Význam slova "štít" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

štít -u/-a m.

1. súčasť starej výzbroje určená na krytie tela: okrúhly, kovový š.;

2. čo ju tvarom al. funkciou pripomína: ochranný š., zváračský š.;
zool. tvrdý kryt na tele niekt. chrobákov (obyč. na chrbte)

3. erb

4. vývesná firemná tabuľa

5. stena nad čelnou stranou domu: drevený š., renesančný š.

6. čelná strana: š. postele

7. lek. röntgenový š. prístroj premieňajúci neviditeľné röntgenové lúče na viditeľné: snímkovanie zo š-u

8. vrchol (vysokého) vrchu: skalný, strmý š.;
Lomnický š.

● mať, zachovať si čistý š. byť bezúhonný, zachovať si bezúhonnosť;
kniž.: vrátiť sa so š-om ako víťaz;
byť na š-e byť porazený;

štítiť sa -i nedok. cítiť (prirodzený) odpor: š. sa špiny;
š-i sa dotknúť žaby;

štítivo prísl.

štítivý príd. vyjadrujúci hnus: š. pohľad;

štítkový príd.

štítnička -y -čiek ž. škodlivý hmyz cudzopasiaci na rastlinách, zool. Chionaspis, Quadraspidiotus atď.

štítny príd.: š-a žľaza s vnútornou sekréciou, ktorej hormón reguluje látkovú premenu;
š-a chrupka najväčšia chrupka hrtana

štítok -tka/-tku m.

1. zdrob. k štít

2. lístok, tabuľa, nálepka s menom, nápisom ap.: š. na dverách, na zošite

3. strieška na čiapke, šilt;

štítový príd.;