Význam slova "ã ã ã uã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 233 výsledkov (2 strán)

  • bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!

  • byľku, byľu hovor. expr.

    I. neskl. čísl. zákl. neurč. trocha, málo: b. citu

    II. prísl. trocha, málo; chvíľku: b. posedieť

  • chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť

  • čučať -í -ia nedok. expr.

    1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
    hmla č-í v roklinách

    2. mlčať, čušať: čušte už!

  • čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

  • čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

  • čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast

  • čučoriedka -y -dok ž.

    1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus

    2. jedlý plod tohto kríka: zbierať č-y;

  • čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno

  • čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

    expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

  • čuť -je -jú nedok. kniž.

    1. počuť: vonku č. hlasy;
    vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
    čujte, čo si to dovoľujete!

    2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce

  • dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot;
    viac ned-la

    // dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l;
    d-l sa, že svadba nebude

  • dožuť, dožuvať -žuje -žujú dok. skončiť žutie, prestať žuť: d. kôrku;

  • kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

  • kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

  • kľučiarka -y -rok ž.;

  • kľučiarsky príd.

  • kľučka1 -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

    tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

    kľučka2 -y -čiek ž.

    1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

    2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

    3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

  • kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

  • kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

    1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

    2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

  • kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

  • korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
    kolieskové k-e

  • korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach

  • korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
    dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach

  • kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;

  • kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.

  • kožušinový príd.: k. golier;

  • kožušníčka -y -čok ž.;

  • kožušnícky príd.;

  • kožušníctvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. kožušnícky odbor

    2. obchod s kožušinami

  • kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

  • kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.

  • krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;

  • ľuľkový príd.

  • ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;

  • maňuška2 -y -šiek obyč. mn. maňušky ž. hovor. bahniatka, baburiatka

    maňuška1 -y -šiek ž. bábka ovládaná prstami, mikulka;

  • maňuškový príd.: m-é divadlo, m-á hra

  • namojdušu

    I. čast. expr. veru, skutočne, naozaj: zaveril sa: n., n.;
    n., závidím ti

    II. pís. i na moj dušu cit. vyj. rozlič. citové hnutia: ej, n., už je dobre! no n., to bol výlet!

  • napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku;
    n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty

    n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie;
    hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie

  • našuchoriť, našušoriť dok. expr. šuchorením upraviť, načuchrať: n. seno, n. si vlasy

    // našuchoriť sa, našušoriť sa (o vtákoch) načuchrať si perie: sliepka sa n-la

  • našuškať dok. pošepkať (význ. 2), našepkať: n. spolužiakovi odpoveď;

  • nedok. našuškávať -a: nen-jte!

  • náučný príd. poskytujúci poučenie: n-á literatúra;
    n. slovník encyklopedický;
    n. chodník (v chránenej prírodnej oblasti)

  • náušnica -e -níc ž. ozdoba, kt. sa pripevňuje na ušný lalôčik: zlaté, briliantové n-e;

  • náušnička -y -čiek ž. zdrob.

  • nedok. obkľučovať

  • odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
    od jedu si (cez zuby) o-l;

  • odušu, pís. i o dušu prísl. expr. rýchlo, horlivo, intenzívne: bežať, robiť o.

  • opľuť, opľuvať -je -jú dok. vypľuť sliny na niečo, niekoho: o. dlážku;

  • pančuška -y -šiek ž. zdrob.: detské p-y;

  • pančuškový príd.: detské p-é nohavičky

  • pľušť -e ž. (dlhšie trvajúce, sychravé) daždivé počasie, čľapkanica: jesenné p-e;

  • pľušťaťnedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)

  • pľušťový príd.

  • pľuť, pľuvať -je -jú pľul/pľuval nedok.

    1. (prudko) vypúšťať z úst sliny, odpľúvať: p. na zem;

    2. prudko vyrážať, odstraňovať z úst, vypľúvať: p. krv, hlien;

  • počuť -je -jú nedok. i dok.

    1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu;
    zajtra p-me nové melódie;
    zapamätať si niečo na prvé p-tie;
    do p-tia pozdrav;
    v inf. iba nedok. zle ťa p.;
    odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester);
    je krik, že nep. vlastného slova

    2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je;
    nep-je na ľavé ucho

    3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu;
    o tom som ešte nep-l;
    p-l som to od známych;
    chcel by som p. tvoju mienku;
    vedieť niečo z p-tia sprostredkovane

    4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?

    iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať;
    nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať;
    expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania;
    chceš ho? ani p. vôbec nie;
    p. niečo na vlastné uši osobne;
    p., že ... hovorí sa, že ...

  • popľuť, popľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok.

    1. navlhčiť slinami: p. zapekačku;
    p. (si) dlane, ruky obyč. na povzbudenie do roboty i pren.

    2. opľuť, opľuvať: p-tá dlážka;

  • populárno-náučný príd. populárno-vedecký: p-á literatúra

  • pošuškať dok. pošepkať: p. niekomu tajnosť do ucha;
    p-li si niečo medzi sebou

  • pošuškávať -a nedok.

    1. pošepky rozprávať, pošepkávať (si): p. si s niekým;
    nehovoril nahlas, iba čosi p-l

    2. expr. šepkať (význ. 3), pošepkávať: dôverne, po kútoch si p.;
    ľudia p-jú, že ...;
    p-a sa neverejne sa hovorí, pošepkáva sa

  • pošušky prísl. hovor.

    1. potichu, šeptom: rozprávať sa p.

    2. neverejne, potajme: zatiaľ o tom len p.!

  • požuť, požuvať -je -jú -žuj(te)! -žul/-žuval dok. žutím spracovať: p. jedlo, mäso

  • prepočuť -je -jú dok. zastaráv. sluchom nezachytiť, nezačuť: p. otázku

  • prežuť -je -jú -žul -žutý, prežuvať -uje -ujú -žuval -žuvaný dok. dôkladne rozhrýzť a premiešať slinami: p. potravu;

  • príučka -y -čiek ž. ponaučenie, obyč. v podobe niečoho nepríjemného: dostať p-u, dať niekomu p-u

  • príučné s. zastaráv. príučka: dostať p.

  • príušnica -e -níc ž. anat. príušná žľaza

  • príušný príd. ležiaci v blízkosti ucha: anat. p-á žľaza

  • nedok. rozčuľovať

    // rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia, nepokoja, rozrušiť sa, vzrušiť sa; nahnevať sa: tak sa r-l, že nemohol spať;
    premáhať r-enie;

  • nedok. rozčuľovať sa

  • rozkorčuľovať sa dok. korčuľovaním sa rozcvičiť

  • rozžuť, rozžuvať -je -jú dok. žutím, žuvaním rozdrviť: r. tvrdé mäso;

  • rýchlokorčuľovanie -ia s. beh na korčuliach ako šport. disciplína

  • šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;

  • šešuľka -y -liek ž. zdrob.

  • nedok. skľučovať

  • šťučí príd.: š-ie zuby, plutvy

  • sušeň, šušeň -šňa m. zasušený výlučok z nosa

  • šuška -y -šiek ž. šiška (význ. 1);

  • šuškačka -y -čiek ž. hovor. expr. tajné rozširovanie nepravdivých informácií o niekom, niečom: v meste sa šírila š. šuškalo sa

  • šuškanda -y -kánd ž. subšt. šuškačka

  • šuškať nedok. šepkať (význ. 1 – 3): š. priateľovi do ucha;
    zamilovane š.;
    š. si medzi sebou;
    celá trieda mu š-á;
    š-li si novinu;
    š-á sa, že bude svadba;
    š-ná propaganda tajné rozširovanie (nepravdivých) správ

  • šuškový príd.;

  • šušlať -e -ú nedok.

    1. zle vyslovovať sykavky: dieťa, starenka š-e

    2. expr. šuchotať (význ. 1), šušťať: voda š-e

  • šušlavo prísl.: š. rozprávať;

  • šušlavosť -i ž.

  • šušlavý príd. kt. šušle (význ. 1); svedčiaci o šušlaní: š. starec;
    š-á reč;

  • šušot -u m. hovor. expr. šušotanie: podozrivý, tichý š.

  • šušotať -ce -cú nedok. hovor. expr. šepkať (význ. 1), šuškať

  • šušťať -í -ia -šť/-i! nedok. šuchotať (význ. 1, 2): hodváb, lístie, dážď š-í;
    š. novinami, papierom

  • šušťavo prísl.

  • šušťavý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šuštiaci, šuštivý: š. papier, š-é šaty;

  • šuštička -y -čiek ž. zdrob.

  • šuštivo prísl.

  • šuštivý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šušťavý: š. plášť, š-é lístie;

  • šušušu, šu-šu-šu cit. napodobňuje šuškanie: všade bolo počuť samé š.

  • ťuťmáčik -a mn. -ovia m. zdrob. oslab.

  • ťuťmáčka -y -čok ž.;

  • ťuťmácky príd. i prísl.;

  • ťuťmák -a mn. -ci m. hovor. pejor. nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek, babrák;

  • u2 predl. s G vyj.

    1. prostredie, najmä domácnosť: bývať u rodičov, zazvoniť u susedov;
    je u nás zamestnaný v našom podniku ap.;
    je u seba vo svojej kancelárii ap.;
    U zlatého slnka archaizovaný firemný názov kaviarne

    2. (pri osobách) zreteľ, pri: u mladých ľudí pozorujeme túžbu vyniknúť, u brata mi to neprekáža;
    kniž. prírastky u obyvateľstva;
    u dovozu, u pšenice, u dobytka, správ. pri dovoze, pri pšenici, pri dobytku

    3. pôvodcu: dať si ušiť oblek u krajčíra, vyslúžiť si opovrhnutie u všetkých

    4. miestny význ., správ. pri: u telefónu, správ. pri telefóne;
    mať u seba peniaze, správ. mať pri sebe peniaze

    u1, ú1 neskl. s. samohláska a písmeno

    ú2 cit. vyj. nepríjemné pocity; jaj, joj, ach: ú, to je zlá vec!

  • učankať dok. expr. upokojiť, utíšiť, uchlácholiť, učičíkať: každého u-l sľubmi

  • učarovať dok. počariť, porobiť;

  • nedok. učarúvať -a

  • učebňa -e ž. učebná miestnosť, trieda

  • učebnica -e -níc ž. kniha, z kt. sa učí: u. fyziky, stredoškolská u.;

  • učebnicový príd.: u. príklad i pren. jednoduchý, elementárny

  • učebný príd. týkajúci sa vyučovania, učenia: u. plán, u-á látka, u-é pomôcky;
    u. odbor, u. pomer

  • učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;

  • učene prísl.;

  • učenec -nca m. významný vedec, bádateľ: u. svetového mena;

  • učenecký príd.;

    učenecky prísl.

  • učenie -ia s.

    1. súhrn hlav. myšlienok istého mysliteľa, ideového smeru al. náb. právd: Platónovo u., Lutherovo u., kresťanské u.;
    u. cirkvi

    2. hovor. učňovský pomer: dať chlapca do u-ia

  • učeník -a mn. -ci m. kniž. nasledovník osoby al. učenia významnej osobnosti: bibl. Ježišovi u-i

  • učenlivo prísl.;

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV