Význam slova "ä" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 1096 výsledkov (10 strán)

  • a2

    I. spoj.

    A. priraď. vyj.

    1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
    zasmial sa a odišiel;
    prší a prší;
    tak a tak, toľko a toľko;
    dvaja a dvaja po dvaja;
    a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)

    2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
    a → jednako;
    a → predsa

    3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš

    4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol

    5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...

    6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť

    7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna

    B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to

    II. čast.

    1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa

    2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.

    III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!

    a1, á neskl. s.

    1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
    A-mužstvo;
    vitamín A

    2. hud. tón a nota: A dur, a mol

    3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
    a. a. (ad acta)

    nepovedať ani a, ani b nič;
    od a po z od začiatku do konca

    à čast. obch. po: meter à 100,– Sk

  • ä neskl. s. samohláska a písmeno

  • a i. skr. a iné, a iní, a inde

  • a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

  • a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.

  • a. a. skr. ad acta

  • a. h. skr. ako hosť

  • abbé -ho mn. -ovia m. star. vo franc. prostredí titul kat. duchovného bez cirk. úradu, dôstojný pán

  • abdikácia -ie ž. kniž. odstúpenie (z úradu);

  • abdikačný príd.

  • abeceda -y -cied ž.

    1. súbor všetkých písmen istej graf. sústavy: usporiadať podľa a-y

    2. systém značiek pre jednotlivé písmená: Morseova a., slepecká a.

    3. hovor. zákl. poznatky istého odboru: a. fyziky

    začať od a-y od začiatku, od základov

  • abecedne prísl.: usporiadať a.

  • abecedný príd. usporiadaný podľa abecedy: a. poriadok, zoznam, ukazovateľ;

  • abiturient -a m. absolvent stred. školy po maturite;

  • abiturientka -y -tok ž.;

  • abiturientsky príd.: a. večierok

  • ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku

    chodí ako a. správa sa povýšene

  • abnormalita -y -lít ž. abnormálnosť

  • abnormálne prísl.: a. veľký;

  • abnormálnosť -i ž.

  • abnormálny príd. nenormálny, mimoriadny, nezvyčajný: a. rast, a-e sucho;

  • abonent -a m. predplatiteľ (novín, div. predstavení, koncertov ap.);

  • abonentka -y -tiek ž.

    1. predplatiteľka (novín, div. predstavení ap.)

    2. hovor. abonentný lístok

  • abonentný príd. predplatný: a. lístok, a. koncert

  • abonentský príd.

  • abonmán -u m. i neskl. s. predplatenie; predplatné (na časopis, do divadla ap.)

  • Abrahám -a m. bibl. meno starozákonného patriarchu

    odišiel k A-ovi (expr. morky pásť), už je v lone A-ovom zomrel

  • abrahámoviny -vín ž. pomn. 50. narodeniny

  • abrazívne prísl.;

  • abrazívnosť -i ž.

  • abrazívny príd. odb. spôsobujúci rozrušenie hornín (vodou, ľadom, vetrom) al. obrusovanie, zoškrabovanie (tvrdými predmetmi): a. účinok;
    lek. a. zákrok;
    tech. a-e obrábanie kovov pomocou obrusovania;

  • abreviácia -ie ž. skratka v písme;

  • abreviačný príd.

  • absces -u m. lek. hnisavé ložisko

  • absencia -ie ž.

    1. neprítomnosť, neúčasť (v práci, v škole ap.): boj proti a-ii, neospravedlnená a.

    2. kniž. chýbanie, nedostatok: a. argumentov;

  • absenčný príd.

  • absentér -a m. kto často neodôvodnene zameškáva prácu

  • absentovať nedok. i dok. publ. nebyť prítomný, chýbať: v rodinách a-je citová výchova

  • absint -u m. horký likér z paliny

  • absolutista -u m.

    1. absolútny vládca, samovládca

    2. prívrženec absolutizmu;

  • absolutistický príd.: a. režim, a-á vláda;

    absolutisticky prísl.

  • absolutizácia -ie ž. absolutizovanie

  • absolutizmus -mu m. vládna sústava, v kt. má panovník neobmedzenú moc, absolútna monarchia;

  • absolutizovať nedok. i dok. pokladať za absolútne platné

  • absolútne prísl.

    1. nezávisle, zvrchovane, suverénne; neobmedzene: vládnuť a.

    2. hovor. úplne, stopercentne, vôbec: to je a. vylúčené;
    a. bezpečný;

  • absolútnosť -i ž.

  • absolútny príd.

    1. nepodmienený, nezávislý, op. relatívny: a-a väčšina nadpolovičná;
    filoz. a-a pravda;
    fyz. a. bod mrazu;
    geogr. a-a výška nadmorská

    2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota;
    a. sluch;
    chem. a. lieh stopercentný alkohol

    3. neobmedzený: a-a moc;

  • absolutórium -ia D a L -iu s.

    1. schválenie činnosti (za isté obdobie): udeliť výboru a.

    2. vysvedčenie o absolvovaní školy: vydať a.;
    po a-iu po absolvovaní

  • absolvent -a m. kto absolvoval školu, školenie, kurz ap.;

  • absolventka -y -tiek ž.;

  • absolventský príd.: a-é skúšky, a. večierok

  • absolvovať dok.

    1. vychodiť školu, dokončiť štúdiá, kurz, školenie; vyštudovať: a. gymnázium, filozofickú fakultu

    2. zúčastniť sa na niečom, vykonať: a. preteky, skok, let

  • absorbovať dok. i nedok. pohltiť, pohlcovať, vs(áv)ať, vpiť, vpíjať: a. farbu, tuky

    // absorbovať sa: kyslík sa a-je vo vode

  • absorpcia -ie ž. absorbovanie: fyz. a. plynu, a. svetla;

  • absorpčný príd.: a-á schopnosť

  • abstinencia -ie ž. zdržiavanie sa pôžitkov, najmä pitia liehovín, zdržanlivosť: zachovávať a-iu, pohlavná a.;

  • abstinenčný príd.

  • abstinent -a m. kto zachováva abstinenciu;

  • abstinentka -y -tiek ž.;

  • abstinentský príd.: a. spolok

  • abstrahovať nedok. i dok.

    1. zovšeobecniť, zovšeobecňovať: a-júca činnosť mozgu

    2. odvodzovať, odvodiť, vyvodzovať, vyvodiť: a. pravidlo z konkrétnych faktov

    3. nebrať do úvahy, neprizerať, neprizrieť, neprihliadať, neprihliadnuť: a. od rozdielov

  • abstrakcia -ie ž.

    1. iba jedn. zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie, abstrahovanie: myšlienková a.

    2. pojem ako výsledok abstrahovania: vedecká, logická a.

    3. niečo neskutočné, neexistujúce: mŕtva, prázdna a.;

  • abstrakcionista -u m. stúpenec abstrakcionizmu;

  • abstrakcionistický príd.

  • abstrakcionizmus -mu m. nefiguratívny smer v umení, najmä výtvar.;

  • abstrakčný príd.: a. postup, proces

  • abstrakt -u m. krátky výťah z obsahu článku al. knihy

  • abstraktný príd.

    1. získaný abstrakciou, myšlienkový, pojmový, op. konkrétny: a. pojem, a-é myslenie, poznanie

    2. neskutočný, neživotný, nerealistický: mať a-é predstavy o niečom

  • absurdne prísl.;

  • absurdnosť -i ž.

  • absurdný príd. nezmyselný: a-á predstava;

  • absurdum -da -súrd s. kniž. absurdnosť, nezmysel: priviesť niečo ad a. do krajnosti

  • aby

    I. spoj. podraď. uvádza vetu

    1. účelovú: zasvietil si, a. lepšie videl

    2. príčinnú (so záporom; v nadradenej vete je sloveso typu báť sa): bojí sa, a. nespadol

    3. dôsledkovú (nadradená veta je záporná): nie som dieťa, a. si ma poúčal

    4. spôsobovú (obyč. s význ. účinku): žili tak, a. boli deťom príkladom;
    svetlo stačilo (natoľko), a. videli pod nohy

    5. predmetovú (najmä po slovesách, kt. vyj. prejav vôle): žiadal ju, a. cestovala s ním;
    rozkázal, a. ho odviedli;
    chce, a. bol pokoj

    6. prívlastkovú: predložil návrh, a. sa začalo rokovať;
    nieto dňa, a. ma nenavštívil

    7. podmetovú: nemá zmyslu, a. sme sa hádali

    8. doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania): ešte som ho nepočul, a. prosil

    9. kniž. al. expr. nepravú účelovú (pripojenú zlučovacím al. odporovacím význ.): vrátil sa, a. čoskoro odcestoval znovu

    II. expr. i abyže čast. hovor. uvádza želacie vety, zakliatia ap., nech: a. si sa nepošmykol! a. to čert vzal!

  • acetón -u m. org. rozpúšťadlo;

  • acetónový príd.

  • acetylén -u m. chem. zápalný plyn použ. pri zváraní kovov a na svietenie;

  • acetylénový príd.: a-á lampa

  • ach, ách cit. vyj. rozlič. pocity, napr. bolesť, zármutok, túžbu, prekvapenie: a., prebeda! a., a., čo ste vyviedli! a., horkýže (nie)! v spoj. a. tak vyj. dovtípenie, pochopenie

  • achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón

  • Achilles [-iles] -lla m. hrdina Homérovej Iliady;
    anat. A-llova šľacha šľacha lýtkového svalu upínajúca sa na pätnú kosť

    A-llova päta slabé miesto, slabina

  • achilovka -y -viek ž. hovor. Achillova šľacha

  • achkať nedok. expr. vzdychať, stonať

  • acidofilný príd. potrav.: a-é mlieko skysnuté baktériami mliečneho kvasenia s vlastnosťami zodpovedajúcimi zásadám správnej výživy

  • áčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom a, A: chodiť do a-y (triedy A)

  • áčko -a -čok s. hovor. písmeno a, A;
    vec ním označená al. majúca jeho podobu

  • acylpyrín -u m. liek použ. pri prechladnutí, bolesti hlavy ap.

  • ad acta [adakta] (skr. a. a.) prísl. admin. do spisov (zn. na vybavenom spise): dať, uložiť a. a.

  • ad hoc [hók] prísl. kniž. (lat.) len na daný cieľ: obhajobná komisia ad h.

  • adagio [-ádžo] (tal.) hud.

    I. prísl. pomaly, zvoľna

    II. adagio -ia L -ie mn. -ia s. hud. skladba al. časť skladby v tomto tempe

  • Adam -a m. bibl. meno prvého človeka

    začať od A-a od začiatku;
    byť ako A. nahý;
    expr. A-ovo rebro žena;
    A-ovo jablko výstupok na prednej strane hrtana, ohryzok

  • adaptabilnosť -i ž.

  • adaptabilný príd. kniž. schopný adaptácie;

  • adaptácia -ie ž.

    1. prispôsobenie, úprava: a. budovy;
    divadelná a. novely

    2. iba jedn. prispôsobovanie sa, prispôsobenie sa: a. organizmu na chlad;

  • adaptačný príd.: a-é práce

  • adaptér -a L -i mn. N a A -y m. prístroj, zariadenie, ktorým sa niečo prispôsobuje na nové použitie

  • adaptovať nedok. i dok. prispôsobovať, prispôsobiť, upravovať, upraviť: a. budovu, a. text

    // adaptovať sa: oko sa a-je na tmu

  • adekvátne prísl.;

  • adekvátnosť -i ž.

  • adekvátny príd. kniž. zodpovedajúci, primeraný, zhodný: a. výraz, a. preklad;

  • adept -a m. začiatočník (vo vede, umení, v praktickej činnosti);

  • adeptka -y -tiek ž.

  • adieu [aďiö], adié cit. (franc.) zbohom: lúčime sa, a.

  • adjektívne prísl.;

  • adjektívnosť -i ž.

  • adjektívny príd.;

  • adjektívum -va -tív s. lingv. prídavné meno;

  • adjunkt -a m. v min. pomocný úradník;

  • adjunktka -y -tiek ž.;

  • adjunktský príd.: a. plat

  • adjustácia -ie ž. odb. vystrojenie všetkým potrebným, usporiadanie, usporadúvanie, úprava: admin. a. spisu;
    obch. a. tovaru;
    farm. a. lieku;

  • adjustačný príd.

  • administrácia -ie ž. hosp.-tech. správa, najmä novín a časopisov

  • administratíva -y ž. správa, riadenie, vybavovanie ver. vecí štátu, podniku ap.; orgány vykonávajúce túto činnosť: pracovať v a-e; prezidentova a.;

  • administratívne prísl.

  • administratívnoprávny príd. týkajúci sa administratívneho (správneho) práva

  • administratívnosprávny príd. týkajúci sa administratívnej správy: a-a jednotka

  • administratívny príd.: a. pracovník, a-e opatrenie;

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: bratanec, brut, leto, pera, prik, prax, pojem, dieta, tricko, prijat, rozložiteľný, známy, oklamať, hviezda, dubí
Nárečový slovník: zre, chl, rov, map, ked, pajedni, ina, taf, puzi, telo, džura, first, pudlo, direkt, harsce
Lekársky slovník: fundus, trim, i86, x43, oophorotomia, ade, r48, ule, hydriatria, w25, propag, w67, oot, d72, k00
Technický slovník: mi, ch, aj, kr, oc, ab, t1, pn, mar, iss, jpg, ray, cip, ret, sqa
Ekonomický slovník: ll, ua, db, bt, ul, dlt, rvp, sig, mnb, eps, kko, txd, mtj, usp, elv
Slovník skratiek: smy, cnn, hzv, suz, cka, rjm, rpj, ktp, zlv, vzd, ujo, hdm, rns, kjo, lda
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV