Synonymá slova "zboží" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 28 výsledkov (1 strana)
-
obilie súhrnný názov niektorých poľnohospodárskych plodín (pšenice, raže, jačmeňa, ovsa) • zbožie: dobrá úroda obilia, zbožia • zried. zbožina (Urban) • obilniny (obilie a ďalšie poľnohospodárske plodiny, napr. kukurica, proso) • zrno: mlieť zrno, kŕmiť hydinu zrnom • zrnoviny • star. zrniny (rastliny s plodom zrna) • nespráv. obiloviny
zrnovina rastlina, ktorej plod je zrno • star. zrnina: sejba zrnovín, zrnín; zber zrnovín, zrnín • obilnina (súhrnné pomenovanie obilia a ďalších poľnohospodárskych plodín, napr. kukurice, prosa a pod.) • zbožie • obilie (súhrnné označenie poľnohospodárskych plodín, najmä pšenice, raže, jačmeňa a ovsa): úroda zbožia, obilia • zried. zbožina (Urban)
zbožie, zbožina p. obilie, zrnovina
ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať
2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť
holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiu • obľubovať • ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedlá • hovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu
2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
vzývať kniž. 1. úpenlivo prosiť o pomoc vyššiu moc (v náboženskom zmysle) • kniž. invokovať: vzývať, invokovať Boha, svätých • náb. adorovať
2. prejavovať veľkú úctu, pokoru (obyč. Bohu, božstvu) • uctiť (si) • klaňať sa: vzývať jediného Boha, uctiť si ho, klaňať sa mu • náb. adorovať: slávnostné adorovanie • zbožňovať: zbožňovať, vzývať krásu
zbožňovať p. ľúbiť 1
ctiteľ kto niečo ctí, uctieva, obdivuje • obdivovateľ: ctiteľ, obdivovateľ klasickej hudby, krásnych žien • uctievač • uctievateľ: uctievateľ dobrých mravov • zbožňovateľ: dievča má veľa zbožňovateľov
zbožňovateľ p. ctiteľ
nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožný • zbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožní • bohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný život • veriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostol • kniž. religiózny: religiózny človek • hovor. boží • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)
2. p. posvätný 2
obdivný ktorý vyjadruje obdiv, ktorý svedčí o obdive • pochvalný • uznanlivý (ktorý vyjadruje pochvalu, prejavuje uznanie): obdivné, pochvalné slová; obdivný, uznanlivý postoj • nadšený (spojený s nadšením): nadšený potlesk • zbožný • zbožňujúci (veľmi, nekriticky obdivný): mať k učiteľovi zbožný, zbožňujúci vzťah; zbožný, zbožňujúci pohľad
túžobný vyjadrujúci túžbu, plný túžby • dychtivý • žiadostivý • roztúžený: túžobné, dychtivé očakávanie; túžobný, žiadostivý, roztúžený pohľad • zbožný: zbožné želanie • lačný • arch. žíznivý • zried. pachtivý (Figuli) • kniž. zastaráv. nyvý
zbožný 1. p. nábožný 1 2. p. obdivný 3. p. túžobný
obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený) • milovaný • milý • hovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlo • módny • populárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelec • hľadaný • vyhľadávaný • žiadaný • expr. vychytený (obyč. o tovare al. o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavy • expr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ
zbožňovaný p. obľúbený
odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)
2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru
zbočiť p. odbočiť 1
pobožnosť dodržiavanie náboženských zásad • zbožnosť • nábožnosť (prejavovanie viery v Boha): bol známy svojou pobožnosťou, zbožnosťou, nábožnosťou • pejor.: pobožnostkárstvo • svätuškárstvo (neúprimná, pokrytecká pobožnosť) • bigotnosť (prepiata pobožnosť) • kniž.: religiozita • religióznosť
zbožnosť p. pobožnosť
zbožniť p. zbožštiť
zbožštiť povýšiť niekoho, niečo na božstvo, slepo uctiť • zbožstviť: mnohí si peniaze, majetok zbožštili, zbožstvili • zried. zbožniť (Dobšinský) • kniž. deifikovať • kniž. fetišizovať (nedok.; prepiato uctievať)