Význam slova "��tvar" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

tvar -u m.

1. vonkajšia podoba, forma: podlhovastý, valcovitý, nepravidelný t., sformovať niečo do t-u gule;
t-y ženského tela proporcie;
mat. t. rovnice

2. gram. jedna z podôb ohybného slova vyjadrujúca isté gram. významy: jednoduchý slovesný t., t. jednotného čísla, t. genitívu;

tvár -e/-i ž.

1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: pravidelná, oválna, okrúhla, plná t., vráskavá, pehavá t.;
červený, počerný v t-i;
usmievavá, vážna t.;
prejsť si rukou po t-i, pozerať niekomu do t-e, spadnúť na t., dolu t-ou;
krv mu udrela do t-e očervenel; (pozerať, spytovať sa) s nevinnou t-ou s pretvárkou

2. človek, bytosť, tvor: nevidieť ani jednu známu t.;
biela, bledá t. beloch;
nemá t. zviera

3. kniž. podstata (význ. 1); ráz, charakter: pravá t. nepriateľa, fašizmu

4. kniž. podoba (význ. 2), obraz: zimná t. mesta, kraj si zachováva svoju typickú t.

● → ukázať niekomu peknú, milú t.;
(vy)strúhať vážnu, kyslú t. (za)tváriť sa vážne, nepríjemne;
pozrieť sa, hľadieť nebezpečenstvu ap. smelo do t-e zachovať sa hrdinsky, byť hrdinským;
pracovať v pote t-e ťažko;
stratiť t. stratiť úctu, dôveru, autoritu ap.;
kniž.: mať → jánusovskú t.;
na t-i miesta na mieste;

tvarôžok -žka m.: → olomoucké t-y

útvar -u m.

1. prirodzený celok (al. jeho časť) majúci istú štruktúru: skalné ú-y, terénny ú., geometrický, plošný ú;
literárny, slovesný ú.;
geol. prvohorný, kriedový ú.

2. organizačná jednotka al. jej zložka: kontrolný ú., požiarny ú., personálny ú.;
vojenský ú., nastúpiť do ú-u

3. zoskupenie cvičencov, vozidiel ap.: pochodovať v ú-och, vozidlá zoradené v ú-e;