Význam slova "či" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 323 výsledkov (3 strán)

  • či

    I. spoj.

    A. podraď. uvádza vetu

    1. predmetovú: pýtal sa, či prídem;
    neviem, či do rána dožije

    2. podmetovú: nie je isté, či bude schôdzka

    3. prívlastkovú: kladieme si otázku, či časopis plní svoje poslanie

    4. príslov. dôvodovú: zľakol sa, či si otec neublížil

    5. účelovú: pozeral, či sa nevracia;
    zastavil sa u nás, či sme doma

    6. prípustkovú v dvojčl. výraze uvedenom spojkami či – či, či – alebo: či sa nám to páči, či nie/alebo nie, musíme ta prísť

    B. priraď.

    1. často vo výraze a či al. v dvojčl. spoj. či či, či – alebo vyj. vylučovací vzťah: tak či tak, onak;
    bude sa páčiť piva (a) či vína?

    2. je súčasťou dvojčl. spoj. či – či, kt. vyj. zlučovací vzťah, i – i, aj – aj: či v zime, či v lete;
    či piatok, či sviatok stále

    3. vyj. zlučovací vzťah s význ. eventuality al. vysvetlenia: na brehoch veľkých riek či jazier;
    stretávam priateľov či známych;
    šesť či sedem minút

    II. čast. uvádza vetu

    1. opytovaciu: či som ti nevravel?

    2. zvolaciu: či nám len bude sveta žiť!

    3. hovor. expr. že či v odpovedi na otázku vyj. dôrazné prisviedčanie, pravdaže: máš ju rád? že či!

    4. či nie? zdôrazňuje platnosť výpovede: veď je to jednoduché, či nie?

    III. cit. je súčasťou výrazu či čo?, kt. vyj. pochybnosť, neistotu (obyč. v otázke): potratil si rozum, či čo?

  • čí, čia, čie k m. a s. G a A čieho D čiemu L o čom I čím, k ž. G, D, L čej A čiu I čou mn. m. čí, ž. a s. čie zám. opyt.

    1. expr. i číže vyj. otázku týkajúcu sa vlastníka al. pôvodcu: čie je to dieťa? čia zásluha? s čou pomocou;
    číže ste vy?

    2. uvádza vzťaž. vetu, najmä predmetovú

    nevie, čí je a) je zmätený b) nemá pevné presvedčenie

  • ciacha -y ciach ž.

    1. úr. zn. potvrdzujúca správnosť mier, váh, meracích prístrojov ap.

    2. zn. rozlič. druhu;

  • ciachovať nedok. označovať ciachou: c-né váhy;
    c-nie mier a váh

  • ciachovné s. poplatok za ciachovanie, úr. kontrolu váh, akosti drahých kovov ap.

  • ciachový príd.: c. úrad;

  • ciageľ -gľa m. cencúľ: zo strechy visia dlhé c-e;
    z konárov trčali ľadové c-e

  • čiahať -a nedok. siahať (význ. 1, 2): č. po fľaši, za jablkom;
    voda č-a po kolená;

  • dok. čiahnuť -e -u -hol: č. si na ranu

  • čiapať -e -u nedok. expr. biť, udierať, cápať: č. niekoho hlava-nehlava

  • čiapka -y -pok ž. mäkká pokrývka hlavy, čapica: kožušinová, pletená, vojenská č., nosiť č-u;

  • čiapočka -y -čiek ž. zdrob.: detská č.

  • čiara -y čiar ž.

    1. súvislý rad bodov: rovná, krivá, prerušovaná č.;
    zlomková č. v zlomku;
    poznámky pod č-ou;
    postranná č. (na ihrisku)

    2. myslený rad bodov, línia: demarkačná, vzdušná č.;
    hraničná č. hranica;
    deliaca č. rozhranie

    robiť č-y čiarať

    urobiť, spraviť niekomu č-u cez rozpočet prekaziť mu zámery;
    na celej č-e (prehrať, zlyhať, sklamať ap.) úplne;

  • čiarať, čiarkať -a nedok. robiť čiary, čiarky: č. ceruzou po papieri, klincom po stene;

  • čiarka -y -rok ž.

    1. krátka čiara: robiť si č-y (pri evidencii)

    2. interpunkčné znamienko: desatinná č., č. v súvetí

    nenapísať ani č-u nič;

  • čiarkovane prísl.: vyznačiť niečo č.

  • čiarkovaný príd. vyplnený čiarkami: č-á plocha;

  • dok. čiarnuť, čiarknuť -e -u -r(k)ol

  • čiaročka -y -čiek ž. zdrob.

  • čiarový príd.: č. rozhodca (v hokeji);
    č. kód číselný systém na identifikáciu druhov tovaru, jeho výrobu ap.

  • ciaška -y -šok ž. zdrob.

  • čiaška -y -šok ž.

    1. zdrob. k čaša

    2. bot. lôžko kvetu v podobe misky, pohára

  • čiastka -y -tok ž.

    1. časť z celku: č-y bunky, č-y roka

    2. podiel z majetku: č. z domu, zriecť sa svojej č-y

    3. vhodnejšie suma (peňazí): zaplatiť značnú č-u;

  • čiastkový príd.: č-é úlohy, výsledky, úspechy, op. komplexné;

  • čiastočka -y -čiek ž. zdrob.: malé č-y prachu, vody

  • čiastočne prísl.: č. poškodený, č. vyhovujúci;

  • čiastočnosť -i ž.

  • čiastočný príd. týkajúci sa časti istého celku, neúplný, op. úplný: č-é zlepšenie, č. efekt;
    č-á mechanizácia;
    č-é zatmenie mesiaca;

  • cíb -a m. dutá byľ cibule, cesnaku;

  • cíbik -a m. zdrob.: expr. vyzerá ako c.

  • cibórium -ria s. liturg. nádoba na uschovávanie hostií (vo svätostánku)

  • cibriť nedok. zdokonaľovať cvičením, pestovaním, zošľachťovať: c. (si) rozum, vkus, jazyk, štýl;
    c. dieťa výchovou

    // cibriť sa: c. sa v prednese

  • čibuk -a m. krátka tur. fajka: fajčiť z č-a

  • cibuľa -e -búľ ž.

    1. zelenina pestovaná pre podzemnú dužnatú aromatickú guľovitú časť použ. ako pochutina, bot. Allium

    2. podobná podzemná časť iných rastlín: c. tulipánu, cesnaku

    3. vec podobná cibuli: c. veže kopula;
    pomn. cibule hovor. (vreckové) hodinky

    naobliekaný ako c. veľmi;

  • cibuľka -y -liek ž. zdrob.: vajíčka na c-e

  • cibuľnatý príd. majúci cibuľu (-e), cibuľovitý

  • cibuľovitý príd.

    1. podobný cibuli: c. tvar, c-á veža

    2. cibuľnatý: c-é rastliny

  • cibuľový príd.: c-á vôňa;

  • cic cit. vyj. volanie na mačku

  • cica -e cíc ž. hypok. mačka;

  • cicať, cucať -ia nedok.

    1. iba cicať ústami, papuľou vťahovať mlieko z materinských mliečnych žliaz: dojča, mláďa, teľa c-ia

    2. podobným spôsobom vyťahovať tekutinu z niečoho, vyciciavať: c. si krv z rany;
    hmyz c-ia medovinu z kvetov

    3. cumľať, cmúľať: c. si palec, cucať cukrík

    expr.: cicať niekomu krv a) vyčerpávať, ničiť ho b) vykorisťovať ho;
    c. si múdrosti z prsta vymýšľať si

  • cicavčí príd.

  • cicavec -vca mn. N a A -e m. zool. stavovec, ktorého mláďatá sa živia materinským mliekom;

  • cicavý príd. slúžiaci na cicanie: c-é orgány

  • cícer -a L -i mn. -y m. strukovina podobná hrachu, bot. Cicer

  • cícerkom prísl. tenkým prúdom: pot sa mu leje, tečie z neho c. i fraz. veľmi sa potí, namáha;
    krv mu tečie c. i fraz. veľmi krváca

  • cícerok -rka m. tenký, slabý prúd tekutiny: c-y sĺz, potu, krvi

  • ciciačik -a mn. -y, živ. -ovia m. zdrob. expr.

  • ciciak -a mn. N a A -y m. cicajúce mláďa (obyč. prasa): kúpiť c-y;

  • čičíkať -a nedok. expr.

    1. hojdaním tíšiť, uspávať (dieťa): č. vnúča

    2. robiť pokojným, utišovať, chlácholiť: č. niekoho sľubmi, č. si svedomie

  • čičíkavo prísl.

  • čičíkavý príd. expr. utišujúci, chlácholivý: č. hlas, č-é reči;

  • cicka -y -ciek ž. zdrob.

  • cickať, cuckať nedok. expr. cicať, cucať, cumľať: dieťa si c-á palček

  • čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
    č. sa v blate, v jedle

  • cieľ -a m.

    1. miesto, kt. sa niekto usiluje dosiahnuť: c. cesty;
    dobehnúť, doraziť do c-a, prejsť c-om

    2. predmet, kt. sa má zasiahnuť, terč: strieľať do c-a, streľba na pohyblivé c-e;
    bomby zasiahli vojenské c-e

    3. účel; zámer, úmysel: humánne, vedecké, politické, umelecké c-e;
    c. práce, výroby, hnutia, života;
    sledovať osobné c-e;
    dosiahnuť vytýčený c.;
    postaviť, klásť (si) (za) c.;
    mať za c. preskúmať niečo;
    chodiť bez c-a

    minúť sa c-a;
    na ten(to) c. nato;
    c. svätí, posväcuje → prostriedky;

  • cieľavedome prísl.: c. postupovať;

  • cieľavedomosť -i ž.

  • cieľavedomý príd.

    1. kt. má pred sebou jasný cieľ: c. človek

    2. premyslený podľa určeného cieľa, účelný, plánovaný: c-á práca, c. postup, c-é úsilie;

  • cielene prísl.;

  • cielenosť -i ž.

  • cielený príd. kt. niekam plánovito smeruje: c. výskum, postup;

  • cielik -a m. zdrob. expr.

  • cieliť -i -ľ! nedok.

    1. mieriť na cieľ: c. do terča, c. puškou na protivníka;
    vystreliť bez c-enia

    2. smerovať niekam: c. domov, do budúcnosti

  • čielko -a -lok, čelíčko -a -čok s. zdrob.

  • cieľový príd.: c-á páska, rovina;
    c-é prémie za splnenie úlohy;

  • cieľuprimerane prísl.;

  • cieľuprimeranosť -i ž.

  • cieľuprimeraný príd. kniž. zodpovedajúci cieľu, účelný, vhodný: c-é prostriedky;

  • cieňa, cieň -e ž. hosp. stavisko na úschovu vozov, náradia, kôlňa, šopa: uložiť drevo v c-i

  • čierňava -y ž. niečo (hrozivo) tmavé: č. lesa, č. noci, č. vlasov;
    nad mestom visí č. mrákava;

  • čierniť -i nedok. farbiť načierno: č. si mihalnice

  • čierno prísl.: č. oblečený;
    vidieť niečo č.

  • čierno-biely príd. čierny a biely: č-e pruhy

  • čiernobiely príd. biely s odtienkami dočierna: č-a fotografia, č. film, op. farebná (-ý)

  • čiernohnedý príd. hnedý dočierna: č-á farba

  • čiernomorský príd. k Čierne more: č-é pobrežie

  • čiernooký príd. majúci čierne oči: č-é dievča

  • čiernosivý príd. sivý dočierna: č-é mračná

  • čiernouhoľný príd. súvisiaci s čiernym uhlím: č-é bane, č. decht

  • čiernovláska -y -sok ž. čiernovlasá žena

  • čiernovlasý príd. majúci čierne vlasy: č-é dievča

  • čiernozem, černozem -e ž. veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby;

  • čiernozemný, černozemný príd.: č-á pôda, č-á oblasť

  • čierny černejší príd.

    1. majúci farbu ako uhlie, sadze, op. biely: č-a farba, č-e oči, vlasy, č-e šaty;
    chodiť v č-om nosiť čierny odev na znak smútku;
    č-e uhlie kamenné;
    č. Peter kartová hra;
    publ.: č-e zlato uhlie;
    hovor. č. šerif príslušník mestskej al. súkromnej bezpečnostnej služby nosiaci čiernu uniformu;
    hovor. č-a skrinka obsahujúca údaje o lete lietadla, palubný zapisovač

    2. majúci tmavé zafarbenie, op. svetlý, biely: č. chlieb, č-a múka;
    č-a káva bez mlieka, op. biela;
    č-e pivo, op. svetlé;
    č-e hrozno, č-e ríbezle;
    č. ako Cigán, ako černoch a) tmavej pleti b) opálený;
    robiť č-u robotu a) špinavú b) málo produktívnu;
    poľov. č-a zver diviaky

    3. smutný, chmúrny, nešťastný: č-e dni, č. rok;
    mať č-e myšlienky pesimistické;
    č-a kronika rubrika o nehodách

    4. zlý, nečestný, nemorálny: č. úmysel, čin, mať č-e svedomie;
    č-a duša zlý človek;
    č. humor nepríjemný

    5. zakázaný, nedovolený, pokútny; tajný, nelegálny: č. obchod, č-e ceny, č-a jazda;
    č. pasažier;
    č. poslucháč neplatiaci;
    č-a listina i fraz. zoznam previnilcov, zakázaných vecí ap.;
    č-a ekonomika prinášajúca nelegálne zisky

    6. černošský: č-e plemeno, č. otrok

    7. v odb. názvoch: lek. č. kašeľ detská choroba;
    bot. baza č-a, borovica č-a;
    zool. drozd č.;
    kuch. č-e korenie;
    geogr. Č-e more;
    astron. č-a diera vesmírny objekt s nekonečným gravitačným poľom, odkiaľ nič nemôže uniknúť

    expr. č. ako noc, ako žúžoľ veľmi;
    č-e Vianoce bez snehu;
    mať, držať č-u hodinku sedieť, besedovať potme;
    (mať niečo) č-e na bielom písomne potvrdené;
    trafiť do č-eho vystihnúť podstatu;
    kresliť niečo č-mi farbami, vidieť niečo v č-om svetle opisovať pesimisticky;
    expr.: znosiť niekoho pod č-u zem veľmi skritizovať;
    č-a → ovca (rodiny);
    držať č-ho Petra byť v položení ohrozenom prehrou;

  • čierťaž -e ž. arch. hraničná čiara, hranica

  • cieva -y ciev ž.

    1. rúrka v organizme rozvádzajúca krv, miazgu: kôrnatenie, vápenatenie ciev

    2. bot. rúrka v rastline rozvádzajúca výživné látky;

  • cievka -y -vok ž.

    1. zdrob. k 1, 2

    2. dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu ap.: indukčná c.

    3. katéter: zavádzať cievku do tela;

  • cievkový príd.;

  • cievny príd.: c-e choroby;
    c. systém;

  • cievočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • ciferník -a m. číselník (na hodinách)

  • ciferný príd.

  • cifra1 -y -fier ž. číslica: napísať c-u;

    cifra2 -y -fier ž. hovor. ozdoba (na maľbe, na šatách, pri tanci, v hudbe ap.): výšivka je samá c.

    robiť c-y cifrovať;

  • cifrička -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • cifrovane prísl.: c. tancovať

  • cifrovaný príd. hovor. ozdobený ciframi: c. medovník, c-é písmo;

  • cifrovať nedok. hovor.

    1. ozdobovať, parádiť: c. sa pred zrkadlom, c. tortu

    2. robiť figúry v tanci, v hudbe: c. nohami na mieste, husle c-li

  • cigája -e -í ž. druh ovce s jemnou vlnou

  • cigán -a m. (v etnickom zmysle Cigán)

    1. príslušník spoloč. skupiny ind. pôvodu žijúci miestami ešte potulným životom, novšie Róm: valaskí c-i;

    2. mn. c-i hovor. cigánska kapela

    žart. c-i mu v bruchu vyhrávajú, klince kujú od hladu mu škvrčí v bruchu;

    cigáň -a m. hovor. klamár, luhár: c. cigánsky nadávka;

    cigáň mn. N a A -e m. zviera tmavej al. čiernej farby (napr. kôň, pes);

  • cigánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec (v etnickom zmysle Cigánča) s. cigánske dieťa;

  • cigánčatko -a -tiek s. (v etnickom zmysle Cigánčatko) zdrob. expr.

  • cigánčina1 -y ž. cigánsky jazyk; rómčina

    cigánčina2 -y -čin ž. hovor. klamstvo, lož

  • cigánik -a mn. -ci m. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánik);

  • cigániť -i nedok. hovor. klamať, luhať: prečo c-š?

    // cigániť sa maznavo sa túliť k niekomu, líškať sa

  • cigánka1 -y -nok (v etnickom zmysle Cigánka) ž.;

    cigánka2 -y -nok ž.;

  • cigánočka -y -čiek ž. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánočka)

  • cigánsky1 príd. i prísl.: c. jazyk, c. tábor;
    c-a kapela;

    cigánsky2 príd.;

  • cigánstvo -a -tiev s. lož; klamstvo, luhárstvo

  • cigara -y -gár ž. valcovitý zvitok tabakových listov na fajčenie: pripáliť si c-u;

  • cigareta -y -riet ž. tabakom naplnená rúrka z tenkého papiera určená na fajčenie: fajčiť, zapáliť si c-u;

  • cigaretka -y -tiek ž. zdrob. expr.

  • cigaretľa -e -tieľ ž. subšt. cigareta

  • cigaretový príd.: c. dym, papier, tabak;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV