Význam slova "��le" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bienále neskl. s. (tal.) prehliadka umel. tvorby konaná každý 2. rok

dôležito, dôležite prísl.: d. vyzerať;

dôležitosť -i ž.: pripisovať niečomu veľkú d.

dôležitý príd. majúci veľký význam, váhu, dosah, významný: d-é dielo, d. návrh;
d-é je, že ...;

finále neskl. s.

1. záverečná časť (obyč. hud. skladby): zaznelo f.

2. záverečné stretnutie (-ia) o 1. miesto (vo vylučovacej súťaži): postúpiť do f., f. majstrovstiev Slovenska v basketbale;

jedáleň -lne ž.

1. miestnosť zariadená na jedenie, stolovanie: celá rodina je v j-i;
j. internátu

2. podnik spoločného stravovania: závodná, diétna j.

3. nábytková súprava do jedálne (v byte): starožitná j.;

lečo -a L -e s. jedlo z papriky, rajčín a vajec, príp. ďalších prísad: v l-e má rád klobásu;

lečový príd.: l-á vôňa

leňoch -a m.

1. mn. -si lenivý človek, tvor, lenivec, darebák: je to l., nechce sa mu robiť

2. mn. N a A -y juhoamer. cicavec s pomalými pohybmi žijúci na stromoch, zool. Bradypus;

leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie

leňošský príd. k l;

leňošstvo -a s.

lešenie -ia s. konštrukcia umožňujúca pracovať vo výške: drevené, rúrkové l.;

lešeňový príd.: l. rebrík

leštencový príd.

leštenec -nca m. miner. druh rudy, sírnik kovu: l. strieborný, olovený;

leštiaci príd. určený na leštenie: l. stroj, vosk, l-a pasta

leštič -a m. živ. kto odb. leští;

leštič -a mn. -e m. neživ. leštiaci stroj;

leštička -y -čiek ž.

1. žena, kt. odb. leští

2. leštiaci stroj, leštič

leštičský príd.: l-é náradie

leštidlo -a -diel s. prostriedok na leštenie: l. na nábytok

leštiť lešť/-i! nedok. hladením, náterom, čistením ap. dodávať hladkosť a lesk: l. parkety, l. si nechty;
l-ený mramor

lež spoj. priraď.

1. po zápore vyj. zdôraznený odporovací vzťah, ale, no: nešli cestou, l. chodníkom;
nie prísny, l. láskavý

2. nielen(že) – l. aj, i, ani vyj. stupňovací vzťah: dom sme nielen postavili, l. aj, i zariadili

ležadlo -a -diel s. ľahký, obyč. skladací kus nábytku na odpočívanie; jednoduché (sklápacie) lôžko vo vlaku: plátenné l.;

ležadlový príd.: l. vozeň

ležať -í -ia nedok.

1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívať vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: l. na posteli, na zemi, l. na chrbte, l. vystretý

2. byť uložený na odpočinok, spať: l. po obede;
už l-í, nebuď ho!

3. pre chorobu byť pripútaný na posteľ: l. v nemocnici, l. v horúčke, na chrípku, l. na smrť chorý

4. byť niekde položený, uložený: kniha l-í na polici, všade l-ia papiere

5. zaujímať istú polohu, rozprestierať sa: mesto l-í na rovine, bod l-í na priamke, sneh l-í na poli

6. byť pochovaný v hrobe: tu l-ia obete vojny

7. byť nevyužitý, nedokončený, nespracovaný ap.: tovar l-í v skladoch;
l. úhorom, prielohom byť neobrobený i fraz. neprinášať úžitok;
list l-l dlho na pošte;
jedlo mu l-í v žalúdku

● l. ako klát, ako kus dreva, ako poleno nehybne, pasívne;
expr. l. hore bruchom, pupkom leňošiť;
l. na smrteľnej posteli umierať;
l. na márach, expr. hore bradou byť mŕtvy;
l. pod zemou byť pochovaný;
l. niekomu pri nohách koriť sa;
l. v troskách byť zničený;
expr. to mu l-í v žalúdku nedá mu to pokoj;
l-í mu to na srdci záleží mu na tom;
l-í mu to ako → balvan na prsiach;

ležato prísl.: l. uložiť

ležatý príd. majúci (čiastočne) vodorovnú polohu, ležiaci: l. golier;
l-é písmo veľmi naklonené;

ležérne prísl.: l. sedieť;

ležérnosť -i ž.

ležérny príd. nenútený, uvoľnený; trocha nedbanlivý: l. pohyb, l-e správanie, obliekanie;
l. človek;

ležiačky prísl. ležiac, poležiačky: cvičiť, čítať l.

ležiak -a m.

1. druh dobre vykvaseného piva

2. hovor. tovar, kt. nejde na odbyt: na pulte boli samé l-y

opak. ležiavať -a

ležisko, ležovisko -a -ísk s. miesto na ležanie, odpočívanie: l. diviakov

ležkať, ležkať si nedok. expr. ležať (obyč. o deťoch)

ležmo prísl.

1. ležiac, poležiačky: tel. podpor l.

2. ležato: klásť niečo l.

na ležato → naležato;

náležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 3), prislúchať: n. k váženým občanom;
n-í mu vďaka, odmena

náležite prísl.;

náležitosť -i ž.

1. iba jedn. k náležitý: n. postupu

2. potrebná, príslušná vec: zariadenie so všetkými n-mi

náležitý príd. taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: n. postup, n. tvar slova, n-á pozornosť;

nenáležite prísl.: n. sa správať;

nenáležitosť -i ž.

nenáležitý príd. nesprávny, neprimeraný, nevhodný: n. výraz, postup;

neustále prísl.

nedok. odčleňovať

osemfinále neskl. s. šport. vylučovacia súťaž medzi 16 účastníkmi o postup do švrťfinále;

pajšle -í ž. pomn. subšt. pľúca: má slabé p.

pastorále neskl. s. hud. inštrumentálna skladba s pastierskymi motívmi;

pel-mel, pêle-mêle [pel mel] (franc.)

I. neskl. s. zmes, miešanina

II. prísl. zmotane

penále neskl. s. admin. pokuta za nedodržanie zmluvy: zaplatiť p.

polofinále neskl. s. semifinále

pri príležitosti predl. s G: blahoželanie pri p. narodenín

nedok. pričleňovať

príležitosť -i ž. priaznivá, vhodná okolnosť, chvíľa, situácia: využiť p., čakať na p., premeškať p.;
pracovná p. možnosť zamestnať sa

● p. robí zlodeja;

príležitostne prísl.

príležitostný príd. uplatňujúci sa, konaný pri istej príležitosti: p. prejav, p-á kúpa;

prináležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 – 3): dom p-í bratovi;
osada p-í do našej obce;
starým ľuďom p-í úcta

nedok. rozčleňovať

// rozčleniť sa začať sa členiť na časti, úseky ap., rozdeliť sa: vedný odbor sa r-l na dve disciplíny;

nedok. rozčleňovať sa

semifinále neskl. s. predposledná časť vylučovacej šport. súťaže, polofinále: postúpiť, dostať sa do s.;

spolunáležitosť -i ž. kniž. spolupatričnosť, príbuznosť, blízkosť: pocit s-i s rodinou

stále prísl.: s. rovnaký;
s. sa vyskytovať;

štvrťfinále neskl. s. šport. vylučovacia súťaž o postup do semifinále;

trienále neskl. s. (tal.) kult. podujatie opakujúce sa každý 3. rok: t. insitného umenia

nedok. včleňovať

// včleniť sa: v. sa do kolektívu;

nedok. včleňovať sa

nedok. vyčleňovať

// vyčleniť sa oddeliť sa, vydeliť sa, odčleniť sa: jednotlivci, ktorí sa (sami) v-li z kolektívu;

nedok. vyčleňovať sa

nedok. začleňovať

// začleniť sa: z. sa medzi vyspelé štáty;
spoločenské z-enie človeka;

nedok. začleňovať sa

záležať nedok.

1. -í neos. závisieť od niečoho (význ. 1): z-í len na ňom, čo urobí;
z-í na počasí, či pôjdeme

2. -í neos. pociťovať os. potrebu, dôležitosť niečoho, niekoho; mať o niečo, niekoho hlboký záujem: z-í mu na práci, na dobrej povesti;
z-í mu na dcére, na ničom tak nez-í

3. iba v spoj. d(áv)ať si z. venovať mimoriadnu pozornosť, starostlivosť: dáva si z. na oblečení

● na tom nez-í, expr. na tom čerta z-í to nerozhoduje

záležitosť -i ž. jav vyžadujúci riešenie, vec; problém, prípad: rodinná, spoločenská z.;
trápna z., uzavretá z.;
tá z. s peniazmi;
vybavovať obchodné z-i;
hovor. je to jeho srdcová z. má k tomu vrelý vzťah