Význam slova "ķý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 73 výsledkov (1 strana)

  • ký, kýže ká ké/kie kýho/kieho kýmu/kiemu zám. opyt. hovor. expr. aký, ktorý: ký div;
    kie potvory to porobili!

    expr. parom, čert kto;
    na kýho/kieho čerta, frasa, ďasa! prečo, načo;
    ba (ešte) kýho/kieho čerta, frasa, ďasa (ba) ešte čo!

  • kyanid -u m. chem. soľ kyanovodíka: k. draselný;

  • kyanidový príd.

  • kyanovodík -a m. chem. jedovatá zlúčenina (uhlíka, dusíka a vodíka) na hubenie hmyzu ap.;

  • kyanovodíkový príd.

  • kýbeľ -bľa m. hovor. vedro; jeho obsah: k. na vodu;
    k. uhlia;

  • kybernetička -y -čiek ž.;

  • kybernetický príd.

  • kybernetik -a mn. -ci m. odborník v kybernetike;

  • kybernetika -y ž. veda o zásadách riadenia, prenosu informácií a kontroly v strojoch a živých organizmoch; štúdium zložitých informačných systémov;

  • kýblik -a m. zdrob.

  • kýchať -a nedok. prudko vyrážať vzduch (po podráždení nosovej sliznice): nahlas k., k. do vreckovky;
    neos. k-a sa mi;

  • dok. kýchnuť -e -u -chol

  • kydať nedok.

    1. naberaním na vidly ap. odhadzovať (hnoj); takto čistiť: k. hnoj;
    k. spod kráv, z maštale

    2. expr. klásť (vo veľkom množstve): k. jedlo na tanier;
    k. všetko na kopu hádzať, váľať;

  • dok. k 2 kydnúť -e -ú -dol

    hrub. k. niekomu jednu udrieť ho

    // kydať sa expr. padať (vo veľkom množstve): seno sa k-á z voza;
    sneh sa k-á od rána

  • kyj -a m. kyjak: ovaliť niekoho k-om

  • kyjak -a m. hrubá palica rozšírená na jednom konci, kyj: zahnať sa k-om

    ísť na niekoho (s) k-om násilím

  • kyjanica -e -níc ž. ťažký drevený nástroj s hlavicou na zatĺkanie väčších predmetov: vtĺcť klin do dreva k-ou;

  • kyjanička -y -čiek ž. zdrob.

  • kýl -u m. zákl. časť lodnej kostry (tvoriaca osovú výplň dna);

  • kýlový príd.

  • kým spoj. podraď. uvádza vetu

    1. časovú s význ. okolnosti, počas kt. al. po ktorú trvá dej nadradenej vety: k. sme mladí, všetko sa nám zdá krajšie;
    budeme tu dotiaľ, k. neprídu ostatní

    2. podmetovú s časovým význ. (v prís. nadradenej vety je sloveso trvať): trvalo to dlho, k. sa vychystali

    3. nepravú časovú, pričom vyj. odporovací vzťah, zatiaľ čo: jemu sa darilo, k. ostatní zápasili s problémami

  • kynológ -a m. odborník v kynológii;

  • kynológia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa chovom psov;

  • kynologička -y -čiek ž.;

  • kynologický príd.

  • kynožiť nedok.

    1. hubiť, ni(vo)čiť, kántriť: k. burinu, hmyz;
    expr. vojna k-í ľudí

    2. (nadarmo) míňať, márniť: k. potraviny

  • kynúť -ie -ú nedok. kniž. byť vo výhľade, vyplývať: z toho mu k-ie zisk

  • kýpeť -pťa m.

    1. znetvorená zvyšná časť údu (obyč. po amputácii): k. ruky

    2. vyčnievajúca časť konára, pahýľ: holé k-e stromu;

  • kypieť -í -ia nedok.

    1. (o tekutine) pretekať z nádoby zväčšovaním objemu vyvolaným varom: mlieko k-í

    2. výrazne sa prejavovať; búriť sa, vrieť: všade k-í život, čulý ruch;
    k-í v ňom zlosť

    3. oplývať, prekypovať: k. zdravím, veselosťou

  • kypriaci príd. kt. kyprí: k. prášok;
    k. nástroj

  • kypriť nedok. robiť kyprejším, kyprým: k. zem, k. cesto

  • kypro prísl.;

  • kyprosť -i ž.

  • kyprý príd.

    1. sypký; ľahký, jemný, mäkký: k-á zem, k. sneh;
    k-é cesto

    2. expr. kt. má plné tvary, bucľatý: k-á dievčina;

  • kyptavo prísl.;

  • kyptavosť -i ž.

  • kyptavý príd.

    1. okyptený, zmrzačený: k-é údy

    2. nešikovný, nemotorný: k-á žena;

  • kýptik -a m. zdrob.

  • kýpťový príd.;

  • kyselina -y -lín ž. chem. zlúčenina obsahujúca vodíkový atóm, kt. spôsobuje kyslú reakciu vodného roztoku, op. zásada: k. sírová, organické k-y;

  • kyselinotvorný príd. odb. tvoriaci kyselinu: k-é látky

  • kyselinový príd.

  • kyselka -y -liek ž. minerálna voda s vyšším obsahom voľného kysličníka uhličitého

  • kyselkavý príd. kyslastý, kyslavý: k-é cukríky

  • kýšiť sa -i nedok. (o mlieku) kysnúť (význ. 1)

  • kyslastý príd. trocha kyslý, kyselkavý: k-é višne;
    k. zápach

  • kyslička -y -čiek ž. nízka šťavnatá lesná bylina kyslastej chuti, bot. Oxalis

  • kysličník -a m. chem. zlúčenina prvku s kyslíkom, oxid: k. uhličitý, k-y kovov

  • kyslík -a m. plynný chem. prvok obsiahnutý vo vzduchu a nevyhnutný na život, zn. O;

  • kyslíkový príd.: k. dýchací prístroj

  • kysliť nedok. robiť kyslým, kyslastým, okysľovať: k. (jedlo) octom, citrónom

  • kyslo prísl.: k. chutiť;
    k. sa tváriť neprívetivo;

  • kyslomliečny príd. vyrobený z mlieka skvaseného kvasinkami: spotreba k-ch výrobkov

  • kyslosť -i ž.

  • kyslý príd.

    1. kt. má chuť ako ocot: k-é víno, ovocie;
    k-á kapusta kvasená, sudová;
    k-é mlieko skysnuté, op. sladké

    2. chem. kt. má vlastnosti kyselín, op. zásaditý: k-é pôdy, k-á reakcia;
    k. dážď obsahujúci koncentrované priemyselné splodiny, osobitne kysličníky síry a dusíka

    3. expr. zatrpknutý, nevľúdny: k. úsmev

    zahryznúť do k-ho jablka;
    to je k-é hrozno niečo nedostupné;

  • kysnúť -e -ú -sol nedok.

    1. stávať sa kyslým: mlieko k-e;
    jedlo v teple k-e kazí sa;
    víno k-e octovatie

    2. (o ceste) pôsobením kvasníc stávať sa kyprým: dať koláč k.

    expr. k. doma nechodiť nikde

  • kytica -e -tíc ž. upravený zväzok kvetov: k. ruží;
    svadobná k.;
    dať k-u do vázy;

  • kytička -y -čiek ž. zdrob.: k. fialiek

  • kytka -y -tiek ž. (menšia) kytica: k. prvosienok

  • kyv -u m. fyz. pohyb kyvadla z jednej krajnej polohy do druhej

  • kyvadlo -a -diel s. teleso (tyč s kotúčom), ktorého kývavý pohyb reguluje chod hodín;
    fyz. hmotné teleso zavesené na vodorovnej osi nad ťažiskom;

  • kyvadlový príd.: k-é hodiny;
    k-á doprava ta a späť po tej istej trase;
    k. efekt opačný výsledok;
    publ. k-á diplomacia rokovania spojené s častým cestovaním

  • kývať -a/-e -ajú/-u -aj! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.

    1. uvádzať do pohybu niečo visiace, zavesené: k. zvon, vietor k-a, k-e obločnicou

    2. robiť pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou svojho tela), hýbať: k. prstom, nohami;
    pes k-a, k-e chvostom

    3. pohybom ruky al. hlavy dávať znamenie: k. na priateľa, k. na pozdrav, na rozlúčku;

  • opak. kývavať -a;

  • opak. kývavať sa

  • kývavo prísl.

  • kývavý príd. sprevádzaný kývaním: k-á chôdza;
    odb. k. pohyb kt. vykonáva kyvadlo po vychýlení z rovnovážnej polohy;

  • kyvkať nedok. expr. (mierne) kývať, pokyvovať: k. hlavou

    // kyvkať sa: člnok sa k-á;
    k. sa ulicou kývavo ísť

  • dok. kývnuť -e -u -vol: k. na súhlas prikývnuť;
    stačí prstom k. i fraz. stačí slabý popud

    // kývať sa pohybovať sa zboka nabok: zub sa k-a, k-e;
    k. sa pri chôdzi knísať sa;

  • kyvot -u m. kývanie: k. uvoľnenej závory

  • kyvotať -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. trocha expr. kývať: deti k-ú bránou

    // kyvotať sa robiť kývavé pohyby: vagón sa k-e

  • kýžený príd. kniž. vytúžený, očakávaný: k. mier

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV