. podraď. v spájacích výrazoch čo aj, hoci aj, keď aj, aj keď, keby aj, aj keby vyj. prípustku al. krajnú podmienku: budem čakať hoci aj päť rokov;
aj keď prišiel, nikdy sa dlhšie nezdržal;
aj keby na kolenách prosil, ...II. čast.
1. zdôrazňuje pripojený výraz: aj otec sa hneval;
roboty aj na tri dni;
kde by aj vzal toľko peňazí2. aj tak potvrdzuje platnosť výpovede; beztak, veď: aj tak už nevidím;
→ akoby aj (nie);
už aj! vyj. naliehavý rozkaz; ihneď, okamžite: practe sa! už aj!III. cit. vyj. rozhorčenie, počudovanie: aj, to som ešte nevidel
-
ajaj, ajáj cit. vyj. radosť; počudovanie, odmietanie: a., ale také niečo! a.! mávol odmietavo rukou
-
ajatolláh [-olá-] -a mn. -ovia m. (duchovný) vodca časti mohamedánov (šiitov), ktorí za jediný prameň viery uznávajú korán (nie ústne podanie)