Význam slova "červ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 29 výsledkov (1 strana)

  • červ, červík -a mn. N a A -y m.

    1. živočích s pretiahnutým telom bez nôh žijúci vo vlhkej pôde, vo vode: chytať ryby na č-y;

    2. larva hmyzu: č. v jablku;
    do mäsa sa chytili č-y

    expr.: mať sa ako č. v syre dobre;
    nasadiť niekomu č-a do hlavy;
    v hlave mu vŕta č. pochybnosti trápi ho pochybnosť;
    hrub. už ho č-y žerú je mŕtvy;
    otráviť, zapiť č-a vypiť si;

  • červač, črvač -e ž. hromad. červy, červíky: č-ou rozožratá dlážka

  • červeň1 -e ž.

    1. červené sfarbenie, červená farba: č. tváre, č. čerešní;
    zaliala ho č. rumenec

    2. červené farbivo: indická č., natrieť č-ou

    červeň2 -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách

  • červenastý, červenkastý, červenavý, červenkavý príd. sfarbený dočervena: č-é listy, č-é líca

  • červenať sanedok.

    1. mať na tvári červeň od citového pohnutia, pýriť sa: č. sa od hanby, od zlosti;
    cítila, že sa č-á

    2. červenieť sa (význ. 1): lístie na stromoch sa č-á, strechy sa č-jú

  • červenieť -ie -ejú nedok. stávať sa červeným: čerešne začínajú č.

    // červenieť sa

    1. javiť sa červeným: strechy sa č-jú

    2. červenať sa, pýriť sa: č-ie sa v tvári

  • červeno prísl.: č. kvitnúť, č. natretý;

  • červeno-biely príd. červený a biely: č-e dresy

  • červenoarmejec -jca m. vojak býv. Červenej armády

  • červenofialový príd. fialový dočervena: č-é kvety

  • červenohnedý príd. hnedý dočervena: č-á farba

  • červenolíci príd. majúci červené líca: č-e dievčatko

  • červenosť -i ž. červené sfarbenie

  • červenovlasý príd. ryšavý: č-é dievča

  • červenožltý príd. žltý dočervena: č-é listy

  • červený príd.

    1. majúci farbu ako krv: č-é líca, pery, má č-é oči od plaču;
    č-é vlasy ryšavé;
    č-é víno, op. biele;
    č. od hanby, od jedu;
    v odb. názvoch bližšie určuje druh: č-á kapusta, č. mak;
    č-á repa cvikla;
    č. smrek smrekovec;
    chem. č-á soľ;
    lek. č-é krvinky, op. biele;
    č-é barety špeciálny oddiel ozbrojenej moci štátu vycvičený na osobitné zásahy (napr. proti teroristom);
    publ. č-é čísla vyjadrujúce stratu

    2. symbolizujúci touto farbou revolučnosť v marxistickom chápaní: č-é odbory;
    hist. Č-á armáda (v býv. Sovietskom zväze)

    3. Č. kríž, Č. polmesiac medzinár. organizácia prvej pomoci

    č. ako ruža, ako pivónia, ako paprika, ako rak;
    expr. č. kohút (kikiríka) na streche (je) požiar;
    niečo sa tiahne, vinie ako č-á → niť niečím;

  • červiačí príd.;

  • červiačik -a mn. N a A -y m. zdrob.

  • červiak -a mn. N a A -y m. expr. červ, červík: drobné č-y;

  • červíček -čka mn. N a A -y m. zdrob.

  • červičí príd.;

  • červienka -y -nok ž.

    1. spevavý vták s červenou škvrnou na prsiach, zool. Erithacus

    2. infekčná choroba ošípaných prejavujúca sa horúčkou a červeným sfarbením kože

    3. druh hrušiek s okrúhlymi plodmi s červenkastou šupkou

  • červivieť, červavieť -ie -ejú nedok. stávať sa červivým, červavým: č-enie ovocia

  • červivosť, červavosť -i ž.: č. jabĺk

  • červivý, červavý príd. rozožratý červami: č-é ovocie, huby;

  • červotoč, črvotoč -e ž. i -a m. červ žijúci v dreve, zool. Anobium: v dreve hlodá č., posteľ rozožratá č-ou

  • červotočivosť, črvotočivosť -i ž.: č. dreva

  • červotočivý, črvotočivý príd. prevŕtaný črvotočou: č-é rámy, skrine;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV