Význam slova "��to" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čo-to zám. neurč. hovor.

1. niečo, voľačo; všeličo: dozvedela sa č. o ňom, treba č. kúpiť

2. trocha, málo, čosi: vedel č. po slovensky

dláto -a dlát s. nástroj na dlabanie, vŕtanie ap.: rezbárske d., pneumatické d.;

koľko-toľko koľkých-toľkých obyč. neskl. zám. neurč. má význ. malého množstva, niekoľko; trocha, mál(ičk)o: aspoň k. kláskov máme;
keby ešte vládal, aspoň k.

koľký-toľký zám. neurč. aspoň nejaký, aký-taký, malý: k. úžitok

ľúto vetná prísl. v neos. vetách je, prišlo mu ľ.

1. ľutuje niekoho, súcití s niekým: je mu ľ. chorého otca

2. mrzí, trápi ho: prišlo mu ľ., že odíde;
je mi (veľmi) ľ. (veľmi) ľutujem (ospravedlnenie)

3. je mu clivo, banuje: je mu ľ. za mladosťou

4. ľutuje (stratu, námahu ap.): je mu ľ. peňazí (na cestu), roboty

mátožiť nedok. expr.

1. strašiť, mátať: nočné tiene m-li;
čosi tu m-í;

2. znepokojovať, mátať: m-í ho zlá predtucha;
v hlave mu m-í otázka

mátožne prísl.: m. sa kolísať;
expr. m. hrať

mátožný príd.

1. vzbudzujúci hrôzu, strašidelný, hrôzostrašný: m. zjav, sen, m-á vidina

2. expr. malátny (význ. 1), chabý: m. výkon;

mláto -a mlát s. zvyšok pivovarského sladu, vylisované hrozno ap. použ. ako krmivo

mýto -a mýt s.

1. poplatok za používanie ciest a mostov: vyberať, platiť m.

2. miesto, kde sa vyberá tento poplatok;

napäto, napnuto, napnute prísl: lano n. visí;

nátoň -a m.

1. klát na rúbanie dreva

2. miesto na rúbanie dreva

odtiaľto zám. ukaz. príslov. ukazuje al. odkazuje na východisko deja v blízkosti podávateľa, stadiaľto: poďme o. preč! o. je do mesta veľmi ďaleko

pištoľ, pištoľa -e ž.

1. ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou: opakovacia p.

2. vec tvarom podobná pištoli: vsunúť p. do nádrže (pri čerpaní benzínu);
striekacia p. prístroj na nanášanie farieb;

pištoľník -a mn. -ci m. strelec (z pištole) dávajúci sa najímať za peniaze;
pejor. ozbrojený násilník: p-i z podsvetia

pištoľový príd.: p. súboj

potiaľto zám. ukaz. príslov.

1. ukazuje na koncovú hranicu v priestore, potiaľ, potade: vtedy sme prišli až p.

2. ukazuje al. odkazuje na mieru, do tej miery, potiaľ, natoľko: p. je vec v poriadku

smútočne prísl.: s. vyzdobený, oblečený

smútočný príd. súvisiaci so smútkom (obyč. pri pohrebe, smrti): s. obrad, pochod, s-á reč;
s-í hostia zúčastnení na pohrebe;
s-é šaty, zasadnutie;

späto prísl.;

stadiaľto zám. ukaz. príslov. odtiaľto, stadeto: s. neodídem;
poďme s. (preč)!

štočkový príd.

štočok -čka m. typ. kovová platňa s negatívom obrazu použ. na tlač;

sväto, sväte prísl. k 3, 5 – 7: s. sa tváriť, s. veriť;

svätoštefanský príd. vzťahujúci sa na sv. Štefana, najmä na uhorského kráľa Štefana I., al. jeho sviatok: S. dóm známy gotický kostol vo Viedni;
hist. S-á koruna uhorská ríša za panovania kráľa Štefana I., Uhorsko

svätožiara -y -žiar ž. kruhová žiara okolo hlavy al. celej postavy (v zobrazení Boha, svätcov); symbol svätosti, slávy, aureola, gloriola;

sýto prísl.: s. sa najesť;
hlas znie s.;

sýtočervený príd. červený so sýtym odtienkom: s-á ruža

tadiaľto zám. ukaz. príslov. tadeto: t. sa nesmie prechádzať

takýto zám. ukaz.

1. ukazuje al. odkazuje na vlastnosti, stavy spomínané bezprostredne, taký: t. tovar (ne)pôjde na odbyt;
aj my máme takéto auto také isté;
od rána je t. mrzutý;
v takomto prípade, za takýchto okolností;
zajtra o takomto čase v rovnakom

2. expr. má citový význ. (vo zvol. vetách): takáto hanba! takéto niečo, čosi! výraz prekvapenia

tamto ten, tamto tá, tamto to zám. ukaz. (dôraznejšie) tamten: hranicu tvoria t. tie vrchy

tátoš -a mn. N a A -e m. rozprávkový kôň;

tátošík -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.

ten istý, tá istá, to isté zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť osôb, vecí, javov; v porovnávacích vetách v súvzť. dvojiciach t. i. -ktorý, t. i. – čo, t. i. – ako;
pri dôraze v spoj. jeden a t. i.: bol to t. i. človek, viezol sa v tom istom vozni, robí tie isté chyby, ešte v tom istom roku;
bola to tá istá pieseň, ktorú hrali včera;
videl to isté čo oni, ako oni;
stále tvrdí jedno a to isté

ten, tá, to m. a s. G toho D tomu A m. živ. toho, neživ. ten, s. to L tom I tým ž. G, D a L tej A tú I tou mn. m. živ. tí, neživ., ž. a s. tie G tých D tým A m. živ. tých, neživ., ž. a s. tie L tých I tými zám. ukaz.

1. ukazuje na prítomnú osobu, vec: čo tu chce t. človek? je to tá blondína v čiapke;
to slovo prečiarkni

2. odkazuje na osobu, vec a) už spomínanú al. známu zo súvislosti; v dvojici t. – tento označ. vzdialenejšiu osobu, vec, v dvojici t. – onen bližšiu z dvoch osôb, vecí: hlavné znaky sa nemenia, tie ostávajú;
s tým prípadom som skončil;
jemu sa nepáčili ani tí, ani títo;
zvolí t. alebo onen spôsob b) pomenúvanú vo vytýčenom vetnom člene al. spojením s 3. st. príd.: otec, t. je už raz taký;
nestrpí ani t. najmenší odpor c) ktorej označenie je bližšie určené prísudkovou al. prívlastkovou vetou (má význ. zám. taký): už nie je t., čo býval;
nepatrí k tým (ľuďom), čo veľa rozprávajú;
som tej mienky, toho názoru, že treba už začať

3. ukazuje na práve prebiehajúci čas al. odkazuje na časový úsek spomínaný v kontexte: tej noci si už neoddýchne;
v tom roku bolo veľmi sucho;
od tých čias, čo, ako odišli odvtedy;
v tom čase, keď študoval vtedy;
za ten čas, čo, kým boli preč zatiaľ

4. pri dôraze je synonymné so zám. on al. ho nahrádza (pri odkaze na veci): zvedavý je, čo žena, čo tá povie na to;
umy obloky, nech sú aspoň tie čisté

5. expr. má citový význ., pričom a) vyj. nespokojnosť, neľúbosť, počudovanie, nadšenie (obyč. vo zvol. vetách): čo bude s tým obedom?! tá potvora! a tých kvetov! ten výhľad! b) zastupuje osob. zám. 3. os.: neboj sa, t. sa nestratí, ten má smelú povahu

6. je súčasťou spojkových a príslov. výrazov: z toho dôvodu, z tej príčiny, s tým cieľom, aby preto;
pri tej príležitosti pritom;
tým spôsobom tak

7. iba to a) všeobecne, súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje al. odkazuje na osobu, vec, jav: kto je to? si to naozaj ty? kedy to bolo? to je pekný kabát;
to všetko je vaše;
teraz príde to hlavné;
hovor. robiť, to sa mu nechce;
uspokoj sa s tým, čo máš;
čo tým sleduješ? hovor. expr. čo ťa do toho! b) expr. má citový význ., vyj. nadšenie, nevôľu, opovrhnutie: to je nádhera! koho to obhajuješ! nevie to nič a ide ťa poúčať! c) hovor. má spájaciu funkciu: uviedol pár faktov, to ako na vysvetlenie;
opakované to to (pri vymenúvaní) má význ. raz – raz, i – i: to jeden, to druhý pribehol;
stále je robota, to variť, to prať, to okolo detí;
je súčasťou spájacích výrazov miesto toho, aby;
napriek tomu, že;
vďaka tomu, že

● ten alebo onen ktokoľvek;
to alebo ono všeličo;
ten a ten istá, bližšie neurčená osoba, niekto, ktosi;
to a to istá, bližšie neurčená vec, niečo, čosi;
je → tam toho;
→ dosť na tom;
už má toho → dosť

ten-ktorý, tá-ktorá, to-ktoré zám. neurč. kniž. označ. osobu, vec, o kt. ide, príslušný: najvýznamnejšie dielo toho-ktorého autora

tento, táto, toto G m. a s. tohto ž. tejto mn. m. živ. títo, neživ. ž. a s. tieto zám. ukaz.

1. ukazuje na osobu, vec v blízkosti hovoriaceho; v dvojici t. – ten, t. – tamten ukazuje al. odkazuje na bližšiu z dvoch osôb, vecí, príp. vyj. ich odlišnosť: spýtajme sa týchto ľudí, toto jablko je kyslé;
neber si tamtie šaty, daj si tieto nové;
napokon odmenili obidvoch, tohto za prácu, tamtoho za hrdinstvo;
v dôraze zosilnené zámenami tu, tuto: viac obchodov niet, iba t. tu

2. ukazuje na čas, kt. práve prebieha: o tomto čase už býva tma, tohto roku končí (štúdiá)

3. expr. vyj. kladné al. zápor. citové hodnotenie: títo mladí, len samý žart a smiech

4. iba toto súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje na osoby, veci, javy v blízkosti podávateľa: t. sú moji hostia, čie sú t. veci? t. je ťažký prípad

5. hovor. toto, tento vyj. rozpaky hovoriaceho, onô: keby ste dačo ... toto ... potrebovali ...

● (obstarať) toto a hento jedno-druhé, to i ono;
expr. ale toto! no toto! výrazy prekvapenia;
t. svet pozemský život, op. druhý, onen

tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade

títo [t-] N mn. č. zámena tento (živ.)

to

I. zám. ukaz. → ten

II. to jest spoj. priraď. uvádza vysvetlenie, skr. t. j.: chceli pracovať po novom, to jest najnovšími metódami

III. čast. hovor.

1. nadväzuje na kontext, situáciu a uvádza vetu: to vietor tak zavýja? to on len žartoval;
to musíš tak kričať?

2. expr. i to, to vyj. dôrazné prisviedčanie, veru áno, veru: mali by si zametať pred vlastným prahom – to, to!

toč -a m. tel. kruhový pohyb tela na náradí: t. na hrazde

točene prísl.

točený príd.

1. vyrobený na točovke al. na hrnčiarskom kruhu: t-é ozdoby z dreva

2. kt. má rotačný pohyb: t-á lopta;

točiť nedok.

1. krútiť (význ. 1), otáčať: t. koleso, t. kľukou;
včel. t. med vytáčať

2. zhotovovať na točovke al. na hrnčiarskom kruhu

3. hovor. nakrúcať (význ. 2), natáčať: t. film, t. na Kolibe

4. nalievať (význ. 2), čapovať: t. víno, pivo

● expr. t. s niekým ovládať ho

// točiť sa krútiť sa (význ. 1 – 4): Zem sa t-í;
cesta sa t-í napravo;
t. sa okolo sporáka;
reč sa t-la okolo výletu

● t-í sa mu → hlava;
svet, všetko sa s ním t-í má závrat;
(ne)vedieť, ako sa → svet t-í

točitý príd. špirálovito stočený: t-é schody

točka -y -čiek ž. kohútik, obyč. na sude: sudová t.;
pivo preteká t-ou

točňa -e ž.

1. zastaráv. zemský pól: severná, južná t.

2. odb. otáčacie zariadenie;
žel. konštrukcia na otáčanie vozňov al. lokomotív;
div. mechanizmus na otáčanie časti javiska

● (je tam) ako na severnej t-i veľká zima;

točňový príd. k 2: t-á koľaj

točovka -y -viek ž. sústruh;

točovkovať nedok. sústružiť, sústruhovať, točiť

točovkový príd.

toľko

I. neskl. zám. ukaz. číslov.

1. ukazuje na kvantitu pozorovanej veci, deja al. odkazuje na kvantitu (vyjadrenú obyč. vedľ. vetou;
často súvzť. t. – koľko, koľko – t.): t. mi stačí, odkiaľ máš t. peňazí? čo t. vytrubuje! mne to t. netrvalo tak dlho;
dvakrát t., hovor. raz t. dvojnásobné množstvo;
zásob bolo t., že stačilo pre všetkých;
to je t. ako nič;
dones len t., koľko treba;
koľko domov, t. obyčajov

2. obyč. v spoj. len toľko poukazuje (obmedzujúco) na mieru, aspoň to: len t. ti poviem, rozmysli si to ešte

● t. a t. istý, bližšie neurčený počet, množstvo, niekoľko;
ani t., čo za necht vojde vôbec nič

II. len toľko čo spoj. podraď. len čo: len t. čo si posadali, už sa vlak pohol

III. len toľko že čast. len-len že, tak-tak: pošmykol sa, len t. že nespadol

toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali

toľkoraký zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na počet rozlič. druhov: t-é možnosti ho prekvapili

toľkoto zám. ukaz. (zdôraznene) ukazuje na kvantitu pozorovanej veci, deja, toľko, tak veľa: ešte t. ostalo, t. na úvod;
jeden má t. a druhý nič

toľký zám. ukaz.

1. ukazuje na kvantitu bližšie určenú situáciou al. odkazuje na ňu; v prirovnaniach v spoj. s čísl. označ. kvantitatívny pomer vecí (často súvzť. t. – koľký, koľký – t., t. že): t. kus treba odrezať;
dvakrát t., hovor. raz t. dvojnásobný;
úroda je raz t-á ako vlani dvojnásobná;
koľká námaha, t. úžitok;
balík bol t., že sa nezmestil do auta

2. ukazuje na veľkú kvantitu: kde vzal t-ú silu? takú veľkú;
kde si bol t. čas tak dlho;
pri t-ých deťoch sú starosti pri takom veľkom počte

3. expr. má citový význ.: t-á škoda! po t-ých rokoch práce!

toľký raz zám. ukaz. číslov. odkazuje na počet opakovaných dejov, príznakov;
expr. má význ. neurč. čísl.: počujem to už t. raz

toľkýto zám. ukaz. ukazuje na kvantitu niečoho blízkeho, taký veľký: t. kaleráb sa zriedka urodí

toť hovor.

I. čast. upozorňuje na nasledujúci výraz, tu hľa: t. Jano to urobí;
spýtajme sa t. týchto ľudí

II. prísl.

1. nedávno, pred chvíľou: len t. si hovoril, že ...

2. tu, neďaleko: t. je jeden strom, hádam aj storočný

totiž, totižto

I. čast. pripája vysvetlenie, doplnenie, spresnenie: t. aby ste rozumeli, všetko bolo inak;
poznáme sa, sme t. krajania;
nepricestoval, t. nie v ten deň

II. spoj. priraď. má vysvetľujúci význ.: neprišli sme včas, t. meškal vlak

upäto prísl.;

útočisko -a -čísk, útočište -a -číšť s. miesto al. osoba poskytujúca ochranu v ťažkostiach, v nebezpečenstve; útulok: posledné ú., hľadať, nájsť ú.;
matka je jeho jediné ú.

útočiť nedok.

1. uskutočňovať voj. útok: ú. na predné pozície

2. napadať (fyzicky, v tlači ap.): dravec začal ú.;
ú. na protivníka nevyberanými výrazmi;

útočne prísl.;

útočníčka -y -čok ž.;

útočnícky príd. i prísl.

útočník -a mn. -ci m. kto útočí: nebezpečný ú.;
stredný ú.;

útočnosť -i ž.

útočný príd.

1. kt. útočí al. je založený na útoku, agresívny: ú. oddiel, ú-á vojna, ú-á politika;
ú-á kritika;
ú-á hra ofenzívna

2. určený na útok, použ. pri útoku: ú-á zbraň;
ú. rad, ú-á tretina v niekt. šport. hrách;

vypäto prísl.: v. stáť;

vzhľadom na to, že spoj. podraď. kniž. vyj. zreteľ, keďže: v. na to, že konferencia nebude, treba ubytovanie odvolať;

zátočina -y -čín ž. zátoka: morská z.;
kúpať sa v z-e

zaútočiť dok. začať útok, napadnúť: lev z-l;
z. na nepriateľa, z. proti presile

zmätočne prísl. k zmätočný: pôsobí z.

zmätočný príd. kt. nie je v súlade s niečím, kt. spôsobuje nesúlad, kt. mätie: z. návrh, zákon, z-é vyhlásenie;