Význam slova "��in����" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 102 výsledkov (1 strana)

  • čin -u m. skutok; konanie: hrdinský, revolučný, vlastenecký, umelecký č.;
    spáchať trestný č., prichytiť niekoho pri č-e

    muž č-u rozhodný, energický;
    mať sa k č-u konať;
    takým(to) č-om tak(to);
    nejakým č-om nejako;
    nijakým č-om nijako;
    so všetkým č-om so všetkým, úplne

  • činčila -y -číl ž.

    1. druh juhoamer. hlodavca so vzácnou kožušinou, zool. Chinchilla

    2. hovor. kožušina z neho;

  • činčilový príd.: č. kožuch

  • činžiak -a m. hovor. nájomný dom: bývať v č-u

  • družinár -a m. hovor.

    1. žiak chodiaci do škol. družiny

    2. učiteľ v škol. družine;

  • družinárka -y -rok ž.;

  • družinársky príd.: d-e deti

  • džin, pôv. pís. gin -u m. obilný destilát s príchuťou a arómou borievky

  • iľjušin -a m. typ rus. lietadla (podľa konštruktéra rovnakého mena)

  • in memoriam [-mó-] prísl. na pamäť (o posmrtnej pocte): udeliť titul in m.

  • ináč, inak, inakšie

    I. zám. vymedz. príslov.

    1. označ. vlastnosť deja, stavu ako odlišnú od pôv., očakávanej ap., nie tak(to), iným spôsobom, odlišne: povedz to i. inými slovami;
    predstavoval si ju i.;
    je známy i. ako jeho otec

    2. expr. lepšie, dokonalejšie: pod mojou opaterou by vyzeral i.

    II. spoj. priraď. má vysvetľovací význ.: potrebujú ho, i. by ho nevolali

    III. čast.

    1. pripája dodatočnú výpoveď: i. sa máte dobre? i. stále rozmýšľam, čo tým myslel

    2. uvádza výraz s vysvetľovacím význ.: bol to i. obľúbený človek

  • inšie zám. vymedz. označ. predmet, jav ako odlišný oproti pôv., očakávanému ap., iné: robí fujary, črpáky a všeličo i.;
    nezostávalo i., iba mlčať;
    myslí už na i.

  • inšpekcia -ie ž.

    1. úr. dozor, úr. kontrola: obchodná, dopravná, školská i., konať i-iu

    2. dozorný al. kontrolný orgán: čakať i-iu;

  • inšpekčný príd.: i-á cesta;
    i-á služba (v lekárni, nemocnici) pohotovostná

  • inšpektor -a m. kto koná inšpekciu (význ. 1); označenie niekt. úradníkov: i. hygieny práce;
    školský, dopravný i.;

  • inšpektorát -u m. dozorný al. kontrolný úrad: dopravný i.

  • inšpektorka -y -riek ž.;

  • inšpektorský príd.

  • inšpicient [-i-e-] -a m. pomocník režiséra (v divadle, televízii ap.);

  • inšpicientka -y -tiek ž.;

  • inšpicientský príd.;

    inšpicientsky prísl.

  • inšpirácia -ie ž. inšpirovanie (sa): básnická i., i. folklórom;

  • inšpiračný, inšpiratívny príd.: i-čný zdroj;
    i-vna tradícia

  • inšpirátor -a m. kto inšpiruje: i. hudby;
    i. vojny;

  • inšpirátorka -y -riek ž.;

  • inšpirátorský príd.

  • inšpirovať nedok. i dok.

    1. d(áv)ať popud na (umel.) tvorbu: i. na napísanie básne;
    hudba i-ná poéziou;
    náb. nadprirodzene pôsobiť na autorov bibl. spisov pri ich písaní, vnukať, vnuknúť

    2. podnecovať, podnietiť: i. k pokusu vyhrať

    // inšpirovať sa získavať popudy na tvorbu, činnosť: i. sa životom (k tvorbe);
    i. sa vzormi

  • inštalácia -ie ž.

    1. inštalovanie: i. plynovodu;
    inform. i. hardvéru, i. tlačiarne;
    galerijná i.;
    i. rektora

    2. inštalované vybavenie: pokazená i.;

  • inštalačný príd.: i-é práce;
    i-á reč

  • inštalatér -a m. kto inštaluje (význ. 1) al. opravuje stavebnú inštaláciu;

  • inštalatérsky príd.: i-e práce;
    i-e zariadenia

  • inštalátor -a m. kto inštaluje (význ. 2, 3): i. výstavy;
    i. rektora

  • inštalovať nedok. i dok.

    1. (na)montovať nejaké tech. vybavenie, zavádzať, zaviesť: i. vodovod, plynovod;
    i. stroj;
    inform. i. textový editor zaviesť do počítača a pripraviť na používanie

    2. verejne predstavovať, predstaviť exponátmi; umiestniť ako exponát: i. výstavu kresieb;
    i. obraz na výstave

    3. uviesť do funkcie: i. rektora

  • inštancia -ie ž. úrad, orgán, úr. činiteľ na istom st. (obyč. súd): najvyššia, posledná i.;
    postúpiť vec vyššej i-ii;

  • inštančne prísl.;

  • inštančnosť -i ž.

  • inštančný príd.: i. postup;

  • inštinkt -u m.

    1. pud (význ. 1): obranný, rodičovský i.

    2. neuvedomené nutkanie (vy)konať niečo; tušenie, predpoklad: ženský i., triedny i.;
    spravovať sa i-om;

  • inštinktívne prísl.: i. konať, cítiť

  • inštinktívny príd.: i. pohyb;
    i. odpor;

  • inštitúcia -ie ž.

    1. súbor osôb, organizačných foriem, materiálnych prostriedkov určený na verejnoprospešnú činnosť, ustanovizeň: osvetová, vedecká, právna i.

    2. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami: i. manželstva;

  • inštitučný, inštitucionálny príd.: i-čný systém vzdelávania;
    i-álne vzťahy

  • inštitút -u m.

    1. ústav (význ. 1): fyzikálny i.

    2. v min. typ vys. školy: pedagogický i.

    3. kniž. al. odb. inštitúcia (význ. 2): i. rodiny

  • inštrukcia -ie ž. návod, pokyn, poučenie, smernica: dostať i-ie, konať podľa i-ií

    dávať, dať i-ie inštruovať;

  • inštrukčný, inštruktívny príd.: i-čná snímka, i-vny výklad

  • inštruktáž -e ž. inštruovanie: vstupná, masová i.;
    poskytnúť i.

    d(áv)ať i. inštruovať;

  • inštruktážny príd.: i. film, i-a príručka

  • inštruktor -a m. kto inštruuje: lyžiarsky i., i. amatérskeho krúžku;

  • inštruktorka -y -riek ž.;

  • inštruktorský príd.: i. zbor

  • inštrument -u m. nástroj: i. hudobníka;
    hovor. stavbárske i-y

  • inštrumentácia -ie ž. rozpísanie hud. skladby na jednotlivé nástroje orchestra: džezová i.;

  • inštrumentačný príd.: i-é umenie

  • inštrumentál -u L -i mn. -y m. gram. 7. pád (v skloňovaní);

  • inštrumentálny príd. týkajúci sa (hud.) nástrojov, nástrojový: i-a hudba predvádzaná na hud. nástrojoch, op. vokálna

  • inštrumentálový príd.: i-á prípona

  • inštrumentár -a m. kto podáva operujúcemu lekárovi nástroje;

  • inštrumentárka -y -rok ž.

  • inštruovať -uuje nedok. i dok. d(áv)ať inštrukcie: i. brigádnikov, účastníkov kurzu

  • iný

    I. zám. vymedz.

    1. označ. predmet, jav, vlastnosť ako odlišnú oproti pôv., očakávanej ap., nie ten, druhý; nie taký(to), odlišný; inakší: čakali jeho, prišiel i.;
    prísť na iné myšlienky;
    my sme už celkom iní;
    niet i-ho východiska, iba ...;
    to je niečo iné, to je iná vec konštatovanie zmenenej situácie

    2. v dvojici jedni, niektorí – iní al. pri vyratúvaní ostatní, ďalší, druhí: jedni prichádzajú, iní odchádzajú;
    husle, basy a iné strunové nástroje

    3. expr. lepší, dokonalejší: to je celkom i. človek ako ty

    byť v inom stave ťarchavá;
    i. kraj, i. mrav

    II. iný m. druhý človek: vydala sa za i-ho

  • inžinier -a m. vysokoškolsky vzdelaný odborník tech., poľnohosp. a pod. smeru; akademický titul absolventa vys. školy takéhoto smeru, skr. Ing.: stavebný i.;
    hlavný i.;
    i. architekt (akademický titul Ing. arch.);

  • inžinierka -y -rok ž.;

  • inžiniersky príd.: i. diplom;
    i-e stavby súhrnné pomenovanie dopr., vodohosp. a iných špeciálnych stavieb;
    i-a sieť objekty rozvodu vody, plynu, elektr. prúdu ap.;

  • inžinierstvo -a s. rozlič. tech. odbory: chemické i.

  • latinčinár -a m. odborník v lat. jazyku; učiteľ al. poslucháč latinčiny;

  • latinčinárka -y -rok ž.;

  • latinčinársky príd.

  • maďarčinár -a m. odborník v maďarčine; učiteľ al. poslucháč maďarčiny;

  • maďarčinárka -y -rok ž.

  • mašinéria -ie ž. pejor. zložitá, mechanicky fungujúca sústava: byrokratická, hlasovacia m.

  • nečin -u m. expr. špina, neporiadok; haraburdie: mať n. v byte

  • nemčinár -a m. odborník v nemčine; učiteľ al. poslucháč nemčiny;

  • nemčinárka -y -rok ž.;

  • nemčinársky príd.

  • odpočinúť si -ie -ú dok. oddýchnuť si (význ. 1): ísť si na chvíľu o., o. si od detí;
    o-tý kôň svieži

  • plošinár -a m. pretekár na plochej dráhe;

  • plošinársky príd.: p. motocykel

  • počin -u m. kniž. skutok, čin: významný, progresívny p.

  • pošinúť -ie -ú dok. posunúť (význ. 1): p. niečo dopredu, klobúk p-tý na ucho;

  • prečin -u m. kniž. previnenie, priestupok: dopustiť sa p-u;
    práv. trestný čin ťažší ako priestupok a ľahší ako zločin

  • priečin -u m. záčin

  • šinúť sa -ie -ú nedok. expr. plynulo (obyč. pomaly) sa pohybovať: vlak sa š-ie po koľajniciach, dav sa š-l k východu

  • slovenčinár -a m. odborník v slovenčine; učiteľ al. poslucháč slovenčiny; slovakista;

  • slovenčinárka -y -rok ž.;

  • slovenčinársky príd.

  • španielčinár -a m. odborník v špan. jazyku; učiteľ al. študent španielčiny;

  • španielčinárka -y -rok ž.

  • spočinúť -ie -ú dok. kniž.

    1. zaujať miesto a (istý čas) zostať na ňom: s. v náručí matky, ruka mu s-la na pleci

    2. zrakom sa pristaviť, uprieť zrak: pohľadom s-l na jej tvári, oči mu s-ú na malebnom kraji;

  • súčin -u m. výsledok násobenia: s. množín;

  • taliančinár -a m. odborník v taliančine; učiteľ al. poslucháč taliančiny;

  • taliančinárka -y -rok ž.

  • ujčiná -ej mn. -é -čín ž. ujcova manželka; teta;

  • ukrajinčinár -a m. odborník v ukrajinčine; učiteľ al. poslucháč ukrajinčiny;

  • ukrajinčinárka -y -rok ž.

  • výčin -u obyč. mn. m.

    1. svojvoľný, násilný čin: v-y dobyvateľov

    2. vyvádzanie (význ. 2), vystrájanie, huncútstvo: chlapčenské v-y

  • vyšinúť -ie -ú dok. spôsobiť vysunutie z normálnej polohy: náraz v-l vozík z dráhy

    // vyšinúť sa vysunúť sa (samovoľne) z normálnej polohy: vlak sa v-l z koľají vykoľajil sa;

  • záčin -a/-u m. priestor v humne na uskladňovanie obilia ap. (v min.), priečin, záprava: zhadzovať seno do z-a;

  • žinčica -e ž. prevarená srvátka z ovčieho mlieka: sladká, kyslá ž., variť, piť ž-u

  • žinôčka -y -čok ž. zdrob.

  • zločin -u m. ťažké previnenie proti práv. poriadku: krvavý, vojnový z.;
    organizovaný z. zločinná činnosť vo väčšom meradle;
    z. proti ľudskosti;
    dopustiť sa z-u, spáchať z., odsúdiť niekoho za z.

  • zošinúť sa -ie -ú dok. zosunúť sa, skĺznuť sa: z. sa nabok

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: mvh, dmu, tvc, clr, pedap, lgm, dam, odvody soci lneho poistenia, šari, kmi, bh, ets, vp, apv, vmt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV