Význam slova "������ por" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kôpor -pru L -i m. vysoká bylina s jemnými tmavozelenými lístkami pestovaná pre voňavú vňať, bot. Anethum;

nadpráporčíčka -y -čok ž.;

nadpráporčícky príd.

nadpráporčík -a mn. -ci m. najvyšší st. vyšších práporčíkov;

nápor -u m. mocné pôsobenie, silný tlak; útok: n. víchrice, vojsk;
vydržať, odraziť n.;
n. na nervy

podpráporčíčka -y -čok ž.;

podpráporčícky príd.: p-a hodnosť

podpráporčík -a mn. -ci m. 1. st. hodnosti vyšších práporčíkov;

por. skr. poručík

nedok. porábať -a

1. k 3

2. hovor. robiť, konať (obyč. v kontaktových formulách): čo p-š?

// porobiť sa

1. distrib. k robiť sa: p-li sa mu hrče

2. iba 3. os. stať sa, prihodiť sa: čo sa tu p-lo? niečo sa mi p-lo s nohami

poráňať -a dok. distrib. k ráňať: p. ovocie

porátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. spočítať, zrátať; prepočítať: p. peniaze, p. (si) výdavky

● kto by to p-l je toho veľa;
na prstoch (jednej ruky) to možno p. je toho veľmi málo;
expr. p. niekomu rebrá zbiť ho;
kniž. jeho dni, hodiny sú p-né skoro umrie

// porátať sa

1. urobiť vyúčtovanie, vyrovnať sa: musíme sa p., aby sme si nezostali nič dlžní

2. hovor. poradiť si, zvládnuť, vyrovnať sa, zhostiť sa: p. sa s úlohami

3. expr. zúčtovať s niekým, pomstiť sa: veď sa ja s ním raz p-m!

nedok. k 1 porážať -a

porážka -y -žok ž.

1. prehra v boji, v súťaži, op. víťazstvo: volebná p., p. nepriateľských vojsk, utrpieť p-u, získať prvenstvo bez p-y

2. ochrnutie centrálnych orgánov tela, mŕtvica: srdcová, mozgová p., dostať p-u

porúbať -e -u dok. distrib. k rúbať: p. raždie;
zbojníci ich p-li

nedok. porúčať -a

// porúčať sa zastaráv. odporúčať sa: po polhodine sa p-l;
p-m sa! pozdrav pri odchode

porúcať -a dok. distrib. k rúcať: p. figúrky

// porúcať sa: domy sa p-li

porúti sa bud. k rútiť sa

prápor -u m.

1. voj. útvar zložený z niekoľkých rôt: motostrelecký p.

2. správ. zástava;

práporčíčka -y -čok ž. k 2;

práporčícky príd.: p. zbor;
p-a hodnosť

práporčík -a mn. -ci m.

1. hodnosť vojakov z povolania a príslušníkov Policajného zboru SR medzi poddôstojníkmi a dôstojníkmi

2. stredný st. vyšších práporčíkov;

šporáčik -a m. zdrob.

šporák -a m. hovor. sporák;

zápor -u m.

1. zápor. vlastnosť, stránka; chyba, nevýhoda, op. klad: štúdia má veľa kladov i z-ov

2. odmietanie, nesúhlas, negácia: vrtieť hlavou na znak z-u;
lingv. vetný, členský z.;