Význam slova "ã æ ã ã ã vec" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

konzervatívec -vca m.

1. člen konzervatívnej strany; stúpenec konzervativizmu: politický k.

2. konzervatívny človek: neústupný k. a čudák

legislatívec -vca m. odborník pracujúci v legislatíve;

švec ševca m. zastar. obuvník;

vec -i ž.

1. všetko, čo jestvuje mimo človeka, konkrétny al. abstraktný jav: vzťah v-í k človeku;
filoz. v. osebe predmety a javy v Kantovej filozofii

2. konkrétny predmet, jav vnímateľný zmyslami; predmet slúžiaci človeku, osobný majetok ap.: (ne)vníma v-i okolo seba, to je cenná v.;
pobrať, pobaliť si svoje v-i

3. fakt, skutočnosť; skutok; udalosť: (to je) istá, známa, vážna v.;
hlavná v. (je), že prišli rozhodujúce je, že prišli;
v-i dozreli nastal vhodný čas;
tak sa v-i majú tak je to;
to na v-i nič nemení;
podujal sa na dobrú v., vykonal veľké v-i;
stala sa nepríjemná v.

4. problém (význ. 1), otázka; záležitosť: vyriešiť dôležitú v., to je v. názoru, každá v. má dve stránky, to nepatrí k v-i;
to je tvoja v.;
prišiel v úradnej v-i;
ministerstvo zahraničných v-í

5. činnosť (význ. 1), práca; jej výsledky: rozumieť (sa) svojej v-i;
vyrába pekné v-i

● (to je) hotová v. je rozhodnuté;
to je stará v. to je známe;
to, niečo je v. jeho srdca záleží mu na tom;
→ postaviť niekoho pred hotovú v.;
→ nazvať v-i pravým menom;
nebude, nebolo by od v-i bolo by potrebné;
hovoriť od v-i o nepodstatnom;