Význam slova "že" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 162 výsledkov (2 strán)

  • že

    I. spoj.

    A. podraď. uvádza vetu

    1. podmetovú: zdá sa, že niekto prišiel;
    ukazuje sa, že bude pekné počasie;
    hnevá ho, že nevyhral;
    je pravda, že prišiel neskoro

    2. prísudkovú (najmä po sponových slovesách, po slovesách existencie ap.): bol taký, že sa všetkému tešil;
    tváril sa, že spí

    3. vetnozákladovú: bolo už až tak, že nebolo východiska

    4. doplnkovú: videl otca, že kľačí na zemi

    5. prívlastkovú: mal istotu, že vec je v poriadku;
    boli také časy, že sa ľuďom nechcelo žiť

    6. predmetovú: počula, že sa otvorili dvere;
    tušil, že potom bude na to čas

    7. spôsobovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko ap.): ruky sa jej triasli, že sotva nahmatala kľúč;
    tak ju vykrútil, že potratila topánky;
    vo výrazoch a) ako že/akože vyj. dôrazné uistenie: dám ho súdu, ako že sa volám ... b) bez toho, že by/žeby vyj. uskutočnenie deja hlav. vety bez uskutočnenia deja vedľ. vety, bez toho, aby: zapísali ho bez toho, že by sa ho boli spýtali c) s tým, že vyj. okolnosť, za kt. platí dej hlav. vety: odišli s tým, že sa ešte vrátia;
    uzavreli dohodu s tým, že ju ešte spresnia

    8. prostriedkovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tým): odôvodnite to tým, že ho potrebuje

    9. príčinnú: mal radosť, že na to prišiel sám;
    rašelina sa používa preto, že má veľkú nasávaciu schopnosť

    10. dôsledkovú, a preto, takže: do predsiene sa zišiel celý kŕdeľ, že je takmer plná

    11. účelovú: zvrtla sa k džbánu, že si naleje vody

    12. vo výrazoch napriek tomu, že;
    vzdor tomu, že prípustkovú: odišli porazení napriek tomu, že mali väčšinu zápasu prevahu

    B. priraď.

    1. vo výraze nie(to) že by, pís. i nie(to)žeby, ktorý vyjadruje odstupňúvací vzťah: nebolo čím kapustu zatrepať, nietožeby omastiť

    2. vo výraze nie že by – ale/lež, ktorý vyj. dôrazne odporovací vzťah: nie že by sa bola polepšila, ale stáva sa horšou

    II. čast.

    1. uvádza zvol. vetu: že sa nehanbíš!

    2. uvádza želaciu vetu: že múdro vykonáš!

    3. hovor. vyj. hodnotiaci postoj k vete: ja že nemám peniaze?

    4. expr. zdôrazňuje platnosť výrazu: a tebe že je čo?

    5. vyj., že obsah vety sa podáva ako cudzí výrok, ako domnienka ap.; vraj: že ho už chytili?

    6. vo výrazoch len že, len-len že, len toľko že, div že, ktoré obmedzujú platnosť modifikovaného výrazu: len toľko že neumrel, len-len že dobehol na vlak, div že nespadol

    7. vo výraze že či, ktorý vyj. dôrazné prisvedčenie, pravdaže: máš dosť? – že či!

  • zebra -y -bier ž.

    1. afr. nepárnokopytník s čierno-bielymi pruhmi, zool. Equus zebra

    2. hovor. priechod pre chodcov označený bielymi pruhmi na vozovke: prechádzať cez z-u;

  • zebrí príd.

  • zebu neskl. m. ázij. zdomácnený tur s hrbom, zool. Bos indicus

  • žeby

    I. spoj. podraď. uvádza vetu

    1. účelovú, aby: žumpu prikryli, ž. do nej nespadli deti

    2. spôsobovú, aby: nie je im tak dobre, ž. mohli rozhadzovať

    3. predmetovú, aby: nedopustí, ž. mu žena robila

    4. podmetovú, aby: hlavné je to, ž. ťa on chcel

    II. čast. uvádza vetu, v kt. sa vyj. výstraha, žiadosť ap., aby: ž. si nespadol!

  • zeditovať dok. k editovať: z. text, zborník

  • zefektívniť -i dok. urobiť efektívnejším, efektívnym: z. výrobu;

  • nedok. zefektívňovať

  • žehliaci príd. určený na žehlenie, hladiaci: ž. stroj, ž-a doska

  • žehliar -a m. kto niečo žehlí, žehlič, hladič;

  • žehliareň -rne ž. dielňa, podnik, kde sa žehlí, hladiareň

  • žehliarka -y -rok ž.;

  • žehliarsky príd.

  • žehlič -a m. živ. žehliar, hladič;

    žehlič -a mn. -e m. neživ. prístroj na žehlenie: prítlačný ž.

  • žehlička -y -čiek ž.

    1. žehliarka, hladička (význ. 1)

    2. nástroj na žehlenie, hladička (význ. 2): horúca ž., elektrická ž.

  • žehliť nedok. vyrovnávať (text. výrobky) teplou žehličkou, hladiť: ž. košeľu, šaty;
    nakropiť bielizeň pred ž-ením

    expr. ž. si niečo (u niekoho) a) urovnávať si nedorozumenie b) pripravovať si pôdu u niekoho

  • žehnať nedok.

    1. náb. udeľovať priazeň, požehnávať; dávať požehnanie viditeľným úkonom (obyč. znakom kríža): nech vás ž-á všemohúci Boh;
    kňaz ž-á veriacich

    2. kniž. blahorečiť, velebiť: ž. náhode;

  • opak. žehnávať -a

    // žehnať sa prežehnávať sa: ž. sa pred oltárom, pred jedlom

  • zekonomizovať dok. urobiť ekonomickejším, ekonomickým, zhospodárniť: z. pracovné úkony

  • želací príd. gram.: ž-ia veta kt. vyj. želanie

  • želať nedok.

    1. chcieť, aby sa niekomu niečo (dobré) (do)stalo; konvenčnou formou vyjadrovať takéto chcenie: ž. dobrý deň, šťastný návrat, veľa úspechov;
    ž-á mu, aby sa skoro uzdravil;
    ž. všetko najlepšie žičiť;
    ž-ný výsledok, tajné ž-nie, vyhovieť ž-niu

    2. cítiť uspokojenie, že sa niekomu niečo (do)stalo, dostáva: ž-l mu udelené ocenenie

    // želať si

    1. mať pocit potreby niečoho, priať si, chcieť: ž. si skorý návrat otca

    2. dávať najavo svoju požiadavku, žiadosť, priať si: než-á si, aby ho vyrušovali;
    čo si ž-te na pitie?

  • želateľne prísl.;

  • želateľnosť -i ž.

  • želateľný príd. aký sa žiada, potrebný, žiadaný, žiaduci: ž. účinok, úspech, výsledok;

  • želatína [-t-] -y ž. glejovitá látka získaná vylúhovaním kostí a koží;

  • želatínový príd.

  • želé neskl. s.

    1. (ovoc.) rôsol: ríbezľové, ovocné ž.

    2. cukrovinky pripravené z ovoc. rôsolu: pomarančové, citrónové ž.

    3. rôsolovitý kozmet. prípravok: ž. na ruky, ž. po holení;

  • zelektrifikovať dok. k elektrifikovať: z. oblasť, z-ná doprava

  • zelektrizovať dok. k elektrizovať: z. sklenú žrď;
    z-né vlasy;

  • zeleň1 -e ž.

    1. zelené sfarbenie, zelená farba: z. stromov, listov, z. rôznych odtieňov

    2. zelený porast: svieža z. parkov, mesto potrebuje veľa z-e

    3. zelené farbivo: chrómová, parížska z.;
    listová z. chlorofyl

    zeleň2 -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách;

  • zelená ž.

    1. k zelený

    2. (v doprave) zelené svetlo ako signál voľno: svieti z.;
    mať z-ú i fraz. publ. môcť sa voľne rozvíjať;
    publ. dať niečomu z-ú umožniť hladký priebeh

  • zelenáč -a m. pejor. neskúsený muž, nováčik, začiatočník, ucháň: ten už niečo skúsil, nie je z.

  • zelenasto, zelenkasto, zelenavo, zelenkavo prísl.

  • zelenastý, zelenkastý, zelenavý, zelenkavý príd. sfarbený dozelena: z-á voda, z-é sklo;

  • zelenať sanedok. zelenieť sa: ihličie sa z-lo

    expr. (hreší,) až sa hory z-jú veľmi

  • zelenieť -ie -ejú nedok. stávať sa zeleným: medená veža časom z-ie;

    // zelenieť sa javiť sa zeleným, zelenať sa: mach sa z-ie

  • zelenina -y -nín ž. kult. rastliny (nízkeho vzrastu) použ. ako potravina; ich jedlé časti (korene, plody, vňať ap.): koreňová, listová z.;
    čerstvá, mrazená z.;
    siať, pestovať z-u, čistiť z-u (do polievky);

  • zeleninár -a m. pestovateľ zeleniny, pracovník v zeleninárstve;

  • zeleninárka -y -rok ž.;

  • zeleninársky príd.: z-a oblasť

  • zeleninárstvo -a s. pestovanie zeleniny (vo veľkom);

  • zeleninový príd.: z-á záhrada;
    z-á polievka zo zeleniny

  • zeleniť sa nedok. neos. zried. zelenieť

    komu sa → nelení, tomu sa z-í

  • zeleno prísl.

    II. zelený obyč. mn. zelení m. živ. príslušník hnutia al. prívrženec ochrancov životného prostredia: hnutie z-ých;
    Strana z-ých na Slovensku;

  • zelenomodrý príd. modrý dozelena: z-á voda

  • zeleňový príd.: z-é eso

  • zelený

    I. príd.

    1. majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov ap.: z-á lúka, voda, z-é šaty, z-é oči;
    z-é ovocie nezrelé

    2. v ustálených spoj. a odb. názvoch: z-á fazuľa v strukoch, op. suchá;
    z-é krmivo svieže;
    z-é hnojenie zaorávanie zelených častí rastlín;
    z-á skalica chem. síran železnatý;
    Zelený š. vo Veľkom týždni;
    kart. z-á sedma, z-é eso

    3. týkajúci sa prírody, poľnohospodárstva ap.: publ. z-á hranica kt. vedie neobývaným územím, lesným porastom ap.;
    publ. z-á správa o poľnohospodárstve

    4. týkajúci sa životného prostredia; ekologický: publ. z-á iniciatíva

    expr. z. ako túz;
    publ. (rozhodovať, riadiť) za z-ým stolom, spoza z-ého stola bez poznania reálnej skutočnosti;
    postaviť, stavať na z-ej lúke (u)robiť od základu;

  • želéovitosť -i ž.

  • želéovitý príd. kt. má ráz želé, rôsolu;

  • želéový príd.: ž-é salónky

  • zeler -u L -i mn. -y m. zelenina pestovaná pre guľovitý aromatický koreň a vňať, bot. Apium: dať z. do polievky;

  • zelerový príd.: z-á vňať;
    z. šalát

  • železiar -a m. pracovník v železiarstve;

  • železiareň -rne ž. továreň na výr. surového železa

  • železiarsky príd.: ž. priemysel, obchod

  • železiarstvo -a -tiev s.

    1. výr., spracúvanie a úprava železa

    2. obchod s výrobkami zo železa;

  • železito prísl.;

  • železitosť -i ž.

  • železitý príd.

    1. obsahujúci železo: ž-á (minerálna) voda, ž-á pôda

    2. chem. označuje zlúčeniny trojmocného železa: oxid ž.;

  • železnica -e -níc ž.

    1. dráha so smerovo viazaným pohybom vozidiel po koľaji al. koľajnici: dvojkoľajová, širokorozchodná, úzkorozchodná, lesná, visutá ž.

    2. súhrn mechanizmov a činností spojených s koľajovou dopravou: pracovať pri ž-i;

  • železničiar -a m. pracovník železníc;

  • železničiarka -y -rok ž.;

  • železničiarsky príd.: ž-a uniforma

  • železnička -y -čiek ž. zdrob.

  • železničný príd.: ž. zamestnanec, ž. násyp, vozeň, most, ž-á doprava, sieť, stanica, trať;
    ž-á polícia, ž-é vojsko;

  • železník -a m. liečivá bylina rastúca v priekopách, na rumoviskách ap., bot. Verbena

  • železnorudný, železorudný príd. týkajúci sa železnej rudy: ž-é bane

  • železný príd.

    1. obsahujúci železo; majúci istý vzťah k železu: ž-á ruda;
    archeol. ž-á doba predhistorické obdobie, v kt. na výr. nástrojov slúžilo najmä železo

    2. zhotovený, vyrobený zo železa: ž-á brána, obruč, pec;
    ž. šrot

    3. pevný (význ. 2), tvrdý, nezlomný, odolný: ž-á disciplína, vôľa, ž-é zdravie, nervy, svaly;
    publ. ž. muž pretekár v niekoľkých vytrvalostných disciplínach absolvovaných v jednom dni

    ž-á zásoba na využitie v krajnej núdzi;
    zvyk je ž-á košeľa

  • železo -a s.

    1. najbežnejší a najpoužívanejší kov, chem. prvok, zn. Fe: čisté, kujné, surové ž., zliatiny ž-a;
    taviť, kuť, spracúvať ž.

    2. výrobky zo železa, železné nástroje ap.: profilové, tyčové ž.;
    zber (starého) ž-a opotrebovaných železných výrobkov

    3. obyč. pomn. železá -liez (železné) putá (význ. 1)

    4. obyč. pomn. železná pasca: líška sa chytila do ž-z

    mať nervy, zdravie (ako) zo ž-a pevné;
    tvrdý, pevný ako ž. veľmi;
    kuť ž., kým je horúce;
    patriť do starého ž-a byť nepotrebný;

  • železobetón -u m. betón vystužený oceľovými vložkami, železový betón;

  • železobetónový príd.: ž. most, ž-á konštrukcia, stavba

  • železový príd.: ž. betón železobetón;

  • želiar -a m. v min. príslušník dedinskej chudoby, bíreš;

  • želiarka -y -rok ž.;

  • želiarsky príd.

  • želieť -ie -ejú nedok. kniž.

    1. smútiť, žalostiť, žialiť: ž. za strateným synom, za šťastím, ž. nad svojím osudom

    2. ľutovať (význ. 1), banovať: ž-l chorého otca

  • želiezko -a -zok s. zdrob. k 2, 3

    mať dve ž-a v ohni zaisťovať si dve príležitosti;
    mať ž. v ohni mať výhľad na úspech

  • zelina -y -lín ž. trávny porast; burina: čistiť záhradu od z-y, trhať z-u

    expr. (je) čertova z. zlý človek;
    zlá, mrcha z. nevyhynie neužitočnému, zlému nič neuškodí;

  • zelinka -y -niek ž. zdrob. liečivá bylina: variť čaj zo z-k;

  • zelinkár -a m. kto zbiera zelinky a lieči nimi;

  • zelinkárka -y -rok ž.;

  • zelinkársky príd.: z-a predajňa;

  • zelinkárstvo -a s. zbieranie zeliniek a liečenie nimi

  • zelinkový príd.: z. čaj

  • zelinový príd.;

  • zem -e ž.

    1. iba jedn. (astron. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi (podľa vzdialenosti tretia od Slnka), zemeguľa: obal z-e, život na z-i, obývať z.;
    byť na z-i i pren. byť reálny;
    kniž. matka z.

    2. pevnina, súš: námorníci uvideli z., cestovať po mori i po z-i

    3. zemský povrch; plocha, miesto, po kt. chodíme (pôda, cesta, dlážka ap.): hrboľatá z., sedieť na z-i, plaziť sa po z-i, zvaliť niekoho na z., zbierať papier zo z-e, pokloniť sa po z., pracovať pod z-ou;
    hľadieť do z-e i pren. hanbiť sa;
    k z-i! povel

    4. pôda (význ. 1); zemina: (ne)úrodná z.;
    zorať z.;
    zasypať jamu z-ou;
    jačmeň je už v z-i zasiaty

    5. vymedzené územie: hist. Horná, Dolná z. v býv. Uhorsku;
    náb. Svätá z. Palestína

    expr.: čierny, špinavý ako z. veľmi špinavý: stáť ako vrastený do z-e nehybne;
    akoby bol zo z-e → vyrástol;
    rodná z. vlasť;
    raj na z-i blahobyt;
    medzi → nebom a z-ou;
    kniž. z. nikoho nikým neovládané územie;
    byť pod z-ou, v z-i pochovaný;
    je na piaď od z-e, od z-e ho nevidno je vzrastom malý;
    zrovnať mesto so z-ou;
    vyhrabať niečo aj spod z-e;
    expr. (zmizol,) akoby sa bol do z-e prepadol, akoby ho bola z. prehltla, zhltla bez stopy;

  • zeman -a mn. -ia m. hist. príslušník nižšej šľachty;

  • zemeguľa -e -gúľ/-gulí ž.

    1. iba jedn. zem (význ. 1): obvod z-e, obísť celú z-u

    2. glóbus

  • zememerač -a m. geodet;

  • zememeračka -y -čiek ž.;

  • zememeračský príd.: z-é práce

  • zememeračstvo -a s. geodézia;

  • zemepán -a m. hist. feudál; statkár

  • zemepis -u m. veda o prír., hosp. a spoloč. pomeroch v rozlič. oblastiach zemského povrchu; príslušný vyučovací predmet, geografia: hospodársky z., z. Európy;
    hodina z-u;
    listovať v z-e v učebnici;

  • zemepisne prísl.

  • zemepisný príd.: z. atlas;
    z-á šírka, dĺžka, poloha;

  • zemetrasenie -ia s. otrasy zemského povrchu spôsobené pohybmi v zemskej kôre: tektonické, sopečné z.;

  • zemetrasný príd.: z-é vlny

  • zemežlč -e ž. liečivá bylina horkej chuti s ružovými kvetmi, bot. Centaurium

  • zemiačik -a/-čka m. zdrob.

  • zemiačnisko -a -nisk s. miesto, kde sa pestujú zemiaky

  • zemiak -a obyč. mn. zemiaky -ov m.

    1. úžitková hľuznatá rastlina s vňaťou, bot. Solanum tuberosum: skoré z-y

    2. jej hľuza použ. ako zelenina (zákl. potravina, krmivo): sadiť, vyorávať z-y, čistiť, variť z-y

    expr. hovorí, akoby mal z. v ústach nezrozumiteľne;
    horúci z.;

  • zemiakarský príd. týkajúci sa pestovania, produkcie zemiakov: z-á oblasť

  • zemiakarstvo -a s. pestovanie zemiakov (vo veľkom);

  • zemiakový príd.: z-é pole;
    z-á vňať;
    z-á kaša, z-á múčka;
    v odb. názvoch: pásavka z-á;

  • zemianka -y -nok ž.;

  • zemiansky príd.: z. stav, z-a kúria;

  • zemianstvo -a s.

    1. zemiansky stav

    2. hromad. zemania

  • zemina -y -mín ž. odb. pôda (význ. 1), zem: piesočnaté, ílovité z-y, kompostová z.;
    odkrývka z-y;
    premiestniť tony z-y

  • zemito prísl.: z. sa vyjadrovať;

  • zemitosť -i ž.

  • zemitý príd.

    1. spätý so zemou (význ. 4): z-á príchuť;
    z-é vody minerálne

    2. kniž. pripomínajúci zem nepoddajnosťou, silou, prirodzenosťou ap.: z-á sila, z. príbeh, humor;

  • žemľa -e -mieľ/-mlí ž. biele pečivo polguľovitého tvaru: čerstvé ž-e;
    obložené ž-e s maslom, syrom, údeninou ap.;

  • zemľanka -y -niek ž. (rus.) podzemný úkryt, príbytok: partizánska z.;
    vyhĺbiť si z-u

  • žemlička -y -čiek ž. zdrob.

  • žemľovka -y -viek ž. múčnik zo žemieľ, mlieka, vajec ap.: ovocná, tvarohová ž.

  • žemľový príd.: ž-é knedle zo žemieľ;
    ž-á farba žltá ako žemľa;

  • zemný príd. súvisiaci so zemou, vyskytujúci sa v zemi (význ. 3): z-é práce;
    z. plyn

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: https, sup, ee, obj, leave, shell, zážť, eprom, confirm, di, z, nu, oc, bug, iss
Ekonomický slovník: zhe, vbo, dus, ziy, kic, sno, eou, skn, esu, env, ocp, dpn, sen, mds, vzp
Slovník skratiek: e16, i80, i70, p25, t63, ecr, mlv, tzk, zsq, stm, rof, boz, m63, grm, kmc
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV