Význam slova "ľud" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 36 výsledkov (1 strana)

  • ľud -u m.

    1. najširšie vrstvy obyvateľstva (obyč. v protiklade k vládnucej al. bohatej vrstve obyvateľstva): slovenský ľ., dedinský ľ.;
    je to človek z ľ-u;
    cirk. Boží ľ. spoločenstvo veriacich ľudí, cirkev

    2. množstvo ľudí, ľudia: ľ. sa zbieha, prišlo veľa ľ-u

  • ľudáčka -y -čok ž.;

  • ľudácky príd. i prísl.: ľ-a orientácia;

  • ľudáctvo -a s. ľudácka politika

  • ľudák -a mn. -ci m. člen al. stúpenec býv. Hlinkovej sloven. ľud. strany; člen al. stúpenec ľud. strany vo všeobecnosti, ľudovec;

  • ľudiam.

    1. mn. k človek; ľudské bytosti: jednoduchí, mladí, cudzí ľ., zástup ľ-í

    2. (vo funkcii všeob. podmetu) mnohí, všetci, niektorí: ľ. vravia, rozprávajú

    3. expr. (v oslovení, zvolaní) vy (všetci): ľ., pomoc! ľ. (moji, dobrí, boží)!

    ľ-í ako maku veľa;
    chodiť medzi ľ-í a) do spoločnosti b) neizolovať sa;
    byť ľ-om na očiach byť predmetom pozornosti;
    všetci sme ľ., sme len ľ. v podstate sme všetci rovnakí (v chybách, vlastnostiach ap.);
    nešťastie nechodí po horách, ale po ľ-och

  • ľudkovia -kov m. expr. ľudia: ľ. (moji, dobrí, boží)! v oslovení, zvolaní;
    často iron. (boli tam) všelijakí ľ. prostí, bezvýznamní ľudia

  • ľudnatosť -i ž.

  • ľudnatý príd. husto obývaný; zaľudnený: ľ-á oblasť;
    ľ-á ulica;

  • ľudojed -a m. ľudožrút, kanibal;

  • ľudojedstvo -a s.

  • ľudomil -a mn. -ovia m. kniž. ľudomilný človek, dobrodinec: lekár ľ.;

  • ľudomilka -y -liek ž.;

  • ľudomilnosť -i ž. filantropia

  • ľudomilný príd. prejavujúci starostlivosť o dobro ľudí; svedčiaci o tom: ľ. človek;
    ľ-á činnosť;

  • ľudomilský príd.;

  • ľudomilstvo -a s.

  • ľudoop -a mn. N a A -y m. ľudoopica

  • ľudoopica -e -píc ž. zool. opica vývinovo najbližšia človekovi (orangutan, gorila, šimpanz)

  • ľudoprázdny príd. v kt. nieľudia; neobývaný: ľ-e ulice

  • ľudovec -vca m. publ. člen ľudovej strany (napr. v Rakúsku)

  • ľudovláda -y -lád ž. vláda ľudu, demokracia

  • ľudovo prísl.: ako sa ľ. hovorí;

  • ľudovodemokratický príd. vzťahujúci sa na tzv. ľud. demokraciu: ľ. štát, ľ-é zriadenie

  • ľudovosť -i ž.

  • ľudovoumelecký príd. týkajúci sa ľud. umenia, majúci znaky ľud. umenia: ľ-á výroba

  • ľudový príd.

    1. týkajúci sa ľudu: ľ. odpor, ľ-é hlasovanie;
    ľ-é zhromaždenia na námestiach;
    v rozlič. názvoch: Ľ -á banka;
    ľ-á škola (prv);
    ľ-á strana

    2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľ-á tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba;
    ľ-á slávnosť;

  • ľudovýchova -y ž. osvetová výchova širokej verejnosti: zdravotnícka ľ.;

  • ľudovýchovný príd.: ľ-á činnosť, ľ. pracovník

  • ľudožrút -a m. kto je (aj) ľudské mäso, najmä z rituálnych dôvodov, kanibal: kmeň ľ-ov;

  • ľudožrútsky príd. i prísl.;

  • ľudožrútstvo -a s.

  • ľudskosť -i ž.

  • ľudský príd.

    1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť;
    ľ-é práva

    2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.

    to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť;
    to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka;
    ľ-é jazyky ohovárači;
    mýliť sa je ľ-é;

    ľudsky prísl.;

  • ľudstvo -a s. hromad.

    1. súhrn ľudí, ľudské pokolenie, človečenstvo: vývin, dejiny ľ-a

    2. hovor. dav ľudí, ľudia: nahrnulo sa tam ľ-a

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV