Význam slova "úľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 94 výsledkov (1 strana)

  • úľ -a L -i mn. -e m. drevená konštrukcia na chovanie včiel: materský, prenosný úľ

    je tam ako v úli rušno;

  • uľahčiť -hč/-i! dok.

    1. urobiť ľahším, menej namáhavým: u. (si) prácu

    2. uľaviť, odľahčiť: u. rodičom;
    pocítiť u-enie;

  • nedok. uľahčovať

    // uľahčiť sa

    1. stať sa ľahším, menej namáhavým: manipulácia s kontajnermi sa im u-la

    2. neos. uľaviť sa, odľahnúť: po lieku sa mu u-lo;

  • nedok. uľahčovať sa

    // uľahčiť si uľaviť si, odľahčiť si: u. si zahrešením

  • uľahnúť, uľahnúť sa -e -ú -hol dok. klesnúť (význ. 1), poklesnúť, usadnúť sa: hrob (sa) po čase u-e, u-tá vrstva snehu, u-tý násyp;

  • ulahodiť dok.

    1. urobiť po vôli, vyhovieť: ťažko každému u.

    2. uhádnuť (význ. 3), utrafiť: (ne)u. množstvo, mieru pri solení

  • úľak -u m. zľaknutie, ľak: spamätať sa z ú-u

  • ulakomiť sa dok. chcieť si prisvojiť (z lakomosti): u. sa na cudzie;
    na to sa nik neu-í nemá to veľkú cenu

  • nedok. ulamovať

    // ulomiť sa: u-ený kus skaly;

  • nedok. ulamovať sa

  • ulapiť dok. chytiť (význ. 1), lapiť: u. niekoho pod krk

    // ulapiť sa: mocne sa u. zábradlia

  • úľava -y úľav ž.

    1. iba jedn. uľavenie: pocítiť ú-u, liek (ne)prináša ú-u

    2. zníženie, zmenšenie povinností: mal ú-y v štúdiu;
    fin. daňová ú. zníženie dane

  • uľaviť dok. zbaviť nepríjemného stavu, pocitu, ťažkostí ap., uľahčiť, odľahčiť: u. postihnutému v trápení, u. ukonanému telu;

  • nedok. uľavovať

    // uľaviť sa neos. (o nepríjemnom stave) zlepšiť sa, uľahčiť sa: chorému sa u-lo;

  • nedok. uľavovať sa

    // uľaviť si zmierniť nepríjemný pocit, stav ap., uľahčiť si: rozkričal sa, aby si u-l (v hneve)

  • ulepiť sa dok. expr. zachytiť sa (význ. 1, 3), prichytiť sa: u. sa na schodíky vagóna

  • úlet -u m. odb. unikanie (popolčeka ap.) do ovzdušia; takto unikajúce čiastočky: znížiť percento ú-u

  • uletieť -í -ia dok. letom opustiť miesto, odletieť: vtáčik, motýľ u-l;

  • uležať -í -ia dok. (iba v spoj. so slovesami dať, nechať) odležať: tvrdé ovocie necháme u.

    // uležať sa odležať sa: u-né mäso;

  • uliahnuť sa -e -u -hol dok. vyliahnuť sa: práve u-té teľa, jahňa

  • uliať uleje ulejú dok. liatím (význ. 2) zhotoviť; odliať: u. zvon;

  • uliať sa uleje ulejú dok. hovor. expr. vyhnúť sa práci, povinnostiam: u. sa v škole, u. sa zo schôdzky;

  • ulica -e ulíc ž. upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: mestské u-e, široká, bočná, tichá u.;
    slepá u. bez vyústenia;
    chodiť po u-i

    byť na u-i bez zamestnania;
    vyhodiť niekoho na u-u;
    žena z u-e prostitútka;

  • ulička -y -čiek ž. zdrob.: úzka u.;
    u. medzi sedadlami, medzi stolmi priechod

    dostať sa do → slepej u-y

  • uličnica -e -níc ž.;

  • uličnícky príd. i prísl.;

  • uličníctvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. nevychovanosť, samopašnosť

    2. výčin uličníka

  • uličník -a mn. -ci m. nevychovaný, samopašný chlapec, nezbedník;

  • uličný príd.: u-á izba obrátená na ulicu;
    u. futbal hrávaný na ulici;

  • nedok. ulietať -a, uletovať

  • ulievač -a m. hovor. pejor. kto sa rád ulieva;

  • ulievačka -y -čiek ž.;

  • ulievačský príd.;

  • ulievačstvo -a s.

  • ulievareň -rne ž. hovor. expr. vyhýbanie sa práci; zamestnanie, kt. to umožňuje

  • nedok. ulievať sa -a

  • nedok. ulíhať, ulíhať sa -a, ulihovať, ulihovať sa

  • úlik -a m. zdrob.

  • úlisne prísl.;

  • úlisnica -e -níc ž.

  • úlisník -a mn. -ci m. úlisný človek;

  • úlisnosť -i ž.

  • úlisný príd. neúprimne milý, podlízavý; svedčiaci o tejto vlastnosti: ú. človek;
    ú. úsmev

    ú. ako had veľmi;

  • ulita -y ulít ž. vápenná schránka niekt. mäkkýšov: slimačia u.;

  • ulitník -a m. mäkkýš obyč. s ulitou;
    zool. ulitníky Gastropoda

  • ulízane prísl.: pôsobí u.

  • ulízaný príd. expr.

    1. nahladko učesaný: u-á hlava

    2. hovor. nápadne upravený: u. fičúr;

  • úloha -y úloh ž.

    1. čo treba vykonať, povinná činnosť, poslanie: štátna, výrobná ú., výskumná ú.

    2. funkcia (význ. 1), postavenie: mať vedúcu ú-u v skupine

    3. stvárnenie div. al. film. postavy, rola: malé ú-y;
    hrať hlavnú ú-u i pren. mať rozhodujúce postavenie

    4. škol. práca: domáca ú., písať si ú-u

    5. niečo určené na riešenie: matematická, šachová ú.

    mať, klásť za ú-u

    hrať veľkú, významnú ú-u;

  • úlomček -a m. zdrob.

  • ulomiť dok. odlomiť: u. vrchovec;

  • úlomkový príd.;

  • úlomok -mka/-mku m.

    1. odlomený kúsok: ú-y skaly, horniny

    2. kniž. úryvok, útržok, fragment: ú-y viet, piesne;

  • uloviť dok. lovom získať, chytiť: u-ená zver;

  • úlovok -vku m. ulovená zver, korisť: bohatý ú.;

  • úľový príd.;

  • úložisko -a -žísk s. miesto uloženia niečoho: ú. rádioaktívneho odpadu;

  • úložiskový príd.

  • uložiť dok.

    1. položiť na miesto, odložiť; schovať: u. bielizeň do skrine, u. cennosti, listiny do trezoru

    2. položiť v istom poriadku, usporiadať, poukladať: u. si svoje veci, u. drevo, tehly;
    u-enie zemských vrstiev poloha;
    u-enie ložiska spôsob umiestnenia

    3. dať, odložiť (do banky): u. si peniaze na knižku

    4. inform. previesť informáciu z operačnej pamäte na pamäťové médium

    5. položiť na lôžko: u. deti, chorého do postele

    6. nariadiť, prikázať, naložiť: u. niekomu za úlohu pripraviť návrh;
    u. trest, pokutu;

  • úložné s. poplatok za uloženie veci

  • ultimatívne prísl.;

  • ultimatívnosť -i ž.

  • ultimatívny príd.: u-a požiadavka;

  • ultimátum -ta s. (posledná) výzva sprevádzaná pohrozením: dať, dostať, prijať u.;
    práv. (v medzinár. vzťahoch) dať u. kategoricky oznámiť požiadavky a pohroziť protiopatreniami;

  • ultra neskl. príd. označujúci istú vlastnosť vo veľkej miere, obyč. vys. kvalitu výrobku ap. (najmä v reklame)

  • ultrafialový príd.: fyz. u-é lúče s kratšou dĺžkou než viditeľné fialové lúče;
    u-é žiarenie neviditeľné elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou kratšou ako pri viditeľnom svetle, zn. UV

  • ultrakrátky príd. veľmi krátky: odb. u-e vlny veľmi krátke

  • ultraľahký príd. veľmi ľahký: u-é lietadlo

  • ultraľavičiar -a m. prívrženec krajnej ľavice;

  • ultraľavičiarka -y -rok ž.;

  • ultraľavičiarsky príd. i prísl.;

  • ultraľavičiarstvo -a s.

  • ultraľavicový príd. krajne ľavicový: u-é tendencie

  • ultramarín -u m. sýta belasá farba;

  • ultramarínový príd.

  • ultramoderný príd. prepiato moderný, hypermoderný: u-é prostredie, názory

  • ultranacionalista -u m. stúpenec ultranacionalizmu;

  • ultranacionalistický príd.: u-á požiadavka;

    ultranacionalisticky prísl.

  • ultranacionalistka -y -tiek ž.;

  • ultranacionalizmus -mu m. krajný nacionalizmus;

  • ultrapravičiar -a m. prívrženec krajnej pravice;

  • ultrapravičiarka -y -rok ž.;

  • ultrapravičiarsky príd. i prísl.;

  • ultrapravičiarstvo -a s.

  • ultrapravicový príd. krajne pravicový: u-é názory

  • ultraradikálny príd. krajne radikálny: u. postoj

  • ultrasonografia -ie ž. lek. vyšetrovacia metóda, ktorou sa skúmajú vnútorné orgány a (chorobné) zmeny v (ľudskom) organizme pomocou vysokofrekvenčných zvukových vĺn;

  • ultrasonografický príd.: u-é vyšetrenie

  • ultrazvuk -u m.

    1. fyz. zvuk nad hranicou počuteľnosti

    2. hovor. ultrasonografia: pomocou u-u zistili dvojčence;

  • ultrazvukový príd.: u. prístroj

  • úľuba -y ž. obyč. v spoj. pozerať s ú-ou so zaľúbením, s potešením

  • ulúpiť -i dok. lúpežou získať, (násilím) ukradnúť: u-ená korisť

  • uľútiť sa -i dok. neos. prísť ľúto, uľútost(n)iť sa: u-lo sa mu chudáka

  • uľútostiť sa, uľútostniť sa dok. neos. uľútiť sa: u-lo sa im sirôt, prijali ich za svoje

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV