Význam slova "účeľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 90 výsledkov (1 strana)

  • účel -u m. zámer, zmysel, ku kt. smeruje istá činnosť, cieľ: (uviesť) ú. cesty, vec (ne)spĺňa svoj ú.;
    (na) technické, vojenské ú-y

    ú. svätí, posväcuje → prostriedky;
    za ú-om predl., správ. s cieľom: za ú-om zlacnenia výroby, správ. s cieľom zlacniť výrobu;

  • ucelene prísl.;

  • ucelenosť -i ž.

  • ucelený príd. tvoriaci celok, celostný: u. systém krokov, u. pohľad, výklad;

  • účelne prísl.;

  • účelnosť -i ž.

  • účelný príd. vyhovujúci svojmu účelu: ú. prístroj, ú-é riešenie bytu, ú-é pohyby;

  • účelovo prísl.;

  • účelovosť -i ž.

  • účelový príd.

    1. vymedzený, viazaný istým účelom: odb. ú-é zariadenie, ú-á publikácia;
    gram. ú-á veta

    2. kt. sleduje osobný či skupinový prospech (skresľovaním skutočnosti), zavádzajúci, falošný: ú. výklad dejín, ú-é správanie, konanie;

  • beli, beliže cit. spi, spinkaj (v uspávankách)

  • bože cit. vyj. údiv, obavu, starosť, bôľ, žalosť: b., aká krása! jaj b.;
    ach b.

  • čečina, čačina -y ž. hromad. zelené konáre z ihličnatých stromov, chvojina: prikryť kvety č-ou, obložiť hrob č-ou;

  • čečinový, čačinový príd.: č. veniec

  • čeľaď -e ž.

    1. v min. služobníctvo, robotníci vo väčšom súkromnom hospodárstve

    2. kniž. mládež, chasa: študentská č.

    3. odb. skupina príbuzných jedincov: bot., zool. skupina príbuzných rodov;
    lingv. skupina slov s rovnakým základom

  • čeľadnica -e -níc ž. v min. slúžka na statku;

  • čeľadník -a mn. -ci m. živ.

    1. v min. panský hosp. sluha, paholok

    2. zastaráv. mládenec, chasník: súci, rúči č.;

    čeľadník -a m. neživ. v min. miestnosť pre čeľaď (význ. 1)

  • čeľusť -e ž.

    1. párová lebková kosť, v kt. sú zuby: horná č.;
    dolná č. anat. sánka

    2. obyč. mn. tech. súčasť stroja, nástroja na zovretie, pridržanie ap.: č-e klieští, brzdové č-e

    3. obyč. mn. čeľustie;

  • čeľustie -ia s. otvor do pece, sporáka, kachieľ

  • čeľustný príd. k 1: č. kĺb, uhol

  • čeľusťový príd. k 2, 3: č-á brzda, č. drvič;

  • čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra

  • chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel

  • čiže

    I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív

    II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!

  • dajbože čast. vyj. túžbu, želanie: d., aby bolo pekne

  • dajsamibože cit. vyj. pohŕdanie, zľahčovanie, nevídali, no veru, dajsamisvete: d., taký hrdina!

  • dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)

  • e, é neskl. s.

    1. samohláska a písmeno; znak 5. miesta v poradí: blok E, vitamín E

    2. hud. tón a nota: stupnica E dur, e mol

  • e-mail, email2 [imejl] -u L -e m. inform. (angl.)

    1. elektronická pošta, mail, mejl

    2. správa poslaná elektronickou poštou, mail, mejl: poslať, dostať e.;

  • ešte

    I. prísl., blíži sa k význ. čast.

    1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma;
    e. nekúria;
    môžem vojsť? – e. nie

    2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja;
    prosím si e. kávy;
    povedať e. raz opäť, znova

    3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

    II. čast.

    1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

    2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

    3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

    4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú;
    e. o zdravie prídeš

    III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali;
    e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili

  • eštebáčka -y -čok ž.;

  • eštebácky príd.: e-e spôsoby

  • eštebák -a mn. -ci m. hovor. príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu;

  • eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu

  • kašeľ -šľa m. hlasné vyrážanie vzduchu pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest: suchý k., čierny k., záchvat k-a, dráždi ma na k.

    mať k. kašlať;

  • keďže spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: k. bol mladý, rýchlo sa uzdravil;
    k. sa už nič nedalo robiť, súhlasil

  • kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze

    mať plnú k-u mať veľa peňazí;
    vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko

  • košeľa -e -šieľ ž.

    1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
    skautská k.

    2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

    dal by aj poslednú k-u všetko;
    bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
    zvyk je železná k.;

  • košeľovina -y ž. látka na muž. košele

  • košeľový príd.: k-á blúzka, k. strih (šiat);

  • kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;

  • kužeľ -a m.

    1. geom. teleso s kruhovou základňou pravidelne sa zužujúce smerom k vrcholu: rotačný k., zrezaný k.

    2. predmet, jav, kt. má tvar kužeľa: k. sopky, cvičiť s k-mi;
    svetelný k.;

  • kužeľosečka -y -čiek ž. geom. krivka vznikajúca z rotačnej kužeľovej plochy

  • kužeľovitý príd. kt. má podobu kužeľa: k. kopec

  • kužeľový príd.: tech. k-é ložisko

  • ký, kýže ká ké/kie kýho/kieho kýmu/kiemu zám. opyt. hovor. expr. aký, ktorý: ký div;
    kie potvory to porobili!

    expr. parom, čert kto;
    na kýho/kieho čerta, frasa, ďasa! prečo, načo;
    ba (ešte) kýho/kieho čerta, frasa, ďasa (ba) ešte čo!

  • ľaď, ľaďže cit. upozorňuje na niekoho, niečo a vyj. rozlič. pocity, aha, ľa: ľ. ho, aký múdry!

  • lešeňový príd.: l. rebrík

  • mäkčeň -a m. diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky (napr. ľ, č)

  • maskáče -ov m. pomn. voj. slang. maskovacia uniforma: vojaci v m-och

  • navyše

    I. prísl. nad (normálnu, predpokladanú ap.) mieru: dvaja hostia prišli n.

    II. čast. pripája aktuálny výraz, nadto, k tomu, popritom: je lenivý a n. klame

    III. predl. s G vyj. vyššiu mieru, nad (význ. 3): n. pôvodného plánu vyrobili 5 ton

  • nedajbože, nedajboh expr.

    I. vetná prísl. vyj. nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej (pomenovaný neurčitkom): vrece n. zdvihnúť

    II. čast. vyj. obavu pred uskutočnením deja, nebodaj, božechráň: keby nás tu, n., zastihli

    n. horšie dobre, že je aspoň takto

  • niže

    I. predl. s G vyj.

    1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta

    2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky

    II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.

    III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov

  • pančucháče -ov m. pomn. hovor. pančuchové nohavice

  • panebože cit. povzdychnutie, bože: p., kedy sa to už skončí

  • pečeň -e, hovor. pečienka2 -y -nok ž. veľká žľaza uložená v tele živočíchov a človeka blízo bránice: teľacia, hovädzia, tresčia p.;
    p. na slaninke;

  • pečeňový, pečienkový príd.: p-ňová paštéta;

  • počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;

  • nedok. počešťovať

    // počeštiť sa dostať český ráz, stať sa českým;

  • nedok. počešťovať sa

  • polokošeľa -e -šieľ ž. druh šport. košele

  • poniže

    I. prísl. nižšie od niečoho, dolu: kúsok p. rástli stromy, zišiel o pár domov p.

    II. predl. s G vyj. miesto nižšie od niečoho: býva v domci p. dediny, p. Strečna je Váh úzky

  • povyše

    I. prísl. vyššie od niečoho, hore, vyše: kúsok p. tečie potok, vyšiel o pár ulíc p.

    II. predl. s G vyj. miesto vyššie od niečoho, vyše: žije v dome p. dediny, tráva p. kolien

  • pretože spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu; lebo, keďže: neprišiel, p. pršalo;
    p. je sviatok, obchody sú zatvorené

  • ražeň -žňa m. nástroj na pečenie mäsa priamo na ohni: krútiť r-om

  • rúče prísl.: r. robiť

  • rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;

  • šeď -e ž. kniž. sivá farba

  • šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;

  • šešuľka -y -liek ž. zdrob.

  • sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;

    expr. zlostný, jedovatý ako s.;
    byť do roboty ako s. usilovný;

  • sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.

  • stržeň -žňa m.

    1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap.

    2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu;
    bot. jadro rastlinnej osi;

  • sušeň, šušeň -šňa m. zasušený výlučok z nosa

  • takže

    I. spoj. podraď. uvádza dôsledkovú vetu, a tak: motor hučal, t. nič nebolo rozumieť

    II. čast. hovor. vyj. zhrnujúci význ., tak, teda: t. sme dohovorení

  • tamže zám. vymedz. kniž. vyj. totožnosť miesta: pozri t. odkaz (v knihe ap.)

  • ťažeň -žňa m. vin. plodné drevo viniča istej dĺžky

  • tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade

  • učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;

  • vášeň -šne ž.

    1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou

    2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene

    3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou

  • verabože čast. expr. veru: to v. nie!

  • vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
    pozerá v. na jedného, v. na druhého

  • všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy

  • všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz

  • vyše

    I. predl. s G vyj.

    1. miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto, povyše, op. niže: v. dediny je hora;
    voda siaha v. kolien

    2. vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, viac ako, nad, op. niže: má už v. päťdesiatky, čakal v. hodiny

    mať roboty, starostí v. hlavy veľmi veľa

    II. prísl. zastaráv. povyše, vyššie: je to neďaleko, hneď tu v.

    III. čast. vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: pri v. polmiliónovej škode

  • vzhľadom na to, že spoj. podraď. kniž. vyj. zreteľ, keďže: v. na to, že konferencia nebude, treba ubytovanie odvolať;

  • zavše prísl. niekedy (význ. 1, 2), chvíľami, občas, z času na čas: z. navštívi rodičov, z. sa obzrie

  • že

    I. spoj.

    A. podraď. uvádza vetu

    1. podmetovú: zdá sa, že niekto prišiel;
    ukazuje sa, že bude pekné počasie;
    hnevá ho, že nevyhral;
    je pravda, že prišiel neskoro

    2. prísudkovú (najmä po sponových slovesách, po slovesách existencie ap.): bol taký, že sa všetkému tešil;
    tváril sa, že spí

    3. vetnozákladovú: bolo už až tak, že nebolo východiska

    4. doplnkovú: videl otca, že kľačí na zemi

    5. prívlastkovú: mal istotu, že vec je v poriadku;
    boli také časy, že sa ľuďom nechcelo žiť

    6. predmetovú: počula, že sa otvorili dvere;
    tušil, že potom bude na to čas

    7. spôsobovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko ap.): ruky sa jej triasli, že sotva nahmatala kľúč;
    tak ju vykrútil, že potratila topánky;
    vo výrazoch a) ako že/akože vyj. dôrazné uistenie: dám ho súdu, ako že sa volám ... b) bez toho, že by/žeby vyj. uskutočnenie deja hlav. vety bez uskutočnenia deja vedľ. vety, bez toho, aby: zapísali ho bez toho, že by sa ho boli spýtali c) s tým, že vyj. okolnosť, za kt. platí dej hlav. vety: odišli s tým, že sa ešte vrátia;
    uzavreli dohodu s tým, že ju ešte spresnia

    8. prostriedkovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tým): odôvodnite to tým, že ho potrebuje

    9. príčinnú: mal radosť, že na to prišiel sám;
    rašelina sa používa preto, že má veľkú nasávaciu schopnosť

    10. dôsledkovú, a preto, takže: do predsiene sa zišiel celý kŕdeľ, že je takmer plná

    11. účelovú: zvrtla sa k džbánu, že si naleje vody

    12. vo výrazoch napriek tomu, že;
    vzdor tomu, že prípustkovú: odišli porazení napriek tomu, že mali väčšinu zápasu prevahu

    B. priraď.

    1. vo výraze nie(to) že by, pís. i nie(to)žeby, ktorý vyjadruje odstupňúvací vzťah: nebolo čím kapustu zatrepať, nietožeby omastiť

    2. vo výraze nie že by – ale/lež, ktorý vyj. dôrazne odporovací vzťah: nie že by sa bola polepšila, ale stáva sa horšou

    II. čast.

    1. uvádza zvol. vetu: že sa nehanbíš!

    2. uvádza želaciu vetu: že múdro vykonáš!

    3. hovor. vyj. hodnotiaci postoj k vete: ja že nemám peniaze?

    4. expr. zdôrazňuje platnosť výrazu: a tebe že je čo?

    5. vyj., že obsah vety sa podáva ako cudzí výrok, ako domnienka ap.; vraj: že ho už chytili?

    6. vo výrazoch len že, len-len že, len toľko že, div že, ktoré obmedzujú platnosť modifikovaného výrazu: len toľko že neumrel, len-len že dobehol na vlak, div že nespadol

    7. vo výraze že či, ktorý vyj. dôrazné prisvedčenie, pravdaže: máš dosť? – že či!

  • zvlačež. pomn. saniam podobný prostriedok na zvážanie dreva ap., vlačuhy

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: lop, ojp, kosåˆ, npp, fi, rk, mml, rob, pkm, ita, efsa, hbs, vtf, tle, osc
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV