Význam slova "žlč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žlč -e ž.

1. žltozelený tekutý horký výlučok pečene;

2. hovor. žlčník: praskla mu ž.

● expr.: ž. v ňom z(o)vrela, vzkypela, ž. sa v ňom pohla veľmi sa rozčúlil, rozzúril sa;
búri sa v ňom ž. veľmi sa zlostí;
vyliať si ž. na niekom vyvŕšiť sa;

žlčník -a m. orgán niekt. stavovcov podobný vaku, v kt. sa zhromažďuje žlč: operácia ž-a, byť chorý na ž.;

žlčnikár -a m. hovor. kto je chorý na žlčník;

žlčnikárka -y -rok ž.

žlčníkový príd.: ž. záchvat;
ž-á diéta pri chorobách žlčníka

žlčopudne prísl.

žlčopudný príd. podporujúci tvorbu a vylučovanie žlče: ž. čaj;

žlčovito, žlčovite prísl.;

žlčovitosť -i ž.

žlčovitý príd. expr. zlostný (význ. 1 – 3), jedovatý: ž. chlapík;
ž. smiech, rozhovor;

žlčovod -u m. anat. vývod žlčníka: zápal ž-u;

žlčovodový, žlčovodný príd.

žlčový príd.: ž-é kamene