Synonymá slova "sám" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 226 výsledkov (2 strán)

  • dobrovoľne z vlastnej vôle, bez nútenia (op. nútene, povinne) • sám: dobrovoľne, sám odstúpil z funkciepodobrotkypodobrompodobrote (op. pozlotky, pozlom): podobrotky, podobrom to s ním nejdenenútenenevynútene

    porov. aj dobrovoľný


    dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca ajdokonca iešteešte aješte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmievalbaba ajba ešteba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustilauž aj: už aj navariť viesám: prišiel sám predsedahovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

    2. p. až 2


    jediný vyjadruje minimálny počet • jedensám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, samaojedinelýosamotenýosihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druhunikátnyjedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlinazastaráv. samojedinýexpr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domčekmonopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaruostatnýzvyšnýzvyšujúciposledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánkyexpr. jedinký

    porov. aj sám 1


    oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým al. s ostatnými • osobitnejednotlivoosvesamostatnezvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášťseparátnehovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extraosamoteneosihoteneizolovanesám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovaneodlúčeneodtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov


    opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sámsamotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotnýosamelýosamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený stromosirotenýosirelýosirenýpoet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psíkbezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné detizabudnutýnepovšimnutýstratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekoviaexpr.: samučičkýsamunký

    2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2


    osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dedinyosihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicouizolovanýodlúčenýsamotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkýchsámexpr.: samučkýsamučičkýsamunkýsamulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičkýpren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampajednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosťojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrikopustenýzanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na sebabezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

    p. aj samotársky

    2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustýprázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdnyopustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brlohosirelýosirenýosihotenýzried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia


    osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamoteneosamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci stromosihotene: dom stojí osihotene na kraji lesaizolovaneodlúčenev ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústranísám: osamote, sám sedáva v kúte miestnostibezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po mesteopustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred uliceosireloosirenezried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady


    osirelý 1. ktorý stratil rodičov al. rodiča • osirenýosirotený: po smrti matky zostali deti osirelé, osirené, osirotenéopustenýosamelýsám (bez ochrany dospelých): deti vyrastali opustené, osamelé, samybezprizorný (ktorý je bez domova): vonku sa potuluje osirelé, bezprizorné mačiatko

    2. p. osamelý 2, prázdny 1, pustý 1


    osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelenejednotlivosamostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatnezvlášťosvezastaráv.: osobiteosobitozastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osvesámindividuálne: začal hospodáriť sám, individuálneseparátnehovor. extra: rokovali s každým separátne, extraizolovanehovor. sólo

    2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálneosobitoosobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlozvlášťhovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo

    3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadnezvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledkyveľmi: nijako veľmi nám to nepomohlonevšednenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný programosobitoosobite: osobito výrazný úspechnadpriemernevýnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapechovor. extra: extra účinný prostriedok

    porov. aj osobitný 2


    sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

    p. aj jediný

    2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

    porov. aj opustený 1

    3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

    4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

    5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

    6. p. opustený


    samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovaťsám: sám si vybral svoje povolanienezávisleautonómne: chce nezávisle, autonómne podnikaťzvrchovanesuverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajinesvojprávne: správa sa svojprávnekniž.: samobytnesvojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytnefraz.: na vlastnú rukuna vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

    2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitneoddeleneosve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osvejednotlivohovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extraseparátnesólovohovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti


    samotný ktorý je bez spoločnosti iných • sám: prechádzal sa samotný, sámosamotenýosamelý: stáť pred domom osamotený, osamelýopustenýizolovanýodlúčený: už dlhé roky žije v horách opustený, izolovaný, odlúčenýexpr.: samučičkýsamunký: naokolo ani živej duše, iba on samučičký, samunkýexpr. zastar.: samojedinýsamojedinký: matka žila vo veľkom dome samojediná, samojedinká


    ľútostivý 1. ktorý ľahko podlieha pocitu ľútosti nad niečím; svedčiaci o takejto vlastnosti: chlapec bol veľmi ľútostivý, za všetko sa hneď rozplakalsúcitnýsamaritánsky (prejavujúci súcit voči niekomu trpiacemu): matka má súcitné, samaritánske srdcekniž. útrpný: pozrela sa na chorého útrpným pohľadom

    2. vyjadrujúci ľútosť, smútok, žiaľ; naplnený ľútosťou, smútkom • ľútostnýrozľútostenýrozželený: byť ľútostný, rozľútostený, rozželený nad vlastným nešťastímužialenýužalostenýbolestnýkniž.: bôľnysrdcelomný: vyprevádzal syna užialeným, užalosteným pohľadom; z hrdla sa mu vydral bolestný, bôľny, srdcelomný vzdychzarmútenýžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny: zarmútená tvár vdovy; dieťa spustilo žalostný, žalostivý, žiaľny nárek


    milosrdný prejavujúci súcit, pochopenie, lásku, zľutovanie voči iným, obyč. trpiacim, biednym (op. nemilosrdný, krutý): milosrdný Bohdobročinnýsamaritánsky (ktorý nezištne pomáha iným): konať milosrdné, dobročinné, samaritánske skutkysúcitnýzhovievavý (op. bezcitný, krutý): mať milosrdné, súcitné srdce; milosrdný, zhovievavý sudcadobrýláskavý: milosrdný, dobrý, láskavý vládca


    samaritánsky p. milosrdný, súcitný 1, 2


    súcitný 1. ktorý vie spolucítiť s iným; ktorý má pochopenie pre bolesť, nešťastie al. slabosť iných • milosrdnýsamaritánsky: hľadať pomoc u súcitných, milosrdných, samaritánskych ľudímäkkýcitlivý (op. tvrdý, necitlivý): spoliehal sa na porozumenie u svojej mäkkej, citlivej matkyľútostivý (ktorý vie poľutovať iných, ktorý sa ľahko rozľútostí nad inými): ľútostivý človekkniž. útrpný (Tatarka, Podjavorinská)

    2. ktorý prezrádza citlivosť, ktorý vyjadruje citovú účasť s niekým (v nešťastí a pod.): očakával aspoň jedno súcitné slovomilosrdnýsamaritánskymäkký (op. tvrdý) • citlivý (op. necitlivý): mať milosrdné, samaritánske, mäkké, citlivé srdceľútostivýzastaráv. účastnýkniž. zried. účastlivý (plný ľútosti, účasti): dívať sa na trpiaceho ľútostivým, účastným, účastlivým pohľadomkniž. útrpnýzastar. sútrpný (vyjadrujúci účasť na utrpení druhého): útrpný, sútrpný výraz tváresústrastný (prejavujúci sústrasť): vyhýbala sa sústrastným gestám a objatiam príbuzných


    stolček 1. stôl menších rozmerov • stolíkstolec: servírovací stolček, stolík, stolec; posadali si okolo stolčeka, stolíka, stolcatoaleta (toaletný stolček) • subšt.: štokrlík • štokerlík • hokerlík (stolec na sedenie)

    2. malá a nízka sedačka slúžiaca aj ako podložka pod nohy: oprieť si nohy o stolčekpodnožpodnožkahovor.: šamelšamlík: sadnúť si na podnožku, na šamlíksubšt.: šamrlík • šamerlík


    šamel, šamlík p. stolček 2


    šamerlík p. stolček 2


    samobytie p. samostatnosť


    samostatnosť možnosť, schopnosť sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávnosť: samostatnosť, svojprávnosť občanovnezávislosť: nezávislosť politiky, krajinysloboda: sloboda vierovyznaniasuverenitasuverénnosťzvrchovanosť (najvyššia moc): suverenita, zvrchovanosť štátuautonómiaautonómnosťsamosprávasamosprávnosťsvojbytnosťsamobytiesamobytnosť (riadenie sa, spravovanie sa vlastnými zákonmi): autonómia, samosprávnosť, svojbytnosť spoločenstvaautokefália


    samobytne 1. p. samostatne 1 2. porov. svojský


    samobytnosť p. samostatnosť


    nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatnýautonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanieslobodnývoľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trhabsolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličinazvrchovanýsuverénnyvýsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územiesebestačnýkniž. samobytnýzastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgánemancipovanýkniž. zried. al. publ. independentnýneskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládežosamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republikanestraníckyhovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)


    samobytný 1. p. samostatný 1, nezávislý 2. p. svojský 1


    samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občannezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajinyslobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľsuverénnyzvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vládaautonómnysamosprávnysvojbytnýsamobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvoosamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik

    2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkovoddelenýosamostatnenýseparátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článkusólovýhovor. neskl.: extrasólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sakomenej vhodné zvláštny

    3. p. pôvodný 3


    svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojráznysvojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umeniekniž.: samobytnýsamorastlý: samobytný, samorastlý talentosobitýosobitnýindividualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejavjedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básnenenapodobniteľnýnenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestáindividuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlusvoj: na veci sa díval svojím pohľadomtypickývýraznýcharakteristickýšpecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríkazvláštnynetradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslenímrázovitýírečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie

    p. aj pôvodný 3

    2. p. našský


    výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitýosobitnýzvláštnysvojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názorysvojrázny: svojrázny spôsob životakniž. samobytný: samobytná kultúra

    2. dobre vnímateľný zmyslami • jasnýzrejmýzreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahunápadnýpodstatný: nápadná zmena, podstatný rozdielviditeľnýbadateľnýočividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspechprenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvociteľný: citeľné ochladeniemarkantnýveľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdielypríkry: príkre rozporyostrý: ostré tienesýty: sýty odtienok farbykniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážkuintenzívnysilný: intenzívny, silný zápachfarebnýfarbistý: farebný, farbistý opis udalostívýrečný: výrečné svedectvovýstižný: výstižný argumentjadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

    p. aj výstižný, viditeľný, veľký


    automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť al. úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe • plnoautomatickýplnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linkasamočinnýsamochodnýsamohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný strojautomatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky

    2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka al. iného živého tvora) • mimovoľnýsamovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflexneuvedomenýnevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakciapodvedomýpudovýinštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obranareflexnýreflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmuzmechanizovanýmechanickýzautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci) • bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony

    p. aj bezduchý 1


    samohybný schopný vlastného pohybu, pohybujúci sa vlastnou silou • samochodný: samohybný, samochodný strojodb. autokinetický: samohybný, autokinetický pohyb

    p. aj automatický


    samochodný p. samohybný, automatický 1


    samochvála vychvaľovanie, vynášanie seba samého • chvastúnstvozastar. sebachvála


    mechanický 1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku • fyzický: mechanické, fyzické podráždenievonkajší (op. vnútorný): mechanický, vonkajší vplyv

    2. založený na mechanizme; vykonávaný mechanizmom (op. ručný, manuálny): mechanické hračkymechanizovanýzmechanizovaný (vybavený mechanizmom): (z)mechanizovaná výrobastrojový (vykonávaný pomocou strojov): strojové obrábanie pôdyautomatizovanýzautomatizovanýautomatický (vybavený automatom): mechanické, (z)automatizované riadenie; automatická výrobná linka

    3. uskutočnený bez účasti vedomia, vôle • neuvedomenýmimovoľnýsamovoľný: robiť mechanické, neuvedomené, mimovoľné pohyby; mimovoľná, samovoľná reakcia na podnetzmechanizovanýzautomatizovanýautomatickýsamočinný (obyč. ako výsledok častého opakovania): zmechanizovaná, zautomatizovaná, automatická činnosť; zmechanizovaný, samočinný postup prácespontánnypodvedomý: spontánne, podvedomé konaniereflexívnyinštinktívny (založený na reflexe, inštinkte): reflexívna, inštinktívna obranabezduchýnetvorivý (bez uplatnenia rozumu): mechanický, bezduchý, netvorivý drilpejor.: remeselníckyremeselnýrutinnýrutinovanýrutinérskyšablónovitýšablónový: remeselnícky, rutinný, šablónovitý spôsob práce


    mimovoľný ktorý nie je usmerňovaný vôľou, vedomím (op. úmyselný, vedomý, zámerný) • neúmyselnýnezámernýnechcený: spôsobiť mimovoľné, neúmyselné, nezámerné ublíženie na tele; neúmyselný, nezámerný, nechcený pohybneuvedomenýnevedomýzastar. nepovedomý: neuvedomený, nevedomý čin; nepovedomé konaniesamovoľnýspontánnyautomatickýmechanickýsamočinný (uskutočňovaný bez vonkajšieho al. vnútorného úmyselného pôsobenia): útlak vyvolal mimovoľnú, samovoľnú, spontánnu nenávisť; urobiť automatické, mechanické gesto; samočinný obranný reflexpodvedomý (iba nejasne uvedomovaný): ovládol ho podvedomý pocit úzkostipudovýinštinktívnyreflexívnyreflexný (podvedome usmerňovaný pudom, inštinktom al. reflexom): pocítil k nemu pudový, inštinktívny odpor; na teplo reagujeme reflexívnym, reflexným myknutímživelný (uskutočňovaný rýchlo, bez účasti vedomia, obyč. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvoláva živelné konanienáhodnýzastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou): na tvári sa jej objavil náhodný, náhodilý úsmevnevdojakýzastar. nezradný (uskutočnený nevdojak, znezrady): ovládla ho nevdojaká túžba po domove


    prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinktpudový: prirodzené, pudové správanie, prejavyspontánnyživelnýneusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výbersamočinnýsamovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných obdobínecvičenýneškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

    2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produktypravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

    3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostrednýspontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radostinenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestánenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiechuvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

    4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežnýobyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný javobvyklývšedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vecnormálnysamozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potrebapravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky chorobyzried. zrejmý (Urban)


    samočinný 1. ktorý prebieha bez zásahu človeka • samovoľnýspontánny: samočinný, samovoľný pohyb; samovoľný, spontánny rozpadprirodzenýživelný (ničím neusmerňovaný, neriadený): samočinné, prirodzené čistenie vody; prirodzený, živelný vývin

    2. p. automatický 1


    spontánny ktorý je bez vonkajšieho alebo vedomého popudu, zásahu, usmerňovania • samovoľnýmimovoľnýneuvedomený (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba, bez uvedomenia): spontánne, samovoľné hojenie rán; samovoľná, mimovoľná, neuvedomená reakciainštinktívny: inštinktívne poznanie, správaniesamočinnýživelnýneusmerňovaný: samočinný, živelný, neusmerňovaný vývinnekontrolovaný: nekontrolované gestá, pohybyprirodzený: prirodzené prejavypudový: mať k niečomu pudový odpornenútenýnestrojenýbezprostredný (o človeku a jeho prejavoch): nenútený smiech; zapáčil sa všetkým svojím nestrojeným, bezprostredným správanímnepripravený: jeho prejav bol spontánny, nepripravený


    živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma

    2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudkýneovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosťdivýdivokýnespútanýbujný: divá, nespútaná silamocnýsilnýintenzívny: mocný, intenzívny citzúrivývášnivýbúrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosťkniž. robustný: robustný temperamentexpr.: diabolskýbesnýbláznivýšialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech

    3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejavsamovoľnýsamočinný: samovoľný, samočinný vývinneusmerňovanýneorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzburaneplánovanýneplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo

    p. aj spontánny


    absolutizmus forma vlády, v ktorej vladárovi patrí neobmedzená moc • samovláda: zvrhnúť absolutizmus, samovládudespotizmus (neobmedzené násilné vládnutie) • krutovládahrôzovládatyraniatyranstvotyranizmusdiktatúra (neobmedzená moc jednotlivca al. skupiny) • kniž. samoderžavie (absolútna vláda v cárskom Rusku)


    samoderžavie p. absolutizmus


    absolutistický ktorý má neobmedzenú moc, neobmedzené rozhodovanie; založený na neobmedzenej vláde jednej osoby (obyč. panovníka) • autokratický: absolutistická, autokratická monarchiasamovládny: samovládny režimneobmedzenýabsolútny: neobmedzený vládca; neobmedzená, absolútna moczastar. zried.: samoderžavnýsamodŕžavný

    porov. aj diktátorský


    samoderžavný, samodŕžavný p. absolutistický


    samodôvera p. sebavedomie


    sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti • sebadôverasebaistotaistota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istotyhrdosťpýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodinezastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru (Vajanský)zastar.: sebavedomosť (Timrava)povedomie


    ťarchavosť stav, pri ktorom sa v ženskom tele vyvíja zárodok budúceho organizmu • tehotnosťtehotenstvosamodruhosťlek.: graviditagravidnosť


    samodruhý p. ťarchavý


    ťarchavý (iba v ženskom rode ťarchavá; ktorá nosí plod, ktorá bude rodiť; pren. i v mužskom rode) • tehotnýsamodruhýfraz.: v druhom stavev inom stavev požehnanom stave: je v druhom stavelek. gravidný: ťarchavá, tehotná, samodruhá, gravidná ženaexpr. obťažkanýnár.: hrubýťaršený


    samohláska lingv. hláska, ktorej podstatou je tón vznikajúci rozochvením vzduchu v ústnej al. nosovej dutine • lingv. vokál: slovenčina má šesť krátkych samohlások, vokálov


    liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkoholpálenkadestilát: popíjať liehoviny, destilátyšpiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálenétuhéostrétvrdétúžavatužina (tuhá pálenka) • hriatahriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonkalavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľahovor. pejor. smradľavicahovor. zastaráv. al. expr. šnapsexpr. čertovica (Vajanský)expr. čertovina (Urban)pijatikasladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnoktúžobabesnica (silná liehovina) • ostricazastar.: okovitkakvithrub. chľast


    samohonka p. liehovina


    samojediný, samojedinký p. samotný, jediný


    samokontrola p. sebakontrola


    sebakontrola kontrola nad sebou samým, nad svojím konaním • sebaovládanie (ovládanie svojho konania): v hneve ľahko stratí sebakontrolu, sebaovládaniezastar. samokontrola


    samokritika p. sebakritika


    sebakritika kritický postoj k sebe samému, k vlastnému konaniu • autokritika: mať potrebnú mieru sebakritiky, autokritikyzastar. samokritika


    nálepka lístok (s textom, označením) na naliepanie: batožinové nálepkyetiketavineta (nálepka s udaním obsahu): etiketa, vineta na fľašištítok (nálepka s menom, nápisom a pod.): štítok na dverách, na zošitesamolepka (nálepka s lepidlom na rube)


    samolepka p. nálepka


    samoľúbivý p. samoľúby


    samoľúby obdivujúci sám seba, nekriticky spokojný so sebou; svedčiaci o tom: samoľúby človek; obzerať sa v zrkadle samoľúbym pohľadommárnivýmárnomyseľný (preceňujúci vlastné prednosti; svedčiaci o tom): dievča je márnivé, márnomyseľné; oddávať sa márnivým, márnomyseľným myšlienkamnamyslený (veľmi sebavedomý, vysoko sa hodnotiaci): je namyslený na svoje úspechyzastar.: samoľúbivýsamospokojný: byť samoľúbivý; samospokojný úsmev (Timrava)domýšľavý: ženy bývajú domýšľavénespráv. ješitný

    p. aj namyslený


    povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosťnamyslenosťpovznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosťpýchamárnomyseľnosťsamoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosťpejor.: nadutosťnafúkanosťvelikášstvoobyč. pejor.: suverenitasuverénnosťhovor. pejor. panštinaaroganciakniž. spupnosťexpr. bohorovnosť


    pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosťpovýšenectvonamyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div neprasknemárnomyseľnosťmárnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosťsamoľúbosť: urazená samoľúbosťpyšnosťpejor.: nadutosťnafúkanosťvelikášstvo

    2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosťsláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodinyozdoba: budova je ozdobou mesta

    3. p. sebavedomie


    samoľúbosť p. povýšenectvo, pýcha 1


    márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti • márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavicasamoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povahapyšnýnamyslenýexpr.: nafúkanýnadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásunespráv. ješitný


    namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievkusamoľúby: samoľúby mužexpr.: horedržanýnafúkanýnadutýpejor. zried. horenosýzried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené rečihovor. expr. rohatýzried. namýšľavý: namýšľavá kráskapovýšeneckýpovýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfavystatovačnývypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňompejor. primadonskýzastar. vysokomyseľný


    sebecký ktorý neberie ohľad na nikoho a na nič a sústreďuje sa iba na osobné záujmy, na vlastný prospech; svedčiaci o tom (op. nesebecký) • egoistický (op. altruistický): sebecké, egoistické požiadavky; sebecké, egoistické správaniebezohľadný: bezohľadný človekindividualistickýegocentrickýsamoľúby (zameraný na seba, na vlastné ja; svedčiaci o egocentrizme): egocentrická osobnosť, egocentrické sklony; byť samoľúbymzištný (op. nezištný) • ziskuchtivýprospechárskyvypočítavý (ktorý zo všetkého očakáva iba zisk pre seba; sebecký obyč. v materiálnom zmysle): zištný vzťah; sebecké, ziskuchtivé, prospechárske záujmy; vypočítaví ľudiazastar. presebný (Francisci)


    brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nosexpr.: huhňaťchuchmaťfufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtaťbrbotaťhatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokochexpr.: bručaťdudlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nosexpr.: šamotiťšamoniťšemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)

    2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieťrapotaťtrkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohupejor.: ľapotaťľaptaťlalotať

    3. p. hundrať 1, 2


    samoopelivý schopný samoopelenia • samoprašnýsamosprašný (o rastlinách)


    samopal automatická strelná zbraň • automat: strieľať zo samopalu, z automatu


    dobrota 1. ľudské dobro vo vzťahu k iným • dobrotivosťláskavosť (op. zloba): rodičovská dobrota, dobrotivosť, láskavosťvľúdnosťprívetivosťžičlivosť

    2. dobrý stav vecí • blahobyt: nevie, čo má od dobroty, blahobytu robiťroztopašsamopaš (prílišná dobrota)

    3. p. pochúťka


    samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosťsamopašníctvoneviazanosťroztopašnosťroztopašbujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosťnezbedníctvobláznivosťbláznovstvopochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvorozpustenosťnezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvozbojníctvozbojstvolaganstvogalganstvolapajstvozurvalstvozastar.: prostopašprostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosťnezdobanezbedavýčinpestvoexpr.: čertovinaneplechanedobizeňlotrovinanešplechakúsokšašovinašaškovinašašovstvošantašantovačkaparádyhovor. expr.: šarapatagarazdarodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


    žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fórfrk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľfigliarstvopletkašpásexpr. huncútstvopestvošibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psinakanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estrádahumor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobaveniezábava: som im len na pobavenie, zábavunezbedanezdobaneplechasamopašlapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl


    blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


    samopašiť (sa) p. blázniť (sa), šantiť


    šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


    samopašníctvo p. samopaš


    rozmaznanec rozmaznaný človek • maznák: vychovali z neho rozmaznanca, maznákamaznošzried. maznavechovor. mamičkárplačkohovor. expr.: ufňukanecrozpustenecroztopašníksamopašník


    samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašníknezbedníkrozmaznanecrozpustenecnezdarníkuličníkexpr.: roztatáreneclotorzbojníklagangalgankoťuhačertovo futroneposedníklapajloptošhuncútpochábeľšašozurvaleczastar. prostopašník (Škultéty)pejor. znachorsubšt. štricák

    p. aj šibal


    samopašnosť p. samopaš


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetáciarozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burinahustýbohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasyprebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň

    2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere • bujarýrozjarenýrujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcovexpr.: rozbujdošenýbujdošskýhovor. expr. rozkokošenýzried.: rozbujdašenýrozbújanýrozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život (Jesenská)poet. bučný: plný bučných síl (Hviezdoslav)samopašnýroztopašnýzastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňaniebúrlivýbúrliváckyrozpustenýbezuzdnýnespútanýneviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosťbohatýnevyspytateľnýprebujnenýrozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantáziadivýdivokýživelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha

    p. aj divý 2


    hýrivý 1. majúci záľubu v nemiernej zábave, v trovení, rozhadzovaní peňazí; ktorý svedčí o hýrení: hýrivá povaha, hýrivý večermárnotratný (ľahkovážne utrácajúci peniaze al. iné hodnoty): márnotratné detibujnýnespútanýneviazanýsamopašnýroztopašný (plný výstredností, samopaše, ľubovôle): viesť bujný, nespútaný život; zúčastniť sa na nespútanej, samopašnej zábavebakchickýbakchantský (pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské oslavy

    p. aj ľahkomyseľný, samopašný

    2. p. pestrý 1, veselý 2


    neposlušný ktorý neplní cudzie príkazy, pokyny (op. poslušný) • nepočúvny: neposlušné, nepočúvne detisamopašnýnezbednýnezbedníckynedisciplinovaný (odmietajúci podriadiť sa výchovnému pôsobeniu, disciplíne): samopašný, nezbedný, nezbednícky syn; nedisciplinovaní žiacineviazanýnespútanýnespratnýroztopašnýrozpustený (bez zábran, nemiestne nerešpektujúci predpisy, spoločenské normy a pod.): neviazaná, nespútaná, roztopašná mládež; roztopašní, nespratní, rozpustení žiacinevychovanýzastar. nespôsobný (ktorý neplní pravidlá slušného správania; op. vychovaný): od mala bol nevychovaný, nespôsobnýnaničhodnýzlý (trestuhodne neplniaci výchovné požiadavky): neposlušná, zlá dcéraexpr.: lapajskýuličnícky

    p. aj svojvoľný 1


    neviazaný ktorý prekračuje istú prípustnú (spoločenskú) normu, ktorý nie je ovládaný sebakontrolou • nespútanýneskrotný: neviazaná, nespútaná, neskrotná zábavabezuzdnýnemierny (op. mierny): bezuzdná, nemierna veselosťvoľnýľahtikársky (bez zábran, obmedzení): viesť voľný, ľahtikársky životrozpustenýzastaráv. rozpustilýexpr. bohapustý: rozpustený smiech; bohapustý hnevbujnýbujarýrozbujnený: bujná fantázia; neviazané, bujaré vyčíňaniesamopašnýpochabýroztopašnýzastar. prostopašný (príliš uvoľnený, obyč. v zábave): samopašné, roztopašné vystrájanie; pochabé prejavy šťastianecudnýfrivolný (prekračujúci mravnú normu): viesť neviazaný, necudný život; necudné, frivolné žartyneobmedzenýzastaráv. nezriadený (prekračujúci prípustné spoločenské normy): neobmedzené prejavy sexu; žiť nezriadeným pohlavným životom


    samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašnýzastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúskynespútanýneviazanýrozpustenýrozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané detibujnýrozbujnenýrozbujdošenýrozbujdašenýrozšantenýrozšantovanýrozsamopašenýbujarýbujdošskýrujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosťexpr.: rozbláznenýrozvirganýhovor. expr. rozkokošenýexpr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatábakchickýbakchantskýhýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé nocihuncútskylapajskýšantivýnár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíčanezbednýnezbedníckyneposlušnýnespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správaniesvojvoľnýzried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiskarecesistickýrecesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomuzastar. vospustný


    svojvoľný 1. ktorý koná, ako sa mu zachce, podľa momentálneho naladenia, bez ohľadu na iných a často aj proti vôli iných; svedčiaci o uplatňovaní svojvôle • samovoľnýzried. sebevoľnýsvojhlavý: svojvoľné, samovoľné dieťa; samovoľné, sebevoľné, svojhlavé konanie, rozhodnutiesamopašnýroztopašný (šantivo svojvoľný): starena okrikovala naháňajúce sa samopašné, roztopašné detineposlušnýnedisciplinovanýnespratný: chlapča vzbudzovalo pozornosť svojím neposlušným, nedisciplinovaným, nespratným správanímnespútanýrozpustený (ktorý nepozná mieru svojvôle, ktorý nemá nijaké zábrany): nespútaná, rozpustená mládež

    p. aj tvrdohlavý

    2. p. ľubovoľný


    samoprašný, samosprašný p. samoopelivý


    najprv v prvej fáze, pred všetkým ostatným • najskôrnajskorejponajprv: najprv, najskôr sme sa s ním porozprávali; najskorej, ponajprv nám musíš pomôcťkniž. v prvom rade: v prvom rade sa musí ospravedlniťprvhovor. najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepšiťsprvusprvotipôvodne: sprvu, sprvoti, pôvodne si o ňom nemysleli nič zlénazačiatkuzozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatkuspočiatku: nazačiatku, zozačiatku, spočiatku sa im darilopredovšetkým: rozmýšľa, čo by mal najprv, predovšetkým urobiťvopred: vopred, najprv si rozmysli, čo poviešzried. najsamnajprvzastar.: samoprvprvejnaprednár. najprvej


    samoprv p. najprv


    onanovať vykonávať onániu • masturbovaťukájať sasamoukájať sakniž.: samoprzniťsebaprzniťvulg. honiť (si)


    divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strminaplanýnekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastlinynešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlýnepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruženedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachýneskrotenýnár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statoknedotknutýnecivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajinapren. expr. panenský: panenská príroda

    2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká silaživelnýneskrotnýbujnýneovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudynespútanýexpr.: besnýrozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človekzdivenýzdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvancaexpr.: rozdivenýrozdivočený: je rozdivený ako býkprudkýzúrivýkniž. ľútyexpr.: šialenýdiabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempoexpr. zurvalskýnár. durný: durný cval

    3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1


    neškolený 1. ktorý nie je (v niečom) odborne vzdelaný, vyškolený, vycvičený; svedčiaci o tom (op. školený) • nevzdelanýneučenýjednoduchýhovor. zastaráv. neškolovaný: neškolený, nevzdelaný, jednoduchý, neškolovaný človek; neškolený, neučený majsternecvičenýnetrénovanýnekultivovanýnáturistickýkniž. samorastlý: necvičený, netrénovaný, nekultivovaný hlas; náturistický, samorastlý učenecneumelý: neškolené, neumelé pohyby

    p. aj neodborný, naivný 2

    2. p. prírodný


    osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelenýseparátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovorysamostatnýhovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odborizolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorýchmenej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitoluindividuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístupjednotlivýhovor. sólo: sólo kusodb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

    2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitýsvojskýsvojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýlkniž.: svojbytnýsamorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejavjedinečnýneopakovateľnýšpecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasucharakteristickýpríznačnýtypickýrázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmioriginálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápadyvýnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talentodlišnýiný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípadzastar. okremný (Štúr)

    3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadnyzvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslaniešpeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlomhovor. extra: zhotoviť extra prístroj

    4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadnykniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosťšpeciálnyhovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra


    samorastlý 1. p. divý 1 2. p. neškolený 1 3. p. osobitný 2, svojský 1


    áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


    pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdažeprirodzenepochopiteľnesamozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsobveruexpr. veruže: veru(že), nás sa to netýkaisteistozaisteexpr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúťurčitedozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináčhovor. jasnézastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to taksubšt. jasnačka • nespráv. ovšem

    2. pobáda na súhlas s výpoveďou • všakexpr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)?expr.: všakvervšakhejzastaráv.: všakánovšakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej?hovor.: nošakhejženár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?


    samosebou p. pravda2 1, áno


    správny2 ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitýriadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob životadobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postupzdravý: mať zdravé názoryracionálny (o výžive) • bezchybnýpresný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhadkorektný: korektná výslovnosť cudzích slovpravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom miesteprimeranýkniž. adekvátnyvhodnýpríhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľuhovor.: akurátnyférférový: dostal akurátny trest; fér, férový chlappekný: pekné predsavzatiespravodlivýoprávnenýodôvodnenýlogický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutiekniž. iron.: samospasiteľnýsamospasný


    samospasiteľný, samospasný p. správny2


    samospokojný p. samoľúby


    samospráva p. samostatnosť


    samosprávny p. samostatný 1


    samostačný p. nezávislý


Pozri výraz SÁM v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV