Hľadaný výraz "kar" v Slovníku cudzích slov

nájdených 261 výsledkov (3 strán)

  • KAR

    - Skratka učebného predmetu Kartografia
    - uzáver horského ľadovcového kotla; hostina po pohrebe na pamiatku zosnulého

  • kara

    - v spišskom nárečí - trest

  • kara-kara

    - opojný nápoj niektorých tichomorských národov

  • karabína

    - krátka ľahká puška; zaistené kovové putko

  • karac

    - v šarišskom nárečí - preklínať, rúhať,

  • karafa

    - sklenená fľaša so zabrúseným hrdlom

  • karafiát

    - klinček, rôznofarebný kvet

  • karaguľa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - barla

  • karaguľe

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - nohy

  • karaka

    - stredoveká plachetnica s tromi alebo štyrmi sťažňami a vysokými ustupujúcimi nástavbami na korme aj na prove

  • karakal

    - stepný rys žijúci v Ázii a v Afrike

  • karakola

    - pohyb závodného koňa v kruhu; v 16. storočí bojová formácia jazdectva na boj proti pechote vyzbrojenej streľnými zbraňami

  • karakul

    - kožušina z jahniat uzbeckej ovce, sivý perzián, širaz

  • karakum

    - názov stredoázijských púští a polopúští

  • karakurt

    - juhoeurópsky a ázijský jedovatý pavúk

  • karambol

    - zrážka, náraz (napr. guľou na gulečníku)

  • karamel

    - pálený, karamelizovaný cukor

  • karaňe

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - trápenie

  • karanténa

    - dočasné obmedzenie pohybu osoby podozrivej z infekčnej choroby; odlúčenie, oddelenie, dočasná izolácia

  • karát

    - jednotka hmotnosti drahokamov, drahých kovov a perál (=0,2 g); merítko rýdzosti drahých kovov

  • karate

    - japonské kontaktné bojové umenie

  • karaván

    - obytný automobil alebo obytný príves automobilu

  • karavána

    - výprava v púšti; dlhý sled dopravných prostriedkov; špeciálne letiskové vozidlo na pomocné riadenie pristávania a odletu lietadiel

  • karavánseráj

    - útulok, ubytovňa pre karavány

  • karavela

    - trojsťažňová stredoveká loď; francúzsky typ tryskového dopravného lietadla

  • karbamid

    - močovina

  • karbid

    - zlúčenina uhlíka s kovom alebo polokovom

  • karbid vápnika

    - pôsobením vody sa z neho získava acetylén

  • karbidácia

    - zahrievanie kovu alebo oxidu kovov s uhlíkom bez prístupu vzduchu, získavanie karbidu týmto postupom

  • karbofer

    - v baníctve prístroj na zisťovanie prítomnosti metánu v banských plynoch

  • karbohydrát

    - látka zložená z molekúl obsahujúcich atómy uhlíka, vodíka a kyslíka. Karbohydráty sú napríklad cukry, škroby a celulóza.

  • karbol

    - vodný roztok kyseliny karbolovej, dezinfekčný prostriedok

  • karbón

    - útvar mladších prvohôr s výskytom nahosemenných rastlín a plazov

  • karbonácia

    - zušľachťovanie textílií pôsobením kyseliny sírovej na rastlinné nečistoty vlny; umelé sýtenie oxidom uhličitým, napr. Nealkoholických nápojov; konzervácia dreva opaľovaním

  • karbonácia uhlia

    - získavanie koksu zahrievaním uhlia pri vysokej teplote a bez prístupu vzduchu

  • karbonádo

    - čierna odroda diamantu

  • karbonári

    - talianska a francúzska tajná buržoázna revolučná organizácia v 19. storočí, ktorá usilovala o zvrhnutie bourbonovskej dynastie

  • karbonát

    - uhličitan; čierna odroda diamantu, sivo až čierno sfarbená grafitom, karbonádo

  • karbonatizácia

    - rozklad hornín zvetrávaním

  • karbonifikácia

    - premena rastlín na uhlie

  • karbonizácia

    - uhoľnatenie, zuhoľnatenie, druh fosilizácie; zahrievanie organických látok za neprítomnosti vzduchu, zuhoľňovanie; spôsob odstraňovania celulózových vlákien z vlny

  • karbonylácia

    - reakcia acytylénu s oxidom uhoľnatým a zlúčeninami s vodíkovým atómom

  • karborafín

    - práškové rastlinné uhlie s veľkou adsorpciou

  • karbovanec

    - menová jednotka Ukrajiny

  • karboxyl

    - jednoväzbová funkčná skupina organických karbónových kyselín, karboxylová skupina

  • karboxylácia

    - zavedenie karboxylovej skupiny do molekuly organickej zlúčeniny

  • karbunkul

    - splynutie niekoľkých furunklov
    - hnisavý zápal kože a podkožného tkaniva, vlasových váčkov

  • karburátor

    - zariadenie vytvárajúce zápalnú zmes pre motor

  • karcer

    - trest školského väzenia na stredných školách v 19. storočí

  • karcinofóbia

    - chorobný strach z ochorenia na rakovinu

  • karcinogén

    - látka (podnet), ktorá vyvoláva rakovinu.
    - látka spôsobujúca zmeny normálnych buniek na nádorové, karcinogénne

  • karcinogenéza

    - vznik a vývoj rakoviny
    - vznik a vývoj zhubného nádoru

  • karcinogenita

    - schopnosť vyvolať nádorovité bujnenie

  • karcinogénny

    - rakovinotvorný

  • karcinológia

    - náuka o zhubných nádoroch

  • karcinóm

    - zhubný nádor, rakovina

  • karcinomatóza

    - rozsev nádoru

  • karcinostatikum

    - látka zastavujúca rozmnožovanie a rast buniek nádorových tkanív, cytostatikum

  • karcinóza

    - celkové zachvátenie organizmu rakovinou

  • karčma

    - v spišskom nárečí - krčma

  • karčni

    - v šarišskom nárečí - krčný

  • karda

    - astrovitá rastlina pestovaná ako zelenina

  • kardamon

    - zázvorovitá rastlina, korenie

  • kardan

    - kĺbová spojka na prenos pohybu medzi dvomi hriadeľmi; zariadenie na udržanie jemných prístrojov vo vodorovnej polohe

  • kardia

    - žalúdkový vchod
    - vyústenie pažeráka do žalúdka

  • kardiak

    - pacient so srdcovým ochorením
    - človek trpiaci chronickou srdcovou chorobou

  • kardiaká

    - lieky povzbudzujúce činnosť srdca

  • kardialgia

    - bolesť žalúdka; bolesť v srdcovej krajine

  • kardiálny

    - srdcový
    - týkajúci sa srdca alebo vyústenia pažeráka do žalúdka

  • kardinál

    - vysoký hodnostár katolíckej cirkvi oprávnený voliť pápeža, po pápežovi najvyšší duchovný hodnostár; pestrofarebný pinkovitý vták teplejších oblastí Južnej a Severnej Ameriky

  • kardinálka

    - kaprovitá akváriová ryba

  • kardio-, kardi-

    - prvá časť zložených slov s významom srdce, srdcový

  • kardiocentrum

    - stredisko pre výskum a liečbu ochorení srdca

  • kardiochirurg

    - odborník v kardiochirurgii

  • kardiochirurgia

    - odbor chirurgie, ktorý sa zaoberá chirurgickou liečbou ochorení srdca a veľkých srdcových ciev

  • kardiogénny

    - pochádzajúci zo srdca

  • kardiológ

    - odborník v kardiológii

  • kardiológia

    - srdcové lekárstvo

  • kardiomegália

    - zväčšenie srdca

  • kardiomonitor

    - prístroj zaznamenávajúci činnosť srdca na obrazovke –monitore
    - prístroj zaznamenávajúci činnosť srdca na obrazovke - monitore

  • kardiomyopatia

    - ochorenie svaloviny srdca vedúce k srdcovej slabosti a poruchám srdcového rytmu

  • kardionálny

    - hlavný, rozhodujúci, podstatný, najdôležitejší

  • kardioplegia

    - zástava srdca, srdcová mŕtvica

  • kardioprotektívny

    - povzbudzujúci srdce

  • kardiopulmonálny

    - týkajúci sa srdca a pľúc

  • kardiorespiračný

    - týkajúci sa srdca a dýchacieho ústrojenstva

  • kardioskop

    - elektrónkový oscilograf s monitorom na sledovanie bioelektrických potenciálov srdca

  • kardioskopia

    - vyšetrovanie srdcovej činnosti kardioskopom

  • kardiospazmus

    - porucha kruhového svalu uzatvárajúceho prechod z pažeráka do žalúdka

  • kardiostimulátor

    - prístroj na dlhodobé posilňovanie srdcovej činnosti

Pozri výraz KAR v synonymickom slovníku slovenčiny.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: nvt, ukisug, pen, std, dmh, dze, tko, ozk, eob, draã æ ã, upr, zyy, eav, vpm, zkh