Synonymá slova "zlí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 156 výsledkov (2 strán)

  • zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade • zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režimpodlýklamnýfalošnýpodvodný: falošné sľubyzlýpejor.: zapredaneckýprisluhovačskýpätolizačskýrenegátskyžoldnierskyjaničiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správaniejudášsky: judášska službaodrodilskýodpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názorykniž. perfídny

    2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu • zákernýnebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskaliahroznýhrozivýstrašný: hrozný, strašný vír


    nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliťnahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videlnavážiťzvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozaduprechýliťzried.: nadhnúťprekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecunavaliť: búrka navalila stromskloniťschýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemiohnúťzohnúť (do oblúka): ohol šiju dopreduvykloniťvychýliťvyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľajíprikloniťprichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťuponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

    2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť sizískať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkovhovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasilanaviesťzlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbalzastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň


    nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriťnavravieť: naviedol, nahovoril ho na športnavnadiťnalákaťnavdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanieprehovoriťprevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátilzlákaťzviesťzvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádežhovor. nakriatnuťexpr.: nabadurkaťnabastviťnabaláchať: nabadurkal syna na výlethovor.: naverbovaťzverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

    2. p. usmerniť 1


    pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izbypreložiťpremiestiťpremiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsienepresťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izbypopreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)

    2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťompopreťahovaťpoprevliekať (postupne)

    3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákaťzvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubušport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudzinyhovor., často pejor. zverbovaťnaverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranuzískať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívupopreťahovať (postupne, viacerých)

    4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliťnatiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svalyprepnúťprepäť: prepnúť svoje silyponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát

    5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín

    6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť


    pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

    2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

    3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

    4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

    5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


    vylákať 1. lákaním dostať von • vyvábiť: vylákať, vyvábiť zver z úkrytuexpr. vytiahnuť: vytiahnuť deti na výletexpr. vypoďkať: vypoďkala ma z domuzvábiťzlákať: hudba ich zvábila, zlákala na balkón

    2. lákaním, mámením dostať, získať • vymámiť: vylákať, vymámiť tajomstvo od niekohovylúdiť: vylúdili odo mňa potrebné údajeexpr.: vytiahnuťvyžmýkať: chce vytiahnuť od nás informácieexpr.: vydrankaťvyžobrať (pýtaním): vydrankať, vyžobrať podporuhovor. expr. vypumpovať (obyč. peniaze) • hovor. vyklamať (vylákať klamstvom): vyklamať od dôverčivých ľudí peniazehovor. expr. vyfigľovať (vylákať fígľami)


    zlákať p. zviesť 4, pretiahnuť 3


    zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím prečzaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

    2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiťdať dohromadydať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopyexpr.: spriahnuťspriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopyzomknúťzjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

    3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cestyodvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na inéodpútaťodtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

    4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákaťzvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmynaviesťnahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na úteknalákaťnavnadiťhovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogyhovor.: nachytaťnalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľubyhovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinustiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárikprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

    5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2


    nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úderrana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úderhovor. dopustenie: zažil hotové dopusteniekniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenienehodahovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malértragédiakatastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédiapohroma: vojnová pohromadráma: prežiť drámu

    2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápeníkliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatbazlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava)neúspechnezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkolhovor.: smolapech: má v živote smolu, pechexpr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagyhovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)


    nevhodne 1. nevyhovujúc podmienkam al. požiadavkám, nevhodným spôsobom (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nevyhovujúconepríhodne: nevhodne, nevhod umiestnená dopravná značka; nevyhovujúco, nepríhodne zariadená izbaneprimeraneneadekvátnenepatričnezastar. nepríležite: neprimerane, neadekvátne reagovať na pripomienky; nepatrične, nepríležite zasahovať do priebehu skúšoknenáležitenesprávnenekorektnezle: nenáležite, nesprávne, zle pristupovať k riešeniu problémuneústrojneneorganickycudzorodo: stavba bola neústrojne, neorganicky začlenená do okolitého prostredia; takéto domy v hornatom prostredí pôsobia nevhodne, cudzorodoneúčelnenesúco: neúčelne, nesúco využitý priestornevychovanenemiestnenespôsobneneprístojneneslušneexpr.: neokresaneneotesanehovor. expr.: neokrôchanenemóresne (zvyčajne o správaní a pod.): nevychovane, nemiestne, nespôsobne sa správa na verejnosti; neprístojne, neslušne, neotesane, neokrôchane odpovedal na položenú otázkunespis.: nejapne • neomalene

    2. v nevhodnom čase (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nepríhodnezastaráv. nepríležite: prišiel si nevhodne, nevhod, nepríhodne


    ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

    2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahkoobťažneprácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudnotrudneexpr.: lopotnekrvopotneznojnemozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažkonaveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

    porov. aj ťažký 3

    3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážnesilnosilneveľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživotiesnivozle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestnebolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

    4. nie rýchlo • pomalydlhozdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

    5. p. sotva 2


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    zlé p. zlo


    zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zluzlé: skúsiť dobré i zlékrivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdupríkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkoriepriekorizeň (Urbánek)bezprávieneprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávostikniž. protivenstvo: znášať protivenstvákniž. temnosť: brány temnostizried. zlosť (Rázus)

    p. aj zloba


    odpustiť prestať mať pocit (oprávneného) hnevu al. nevyvodiť trest za urážku, priestupok, za nevhodné konanie a pod. • prepáčiťprehľadieť: odpustili mu, prepáčili mu nerozvážny čin; matka všetko prehľadelahovor. pardonovať: neporiadnosť nám nepardonovalizabudnúť (prestať mať na pamäti): urážku ti nikdy nezabudnemnemať za zlénehnevať sa: nemajte mi za zlé, nehnevajte sa, prosím, že prichádzam neskoroospravedlniť (prijať ospravedlnenie za niečo): tento raz ospravedlním vaše chybné konaniedišpenzovať (odpustiť povinnosť právneho rázu) • poodpúšťať (postupne, viac vecí)


    prepáčiť potlačiť nevôľu voči niekomu, potlačiť oprávnené zazlievanie za nesprávne, nekorektné a pod. konanie • hovor. pardonovať: rodičia nemajú deťom neposlušnosť prepáčiť, pardonovať; prepáčim ti všetko okrem zradyodpustiť (zmyť vinu niekoho): veľkoryso odpustiť urážkunemať za zlénehnevať sa: nemajte nám za zlé, nehnevajte sa, že sme prišli neskorozastar. prehľadieť: ešte tentoraz som vinu prehľadelfraz. zažmúriť oči nad niečím: nad všeličím musím zažmúriť oči, všeličo musím prepáčiťprehliadnuťexpr. prekuknúť (vedome nevnímať): s pochopením prehliadla, prekukla synovo klamstvonevšimnúť sinezbadať (vedome): môžete byť spokojní, ja si nedôslednosti nevšimnem, nezbadámhovor. darovať (obyč. v zápore): ja mu urážku nedarujem


    olúpať zbaviť vrchnej vrstvy (kôry, škrupiny, kožky a pod.); odstrániť z povrchu niečo (kôru, škrupinu, kožku a pod.) • obieliťošúpaťzošúpaťohôliť: olúpať kmeň stromu, obieliť jablko, ošúpať klas, zošúpať kožku z pomarančaočistiťoškrabaťoškriabať (zároveň urobiť čistým): očistiť zeleninuzlúpaťodlúpať (lúpaním oddeliť): zlúpať, odlúpať kožu z chrbta, škrupinu z vajcaodlúpiťodlúpnuťzlúpiťzlúpnuť (obyč. kúsok niečoho): nechtom odlúpila, odlúpla lak; odlúpnuť, zlúpnuť chrastu z ranypoodlupovaťpozlupovať (postupne, na viacerých miestach)


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    zlúpiť p. olúpať


    pozlacovač odborník na pozlacovanie • pozlacovateľzlátič: pozlacovač, pozlacovateľ, zlátič obrazových rámov


    zlátič p. pozlacovač


    pozlátka tenká fólia zlata al. iného kovu, príp. farba, papier na pozlacovanie • zlátenie: pozlátka, zlátenie sochy


    zlátenie p. pozlátka


    sceliť niečo rozdelené, nejaké časti, čiastky dať do jedného celku (op. rozdeliť, rozpojiť) • spojiť: sceliť, spojiť dva pozemky; sceliť látkudať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: majetky dali dovedna, dokopy, dohromadypospájať (postupne, viacero častí): autor pospájal príbeh rozličnými epizódamizlúčiťzdružiť: družstvá kedysi zlúčili, združilizjednotiťkniž. integrovať: zjednotiť, integrovať všetky prvkykniž. arondovať: arondovať pozemky


    zlúčiť p. spojiť 1, 2


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    zlátať 1. pejor. narýchlo, zle, povrchne urobiť • pejor. zlepiť: narýchlo zlátaný, zlepený výrobokpozliepať (z viacerých kusov al. postupne): sukňu pozliepala zo zvyškov látkysubšt. odflákať • hovor. expr. odhajdákaťhovor. odflinkať (o činnosti): robotu, maľovku odflákali, odflinkaliexpr.: zbúchaťzosmoliť: obed zbúchala, zosmolila zo zvyškovfraz. odbaviť ľavou rukou: prácu na kulisách odbavili ľavou rukou

    2. p. zbiť 3


    zazlievať pociťovať, príp. vyjadrovať nespokojnosť s konaním, zmýšľaním niekoho • mať za zlé: nemôže mu nik zazlievať jeho rozhodnutie odísť; mám ti za zlé, že odmietaš pomoc


    zlátanina pejor. niečo spojené do nesúrodého celku; niečo zle, narýchlo urobené: budovy tvoria nevkusnú zlátaninu; referát je zlátaninou známych teóriípejor.: zlepeninazlepeneclátanina: nesúvislá zlepenina slov; obed bol nevydarenou látaninou


    zlátiť pokrývať vrstvou zlata al. pozlátky; kniž. sfarbovať do zlata • pozlacovaťpozlácať: zlátiť, pozlacovať, pozlácať písmená na pomníku; slnko zláti, pozlacuje, pozláca tvárvyzlacovať: vyzlacuje sochu


    zlúpať sa p. zlieniť sa 1, 2


    zlúpať, zlúpnuť p. olúpať


Pozri výraz ZLÍ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: uoc, ree, , cetiom, afy, rosé, oao, zpp, rspca, ekv, zelé, praã, afiå, cot, kmy
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV