Synonymá slova "vyb" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 333 výsledkov (3 strán)

  • napätý 1. ktorý má zvýšenú intenzitu (obyč. o duševnej námahe); prezrádzajúci zvýšenú duševnú námahu al. zvýšené úsilie pri istej činnosti (op. oslabený, uvoľnený) • napnutý: napäté, napnuté nervy; napätý, napnutý výraz tváre • vypätý • vystupňovaný: preteky sledoval s napätou, vypätou, vystupňovanou pozornosťou • sústredený • pozorný (upriamený na niečo): jej sústredený, pozorný pohľad prezrádzal záujem • koncentrovaný: hráč má zmysly vrcholne napäté, koncentrované • vybičovaný • vzrušený (veľmi napätý; op. ochabnutý): film nás do konca udržal v napätom, vybičovanom, vzrušenom očakávaní

    2. hroziaci konfliktom, nepríjemným vyvrcholením • konfliktný • konfliktový: medzi manželmi sa utvoril napätý, konfliktný, konfliktový vzťah • vypätý • vystupňovaný: nastala vypätá, vystupňovaná medzinárodná situácia • vyostrený • vyhrotený • zostrený (smerujúci k zlému koncu): vyostrený, vyhrotený, zostrený spor o územie • vybičovaný (vo väčšej miere): napätá, vybičovaná pracovná atmosféra • hovor.: našponovaný • našpanovaný • vyšponovaný • vyšpanovaný • hovor. expr. infarktový

    3. p. napnutý 1

    vybičovať p. vystupňovať

    vystupňovať stupňovaním urobiť väčším, intenzívnejším (op. zmenšiť, oslabiť) • zintenzívniť • zosilniť: vystupňovať, zintenzívniť nátlak na niekoho; v hneve vystupňoval, zosilnil hlas • zväčšiť • vyhrotiť • vyostriť • zvýšiť: udalosti medzinárodné napätie ešte zväčšili, vyostrili; náš odpor sme ešte zvýšili • zried. zostupňovať • vybičovať • vydráždiť (vystupňovať do krajnosti): vybičovať pozornosť prítomných • vypointovať (vystupňovať do pointy): rozprávanie sa autorovi podarilo dobre vypointovať

    vyostriť sa stupňovaním sa stať intenzívnejším, väčším (v negatívnych prejavoch, vzťahoch a pod.) • vyhrotiť sa • zostriť sa • vyhraniť sa: napätie sa vyostrilo, vyhrotilo; situácia sa zostrila, vyhranila • vystupňovať sa • vybičovať sa (do krajnosti): jeho zlosť sa vystupňovala, vybičovala na najvyššiu mieru • kniž. polarizovať sa (celkom sa od seba vzdialiť): ich názory sa polarizovali

    vybicyklovať p. vyviaznuť

    vyviaznuť uniknúť ťažkej, nepriaznivej situácii • dostať sa (z niečoho): vyviaznuť, dostať sa z nebezpečenstva so zdravou kožou • zachrániť sa: pri havárii sa všetci zachránili • expr. vybŕdnuť • zastar. vybŕsť: konečne vybŕdol z dlhov • vymaniť sa • vyslobodiť sa • expr.: vymotať sa • vymôcť sa (s námahou sa dostať z neželateľného stavu): priam zázrakom sa vymaniť, vymôcť z obkľúčenia • expr.: vyšmyknúť sa • vykĺznuť (sa) (šikovne): vyšmyknúť sa spod povinnosti • expr.: vykľučkovať • vykorčuľovať • vybicyklovať • vykrútiť sa (vyviaznuť z niečoho vlastným pričinením, výhovorkami a pod.): vedel vykľučkovať, vybicyklovať z každej situácie

    biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvor • chudobný (op. bohatý) • núdzny • nemajetný (op. majetný) • bezmajetný • bedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomery • ubiedený • vybiedený • zastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované deti • úbohý • expr. neborký • expr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirota • zúbožený • zbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečenci • poľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzák • expr. zbedárený • zbedovaný • zbiedený • zried. zabiedený • expr. zried. živorivý (Tatarka) • expr.: prabiedny • pramizerný • prebiedny • úbohučký

    2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úroda • chatrný (opotrebovaný): chatrné oblečenie • chabý • vetchý • nedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomosti • slabý • expr.: úbohý • mizerný • pramizerný • žobrácky • prabiedny • kniž. zastar.: mizerácky • mizerábl • pejor.: všivavý • všivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý život • expr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobok • kniž. dezolátny • expr.: žalostný • prebiedny • úbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledok • expr.: psí • psovský • psotný

    p. aj slabý, zlý

    3. p. chudý 4. p. bezmocný 2

    chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôň • asketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postava • odb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typ • štíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohy • expr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieska • slabý (telesne) • schudnutý • pochudnutý • stenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobe • chudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťa • vychudnutý • expr.: vycivený • prepadnutý • opadnutý • vpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvár • expr.: chudučký • chudunký • chudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvor • expr. kostnatý • zried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé telo • expr.: zoschnutý • zosušený • vysušený • scvrknutý • scivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenka • podvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudia • expr. biedny • prichudý • pritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedený • vyškutený

    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2

    vybiedený p. biedny 1, slabý 1, chudý

    vybiediť p. vydržať 1

    vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú noc • pretrvať • prežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročia • udržať sa • zachovať sa • uchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovali • vystáť • obstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáť • obsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivý • vyčkať: vyčkať do konca • ostať • zostať: ne(z)ostal s nami nik • expr.: pretárať sa • pretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčieme • expr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedili • vydolieť • udolieť

    2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesť • uniesť • zvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládne • uvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladými • odolať • ubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal ho • strpieť • vytrpieť • pretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

    3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiť • vyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačíme • zachovať sa • uchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydrží • potrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána

    obieliť 1. natrieť, zatrieť vápnom, bielou farbou • vybieliť • olíčiť: domy sú čisto obielené, vybielené, olíčené • vylíčiť • vymaľovať (na bielo) • zabieliť: popísanú plochu steny znovu zabielil • nabieliť (zafarbiť, natrieť bielou farbou): pekne nabielené steny

    2. p. olúpať, očistiť 3

    vybieliť p. obieliť 1

    prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník

    p. aj ziskuchtivec

    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista

    vybíjanec p. šibal, prefíkanec

    šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvo • fígeľ • expr.: huncútstvo • lapajstvo • furtáctvo • lišiactvo • kujonstvo • šantivosť • prefíkanosť • prešibanosť • vybíjanosť • šinterstvo • šelmovstvo • expr. zried. šelmovčina • expr.: potmehúdstvo • zbojníctvo • zbojstvo • hovor. beťárstvo • obyč. pejor. chytráctvo • hovor. recesia

    ľstivý ktorý často používa lesť, úskok, podvod a pod.; ktorý je založený na lesti, úskokoch a pod. al. ktorý svedčí o týchto ľudských vlastnostiach (op. úprimný, čestný) • falošný • neúprimný • nečestný: ľstivý, falošný, nečestný človek; falošné, neúprimné slová • úskočný • úlisný • pokrytecký • pejor. farizejský (ktorý používa lesť predstieraním dobrého): úskočný, úlisný priateľ; úlisné, pokrytecké, farizejské správanie • podvodnícky • expr. klamársky • hovor.: cigánsky • švindlerský • švindliarsky (používajúci drobnú lesť al. podvod): vymáhať niečo podvodníckym, klamárskym spôsobom; cigánska, švindlerská hra v karty • zákerný • úkladný • rafinovaný (ktorý skryto a premyslene pripravuje, spôsobuje nečakané zlo): zákerný útok; úkladný, rafinovaný čin • expr.: prefíkaný • prešibaný • prebitý • vybitý • vybíjaný (ktorý sa vie vynájsť v každej situácii a konať vo svoj prospech): je to prefíkaný, prešibaný obchodník, neradno mu dôverovať; prebitý, vybitý, vybíjaný právnik • fraz. všetkými masťami mastený/mazaný • subšt. mazaný

    okovaný ktorý je spevnený kovovou obručou al. pokrytý, ozdobený kovom • okutý: okovaný, okutý sud na kapustu • obitý • obíjaný: obitá, obíjaná truhlica • vybíjaný (ozdobený obyč. kovovými nitmi): vybíjaný opasok

    prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom • expr. prefíkaný • výmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvár • rafinovaný: rafinovaný zlodej • expr.: prebitý • vybitý • vybíjaný • prebíjaný • hovor. expr. prešpekulovaný • pejor. chytrácky • expr. lišiacky: lišiacky spôsob • špekulantský • expr. fiškálsky • zastar.: preštvaný • preštvalý (Rázus, Kukučín) • expr.: čertovský • potvorský • šikovnícky • filištínsky • fraz. všetkými masťami mastený • subšt. mazaný

    vybíjaný p. prešibaný

    rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

    2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

    3. p. zodrať 1

    uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsť • vyslobodiť • oslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si ruky • vymaniť • vymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalu • subšt. vyprostiť

    p. aj prepustiť

    2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasok • popustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

    p. aj odviazať

    3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniť • vyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosť • odblokovať • tech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechod • prekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

    4. ubrať z intenzity • zmenšiť • zmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlak • povoliť: povolil zovretie dlaní • expr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu

    vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomu • expr. vytrepať: vytrepať obločné sklá • vyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na aute • rozbiť: rozbitá cesta • povybíjať • povytĺkať • povyrážať (postupne, viac objektov)

    p. aj rozbiť 3

    2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiť • vyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvo • expr.: vykynožiť • vykántriť • vytĺcť • vyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliach • vyvraždiť (ľudí) • pobiť • pozabíjať • pohubiť • poničiť • expr.: pokynožiť • pokántriť • potĺcť • pohlušiť • pomlátiť • porúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveri • povraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

    3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opasku • vytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

    4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4

    vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiť • vykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie buriny • vynivočiť: vynivočiť myši • nár. vyništiť (Hurban) • expr. vyzabíjať • vyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestá • vybiť • pobiť • expr.: vykántriť • pokántriť • skántriť: podarilo sa nám vykántriť potkany • expr. vymoriť: hladom ich vymoril • expr.: vyplieniť • vyplemeniť: biedu treba vyplemeniť • hovor. expr.: vymordovať • pomordovať (postupne, všetkých) • pohubiť • poničiť • pokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie

    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

    ostrieľať sa expr. získať skúsenosť pri niečom, nadobudnúť dokonalosť v ovládaní niečoho • expr.: okresať sa • vybiť sa: v novom zamestnaní sa musí ešte ostrieľať, okresať; je to vybitý chlapík • fraz. naučiť sa obracať: v škole sa rýchlo naučil obracať • hovor. expr. vypsuť sa (získať skúsenosti nepríjemnými zážitkami): na vojne sa vypsul • hovor. nakarhať sa (získať negatívne skúsenosti)

    vybiť sa p. ostrieľať sa

    vybitý p. prešibaný

    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa

    prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinu • zradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniaze • kniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavím • expr., obyč. pejor.: vytárať • vykrámiť • vybubnovať • vytrúbiť • vycengať • vyzvoniť • vytrepať • vyrepetiť • vyrapotať • vytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoní • expr., obyč. pejor.: vybľabotať • vylalotať • vyľapotať • vyfrfotať • vyštebotať • vyčvirikať • vygágať • vygagotať • vykotkodákať • vykrákoriť • vykvákať • vyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke? • expr., obyč. pejor.: vyblafnúť • vyštekať • vyfrflať • vybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotala • expr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdu • nár. vodlovať (Rysuľa) • subšt. vyvaliť • prerieknuť sa • preriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miesto • vyjaviť • dať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný cit • vyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičom • povyzrádzať • poprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá

    vybľabotať 1. p. povedať1 2. p. prezradiť

    vytárať expr. nepremyslene, nerozvážne povedať (často niečo, čo malo ostať utajené) • expr.: vytrepať • vytrieskať: vytára, vytrepe, čo mu zíde na um • expr., obyč. pejor.: vykrámiť • vytrúbiť • vycengať • vyzvoniť • vybubnovať • vyrapotať • vyrepetiť: nič v sebe neudrží, všetko vykrámi, vytrúbi, vyrapoce • expr., obyč. pejor.: vybľabotať • vyľapotať • vyľapkať • vylalotať • vybrblať • vyfrfotať • vytrkotať: vybľabotal všetky rodinné tajomstvá • expr., obyč. pejor.: vyčvirikať • vyštebotať • vykotkodákať • vykrákoriť • vygágať • vygagotať • vykvákať • vyspievať • vyštekať: vyčvirikala, vykotkodákala o mne všetko svojej kamarátke • expr. vyklebetiť (klebetením povedať): vyklebetila naše zámery • vyzradiť • prezradiť • vyjaviť (povedať niečo, čo malo ostať utajené): vyzradiť, prezradiť tajomstvo • subšt. vykecať

    vyblafnúť 1. p. povedať1 2. p. prezradiť

    bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakať • bľakotať • bučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučí • mečať • mékať • mekotať (obyč. o koze, ovci) • ručať • mučať • expr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovať • vybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

    2. p. spievať 1 3. p. kričať 1

    kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať

    2. p. biť sa 2

    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať

    spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajú • nôtiť • pospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robote • vyspevovať • vyspevúvať • prespevovať • prespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujú • expr. vyťahovať • pejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovať • zaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávnice • ťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiu • expr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseň • pejor.: bľačať • bliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovať • vyrevúvať • vyrevovať • vyvreskovať • vyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečať • mékať • mekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiť • halákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

    p. aj hmkať (si) 2

    2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1

    vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí

    2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať

    3. p. plakať

    vybľakovať 1. p. bľačať 1 2. p. spievať 1, kričať 1

    vyblázniť sa p. vybúriť sa

    vybúriť sa uvoľniť nahromadenú energiu, prekypujúce city a pod. • vyzúriť sa: víchrica sa už vybúrila, vyzúrila; vybúril sa, vyzúril sa na synovi • hovor. vyzlostiť sa (uvoľniť zlosť): mama sa už vyzlostila • zried. vyburácať sa: mládenec sa vyburáca a bude dobre • expr.: vyblázniť sa • vybesniť sa • vyskákať sa • vyzháňať sa (dosýta, dovôle sa uvoľniť hrou, vystrájaním a pod.): deti sa na dvore vybláznili, vyskákali, vyzháňali • expr. vyharcovať sa (Kukučín)

    oblednúť stať sa bledým (najmä o tvári) • zblednúť: oblednúť, zblednúť od strachu, od závisti • skriedovatieť (zblednúť ako krieda) • zried. zvoskovatieť (zblednúť ako vosk); (Chudoba) • obelieť: od hrôzy celý obelel • vyblednúť • vyšedivieť (najmä pôsobením slnka, vekom): prestieradlo časom vybledlo, vyšedivelo; farba vybledla; spomienky po čase vybledli • zosivieť • osivieť (o tvári, pokožke): od strachu celý zosivel • nár. vyplavieť (Kukučín)

    vyblednúť p. oblednúť

    bledý 1. majúci slabšiu farebnú intenzitu al. majúci odtieň s prevládajúcou bielou farbou (op. tmavý) • svetlý: obraz maľovaný bledými, svetlými farbami; bledé, svetlé vlasy • nevýrazný • mdlý: nevýrazný, mdlý odtieň • bezfarebný • bezfarbý • kniž. bezkrvný • priesvitný (o tele človeka): bezfarebné, bezkrvné pery; celý je bledý, priesvitný • biely: mať bledú, bielu pleť • poblednutý • pobledlý • zblednutý • preblednutý (ktorý stratil sýtosť farby) • zried.: prebelený • prebielený (prestúpený, preniknutý bielou farbou): prebelené, prebielené ruky • zried. ublednutý (Jégé) • bledastý • bledavý • bledistý (trocha bledý, s nádychom do bleda) • priblednutý • pribledý (priveľmi bledý) • vyblednutý • vyžltnutý: vyblednuté, vyžltnuté škatule vo výklade • expr.: bledučký • bledušký • bledunký • bledulinký

    2. p. slabý 2, 3 3. p. kritický2

    šedivý 1. ktorý má farbu sivú a lesklú ako striebro al. neurčitú ako dym, popol a pod.; ktorý má vlasy takejto farby • sivý • popolavý: šedivý, sivý ako holub; šedivý, popolavý odtieň • špinavý (neurčitej farby ako špina): špinavá farba oblohy • strieborný • striebrošedivý: strieborné, striebrošedivé matkine vlasy • postriebrený • prešedivený • pren. srienistý (miestami šedivý; o vlasoch) • subšt. šedý • šedivovlasý • šedivohlavý • sivovlasý • bielohlavý • bielovlasý • kniž.: striebrovlasý • striebrohlavý (o človeku) • šedivastý • šedivkastý • šedivkavý • našedivastý • našedivelý (ktorý je trocha šedivý): šediv(k)astá, šedivkavá brada • svetlošedivý (s bledým odtienkom) • expr. šedivučký (ktorý je úplne šedivý): šedivučký starec

    p. aj sivý 1

    2. ktorý stratil pôvodnú farbu • vyšedivený • vyblednutý: šedivé, vyšedivené, vyblednuté šaty

    3. p. jednotvárny, stereotypný

    vyblednutý p. bledý 1

    vybliaknuť p. zakričať

    vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachu • zvolať • kniž. skričať • kríknuť: zvolá, skričí od prekvapenia • zhíknuť • zahíknuť • zahíkať: zhíknuť od údivu • expr.: zrevať • zarevať • zvriesknuť • zvresknúť • zvrešťať • zvrieskať • zavrieskať • zavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuť • zryčať • zručať • zaryčať • ryknúť • zryknúť • zhučať • zhúknuť • zried. zhviaknuť • ziapnuť • vyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuť • zbliaknuť • zabľačať • zabliakať • zaškriekať • zaškrečať • zjačať • zajačať (nepríjemne, ostro)

    p. aj zakričať

    zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu ulice • skríknuť • skričať • kríknuť • vykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolesti • expr.: zakríknuť • zarevať • zrevať • zavrieskať • zavrešťať • zvriesknuť • zvresknúť • vriesknuť • vresknúť • zvrešťať • zvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohli • vyvresknúť • vyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvreskla • expr.: zrúknuť • zahučať • zhučať • zhúknuť • zahúknuť • zahúkať • húknuť • zahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč) • expr.: zahrmieť • zahrmotať • zhrmieť • zhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčať • zryčať • zaručať • zručať • ryknúť • zryknúť • vyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapať • ziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekať • zaškrečať • zajačať • zabľačať • zabliakať • zbliaknuť • zbľačať • vybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sa • hovor. expr.: zhurtovať • zahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiť • privolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal

    trblietavý ktorý prerušovane žiari, ktorý mihotavo odráža svetelné lúče • ligotavý: trblietavý, ligotavý drahokam • jagavý • jagotavý • iskrivý • iskerný: jagavé, jagotavé hviezdy; jagotavý, iskrivý sneh • mihotavý (o svetle, ktoré kmitavo svieti) • blýskavý • blyšťavý • vyblýskaný (odrážajúci svetlo v prerušovaných zábleskoch): blýskavý, blyšťavý predmet na dne rieky • poet. zried.: blyskotný (Jégé) • bleskný • bleskotný • expr. bleskotavý • perlivý • perlistý (trblietavý ako perly): perlivá, perlistá rosa • svietivý • lesklý • expr. liskavý: svietivý, lesklý, liskavý kov • žiarivý: žiarivé oči • poet.: trblietny (Figuli) • jagotný • ligotný • poet. zastar. pableskný (Kostra)

    vyblýskaný p. trblietavý

    odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhy • vychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlila • vybočiť • vyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cesty • uchýliť sa • odbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeru • odb. divergovať (nedok.)

    2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvorili • expr.: odchlipnúť sa • odškeriť sa • oceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerila • poodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

    3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednášky • odkloniť sa: odklonil sa od domácich tradícií • uchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákona • nedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normu • vzdialiť sa • rozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom

    vybočiť p. odchýliť sa 1

    vybočovať p. vymykať sa

    vymykať sa opúšťať bežný rámec niečoho, bežný postup • vybočovať: príhoda sa vymyká, vybočuje z denného života • odkláňať sa: jeho spôsoby sa odkláňajú od normy • vzďaľovať sa: vzďaľuje sa to od zaužívaných tradícií

    útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)

    2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy

    výboj p. útok 1

    útočník 1. kto podniká vojenský útok • agresor: odraziť vpád útočníka, agresora • kniž. zastar.: výbojca (Sládkovič) • výbojník (Hviezdoslav)

    2. v kolektívnych športových hrách hráč útoku: hrať útočníka • krídlo (krídelný útočník): pravé krídlo • center (stredný útočník)

    výbojca, výbojník p. útočník 1

    expanzia 1. rozširovanie územia, vplyvu, obyč. násilné • expanzivita • expanzívnosť: hospodárska, vojenská expanzia, expanzivita, expanzívnosť • rozpínavosť: rozpínavosť veľmocí • výbojnosť • dobyvačnosť: národ bol známy svojou výbojnosťou, dobyvačnosťou

    2. rozširovanie, zväčšovanie objemu • expanzivita • expanzívnosť • rozpínavosť: expanzia, rozpínavosť plynov

    výbojnosť p. expanzia 1

    bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovnícky • bojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová nálada • kniž. militantný • bojachtivý • útočný • výbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povaha • odvážny • smelý • odhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná reč • revolučný • burcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá

    porov. aj útočný

    dobyvačný ktorý útočí s cieľom získať, podmaniť, ovládať; svedčiaci o tom • dobyvateľský • podmaniteľský: dobyvačná, dobyvateľská vojenská výprava • uchvatiteľský • kniž. uzurpátorský • koristnícky • koristný (typický pre uchvatiteľa, uzurpátora, koristníka): uchvatiteľské, uzurpátorské, koristnícke chúťky, ciele • výbojný • útočný • útočnícky • agresívny • militantný (založený na útoku, agresii): výbojná, útočná, agresívna vojna (op. obranná) • agresorský: agresorský plán • svetovládny • rozpínavý • expanzívny • expanzný (sledujúci rozširovanie svojho územia al. ekonomického, politického a pod. vplyvu): svetovládne ambície; svetovládna, rozpínaná, expanzívna politika • pren. conquistadorský [vysl. konkistadorský] (podobný conquistadorom – španielskym dobyvateľom Ameriky)

    útočný ktorý útočí, ktorý je založený na útoku • ofenzívny • úderný: útočná, ofenzívna kampaň; útočný, úderný charakter vojenskej operácie • agresívny: agresívna povaha človeka • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • bojovný • bojachtivý: bojovné, bojachtivé sily • dobyvačný • dobyvateľský • výbojný: viesť dobyvačnú, dobyvateľskú vojnu; výbojná výprava; výbojný duch • invektívny • napádavý (napádajúci, obyč. rečou, slovným prejavom): invektívny článok

    výbojný založený na výpade za hranice vlastného územia s cieľom získať niečo • dobyvačný • dobyvateľský: výbojná, dobyvačná, dobyvateľská výprava • agresorský • útočnícky: agresorský, útočnícky plán • agresívny • útočný: agresívna, útočná akcia • bojovný • bojachtivý • militantný: bojovné, bojachtivé, militantné sily • podmaniteľský: podmaniteľská vojna • expanzívny • rozpínavý: expanzívna, rozpínavá politika • koristný • koristnícky: koristné ciele

    prebojovať bojom, úsilím dosiahnuť, aby sa niečo uskutočnilo, niečo uplatnilo • presadiť: prebojovať, presadiť svoj názor • vybojovať (bojom získať): vybojovať si nezávislosť od rodičov • expr.: pretlačiť • pretisnúť (svojím vplyvom, svojou váhou niekam dostať): vždy pretlačil svoj názor

    vybojovať p. získať 1, vydobyť

    vydobyť veľkým úsilím, námahou, bojom a pod. dostať, nadobudnúť • vybojovať: vydobyť, vybojovať si víťazstvo v športovom zápase; vydobyli, vybojovali nám nezávislosť • získať • dosiahnuť: vedel dosiahnuť, získať si vplyvné pozície • domôcť sa: napokon sa domohol slávy • vynútiť • vymôcť • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať (násilím): vynútiť, vymôcť si pozornosť; súhlas si museli doslova vyrevolverovať; vyforsírovať si lepšie postavenie • hovor. expr.: vybehať • vydupkať: všetko si vie vydupkať • dobyť • zmocniť sa (vojensky): vojsko dobylo mesto, zmocnilo sa mesta

    vychodiť1 1. častým chodením poškodiť, zničiť al. znížiť dobré úžitkové vlastnosti • schodiť • vyšliapať: vychodený, schodený, vyšliapaný pokrovec • zošliapať • zodrať: zošliapať si podpätok • obdrať • obšúchať • ošúchať • vyšúchať • vydrať: obdraté, obšúchané topánky, pneumatiky; vyšúchať, vydrať papuče • expr.: vyčaptať • vyšmatlať • vyčambľať (vychodiť krivým, neporiadnym chodením): čižmy si hneď vyčapce, vyšmatle; vyčambľané sandále • ojazdiť • vyjazdiť (vychodiť, zničiť jazdou): ojazdené, vyjazdené auto • opotrebovať: opotrebované kolesá • hovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si obuv

    2. častým chodením získať • hovor. vybehať • obstarať • zaobstarať: vychodí, vybehá, (za)obstará si všetky potvrdenia • vymôcť • vykonať • vybaviť: vymôcť si, vykonať si na úrade povolenie • hovor. expr.: vybojovať • vydupkať: pre syna vybojuje, vydupká odklad • povybehávať • povykonávať • povybavovať • pozaobstarávať (postupne)

    3. p. absolvovať 1

    vymôcť 1. získať na základe právneho nároku al. dôrazným vyžadovaním • domôcť sa: vymôcť peniaze od dlžníka, domôcť sa peňazí od dlžníka • vydobyť: vydobyť si primerané postavenie • vynútiť (násilím vymôcť): vynútil si priznanie • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať: dajako si vyforsíroval, vyrevolveroval výnimku zo zákona • hovor. expr.: vybojovať • vydupkať • vydupať: vybojuje, vydupká si povolenie • vyvzdorovať (vymôcť si vzdorom): svoje postavenie si vyvzdoroval • hovor. vytrucovať (vymôcť trucovaním) • vychodiť • hovor. vybehať • vykonať • vybaviť (vymôcť vytrvalým chodením a pod.): vychodila si, vybehala si na úradoch potrebné potvrdenia

    2. p. vyslobodiť 2

    vynútiť 1. nútením, násilnými prostriedkami dosiahnuť niečo od niekoho • vymôcť (často i na základe právneho nároku): vynútiť si, vymôcť si priznanie; vynútiť, vymôcť od niekoho splatenie dlhu • domôcť sa: domôcť sa splnenia sľubu • vydobyť • vybojovať (veľkým úsilím, cieľavedomým bojom): vydobyli, vybojovali si najlepšie pozície • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať: vyforsírovali, vyrevolverovali pre syna súhlas • vyvzdorovať (vynútiť vzdorom): dieťa si vyvzdorovalo pozornosť • expr. vydrieť: vydrel od otca posledné peniaze • hovor. expr.: vydupkať • vydupať: vie si vydupkať, vydupať osobné výhody, pozornosť

    2. s námahou, nasilu prejaviť (slovom, výrazom a pod.) • vyčariť • vyčarovať • kniž. vykúzliť: vynúti, vyčarí na tvári strojený úsmev; vynútil, vykúzlil zo seba slová uznania • pren. expr. vydolovať: nevie zo seba vydolovať ani pozdrav

    zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstarať • zaopatriť • kniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné doklady • zadovážiť • zastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážil • hovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbu • hovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na auto • hovor. expr. splašiť • zastar. vystanoviť (Dobšinský) • hovor.: vybehať • vypriasť • vyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinky • hovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimu • nár. zaopáčiť (Kalinčiak) • získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovať • hovor.: pošikovať • dohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miesto • vybojovať • hovor. expr.: vydupať • vydupkať • vytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov

    získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

    2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

    3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

    rada 1. ústne al. písomné vyjadrenie, ako konať • poučenie • ponaučenie: dávať niekomu radu, poučenie, ponaučenie • naučenie: užitočné naučenie • odporúčanie: knihu si kúpil na odporúčanie priateľa • návod (rada, ako niečo robiť, používať): pridržiavať sa návodu • tip (dobrá rada): dať niekomu tip • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • inštruktáž: poskytnúť niekomu inštruktáž

    2. skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán: redakčná rada časopisu • kolégium (skupina vybratých odborníkov, poradcov): kolégium ministra • konzílium (skupina poradcov): lekárske konzílium • výbor (skupina ľudí zvolených z väčšieho celku): zasadnutie výboru • grémium: grémium riaditeľa

    3. p. schôdzka 1

    výber 1. možnosť vybrať si z istého množstva: v obchode je veľký výber tovaru • voľba (rozhodovanie pre jednu z možností): voľba povolania • odb. selekcia: selekcia záujemcov

    2. čo vzniklo vyberaním: výber z diela jedného autora • zastar. výbor (Pišút)

    výbor 1. skupina ľudí zvolených z väčšieho celku, ktorí tento celok zastupujú a vedú: výbor spolku, spoločnosti, strany • predstavenstvo: predstavenstvo družstva • rada: redakčná rada • kniž. komitét: Medzinárodný komitét slavistov

    2. p. výber 2

    vyboriť p. vylomiť

    vylomiť lámaním porušiť a násilím uvoľniť • vylámať: vylomené, vylámané dvere • vypáčiť (obyč. pákou): vypáčiť záhradné vráta • vyvážiť (nadvihnutím) • vyraziť (úderom): vyraziť čap zo suda • vyboriť • vyvaliť (tlakom, silou): vyboriť, vyvaliť ohradu • expr. vydruzgnúť (Hviezdoslav) • vyštiepiť • vyštiepať (vylomiť štiepením, štiepaním): vyštiepiť si zub • povylamovať • povypačovať • povyrážať • povyvažovať • povybárať • povyvaľovať (postupne, viac vecí): povylamované obloky, zámky na dverách

    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami

    výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúco • skvele • skvelo • znamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermi • bezchybne • dokonale • ideálne • perfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohu • majstrovsky • prvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná téma • pozoruhodne • kniž. excelentne • expr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovanie • hovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránku • hovor. expr.: ohromne • úžasne • fantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variť • hovor.: príma • fajn • super: pri mori bolo príma, fajn, super • hovor. tip-top • expr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosť • expr. božsky • hovor. expr. báječne • senzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječne • slang. senzi • subšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

    porov. aj výborný

    2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobre • správne • veľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúť • znamenite • vynikajúco • skvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovuje • hovor. fajn • hovor. expr.: ohromne • fantasticky • báječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podarí • bravo • bravó: bravo, výborne, to je úspech • subšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

    3. p. ostro 4

    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

    dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precízny • pedantný: dôkladný, precízny, pedantný človek • pedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská práca • dôsledný • kniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístup • často pejor.: puntičkársky • punktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradník • svedomitý • starostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúšky • podrobný • detailný • kniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádanie • kniž. minuciózny: minuciózny opis • obšírny • obsiahly • vyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentácia • dobrý • výborný • dokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazyka • správny • presný: správna, presná výslovnosť • expr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrola • hovor. gruntovný: gruntovná zmena • expr. čistý (o dôkladnej práci)

    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)

    prvotriedny majúci veľmi dobrú (najlepšiu) akosť, úroveň a pod. (op. druhotriedny, podradný) • výborný • vynikajúci • znamenitý: prvotriedny, výborný, vynikajúci, znamenitý výrobok; prvotriedna, výborná, vynikajúca, znamenitá práca • dokonalý (ktorý nemá nedostatky, chyby; op. nedokonalý): dokonalá gazdinka • kvalitný • akostný • vysokokvalitný • vysokoakostný (op. nekvalitný): kvalitný výkon, kvalitný tovar, akostné víno • vyberaný • delikátny (o tovare, výrobkoch, potravinách a pod.): vyberané, delikátne jedlo • prvý • najlepší (o kvalite): materiál prvej, najlepšej akosti • zastar. prvej klasy (Jesenská)

    vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemný • vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby • distingvovaný: distingvovaný prejav • uhladený • spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek • elitný: elitná spoločnosť • delikátny • hovor., obyč. iron.: nóbl • salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie • aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby • vznešený • hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny • hovor.: fajnový • fajný: fajnový pán

    2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemný • vybraný • delikátny • prvotriedny • akostný • kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál • znamenitý • vynikajúci • výborný • skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed • vycibrený: vycibrený vkus • kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu • prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy • hovor.: fajnový • fajný: fajnová vôňa • kniž. zastar. exkvizitný

    p. aj výborný

    výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúci • znamenitý • prvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovar • najlepší • vyberaný: pili len najlepšie vína • elitný: elitné publikum • významný: dosiahnuť významné výsledky • skvelý: skvelý spoločník • hovor. expr.: báječný • senzačný: čítal som báječnú knihu • expr. božský: božský nápoj • expr. rozprávkový: rozprávkové počasie • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. hrdý: hrdá hostina • hovor. expr. ohromný: je to ohromný odborník • veľkolepý: veľkolepé dielo • ostrý (o zmysloch): mať ostrý zrak • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľný • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkon • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný život • vydarený: vydarený večierok • dokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obraz • bezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný preklad • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • ideálny • perfektný: prežili sme ideálnu dovolenku • hovor. expr. exportný: exportná kvalita • geniálny: mám geniálne myšlienky • jedinečný: je to jedinečný pracovník • majstrovský: majstrovské ovládanie stroja • oslňujúci • oslnivý: oslňujúci, oslnivý výkon • slávny: slávny čin • expr.: kapitálny • kolosálny • fenomenálny • kráľovský • nádherný • krásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledky • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umenia • kniž. eminentný: eminentný žiak • kniž. eklatantný: eklatantný dôkaz • kniž. excelentný • hovor.: príma • tip-top • super: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánky • zastar. vynikavý (Kukučín) • subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasie • subšt. bohovský: To je bohovský nápad! • subšt. senzi

    p. aj vynikajúci

    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2

    významný 1. ktorý má veľký význam • význačný • dôležitý • závažný • prominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problém • veľavýznamný • mnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutia • historický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosť • svetodejný • kniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvo • pamätný • kniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rok • slávny: slávne výročie • podstatný: počasie bez podstatných zmien • rozhodný • rozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamih • osudný • osudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyv • prevratný: prevratný vynález • prelomový: prelomové časy • ďalekosiahly: ďalekosiahle závery • strategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické suroviny • epochálny: epochálny vynález • veľký: to je veľká vec • výrečný: výrečné svedectvo • vážny: vážne nebezpečenstvo • nezaplatiteľný • neoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné služby • vzácny: dnes čakáme vzácneho hosťa • zodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciu • hovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šarža • expr. svetoborný: vymyslieť niečo svetoborné • čelný • popredný • predný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské práva • vedúci: vedúci činiteľ • prvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcov • hlavný: mať na niečo hlavný vplyv • prvoradý: prvoradá úloha • zastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban) • zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

    2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľký • značný: významné, veľké, značné úspechy • vynikajúci • pozoruhodný • znamenitý • výborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledky • znateľný: mať znateľný vplyv

    p. aj výborný, veľký

    3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamný • mnohovýznamný • veľavravný • mnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadom • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmev • mnohosľubný • veľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gesto • výrečný: výrečné svedectvo

    p. aj veľavravný 2

    vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor • dokonalý • bezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný preklad • príkladný: príkladný rodinný život • vynikajúci • výborný • znamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovec • prvotriedny: prvotriedny odborník • expr. stopercentný: stopercentný kamarát • ukážkový: ukážková produkcia

    schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdza • zasadnutie • zasadanie • rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboru • hovor. sedenie: zajtra máme sedenie • expr. seansa: seansa trvala až do večera • zastar. sesia (Kalinčiak) • porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná porada • rada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovi • zhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždenie • publ. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský míting • manifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestácia • zastar. tábor: tábor ľudu • aktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferencia • sympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzílium • kolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrov • zjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd strany • kongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológov • snem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína

    2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľom • hovor. rande • kniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na rande • zraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod. • posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenín • zried. postretnutie • poet. postret (Hviezdoslav)

    výborovka p. schôdzka 1

    bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • pobozkať • dať bozk • expr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na líce • hovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusu • poet. pocelovať • det. bokať • kniž. poľúbiť (Tajovský, Škultéty) • vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať…) • expr., obyč. pejor.: pocuckať • pocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľali • zbozkávať • vybozkávať • zastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkával • expr.: vyoblizovať • pooblizovať (pokryť bozkami)

    vybozkávať veľa bozkávať, pokryť bozkmi • zbozkávať: vybozkávať, zbozkávať drahú tvár • zasypať/obsypať bozkmi: zasypala dieťa bozkmi • poet. zľúbať • expr.: vyoblizovať • pooblizovať: vyoblizovali sa nadostač

    porov. aj bozkávať

    vybrakovať p. vykradnúť

    vykradnúť krádežou odstrániť niečo niekde uložené; krádežou poškodiť niekoho, niečo • vylúpiť: vykradnúť, vylúpiť šperky; vykradnutý, vylúpený byt • vydrancovať • vyplieniť (krádežami, plienením zničiť): po zemetrasení vydrancovali, vyplienili obchody • vymietnuť • hovor. vybrakovať • expr. vyholiť: zlodeji celkom vybrakovali, vyholili dom • rozkradnúť • pokradnúť (postupne ukradnúť): rozkradli, pokradli, čo sa dalo

    vybraný p. vyberaný 1, 2

    pozbierať zbieraním (postupne) zhromaždiť na jedno miesto (obyč. niečo porozsýpané, roztrúsené al. rozptýlené, roztratené) • zozbierať: pozbierať, zozbierať zvyšky jedla, zošity, prihlášky • vyzbierať (dôkladne, všetko): deti vyzbierali odpadky v lese; pozbierať, vyzbierať opadané ovocie • pooberať (drobné plody): pooberá egreš, jahody • sústrediť (zbieraním): smeti treba sústrediť do kúta • pozhŕňať (zhromaždiť hrnutím): pozhŕňať rozsypané drobné • poschytávať • poschytať (náhlivo, úchytkom zobrať, pozbierať): poschytávala, poschytala zo šnúry bielizeň • vybrať (pozbierať peniaze na nejaký cieľ): vybrať na kostol • pozobať • vyzobať • expr.: pozobkať • vyzobkať (pozbierať zobaním)

    vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliť • vyvoliť si • zvoliť • zvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánky • vyhliadnuť • vyhliadnuť si • zried.: vyzrieť • vyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnera • povyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy

    2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvky • vytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátku • expr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornosti • vyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievky • vykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiaky • vybaliť • hovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatu • vyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinu • vyoperovať • vyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevo • vysadiť • zastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántov • povyberať • povyťahovať • povybaľovať (postupne)

    3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovať • vyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinu • povyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu

    4. p. vziať 1, 3

    vylúpiť1 1. odstrániť povrch a vziať z vnútra semeno • vylúpnuť • vylusknúť: vylúpiť, vylúpnuť jadro, vylusknúť orech • vylúpať (viac kusov): vylúpať hrášok, orechy • vylúskať (zbaviť obyč. tvrdého obalu): vylúskať lieskový oriešok • vylúštiť (zbaviť obyč. mäkkého obalu): vylúštiť fazuľu, hrach • vybrať: veverička si šikovne vylúpi, vyberie šuškové semienka

    2. násilím vyňať, vybrať niečo • vylúpnuť • vyrypnúť: vylúpiť, vylupnúť z prsteňa očko; vyrypnúť zo steny kus omietky • vyrýpať • vydlabať (rýpaním, dlabaním) • vyklať • vypichnúť (vybrať niečím ostrým): vykole, vypichne zvieraťu oči • povylupovať • povyrypovať • povydlabávať • povypichovať (postupne)

    vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiť • kniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti stroja • zmeniť: rád by zmenil miesto • zameniť • hovor.: vyčarať • vyčarovať • prečarať • prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovky • hovor.: čarať • čarovať: s nikým by nečaral, nečaroval • subšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnika • hovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vete • premeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobné • povymieňať • popremieňať • pozamieňať • pomeniť (postupne, viac vecí)

    2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúť • vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík

    vytiahnuť 1. ťahaním al. bratím dostať von • vybrať • vyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo stroja • vyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihly • vyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiek • vyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z rieky • expr.: vyteperiť • vytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na breh • vytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraň • povyťahovať • povyberať • povyvliekať • povyslobodzovať (postupne, viacero osôb)

    2. ťahaním dať do rovnej polohy • vypnúť • napnúť • natiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtu • vystrieť: vystrieť si údy • rozostrieť • rozprestrieť: rozostrieť deku na trávu • povyťahovať • povypínať • ponapínať • ponaťahovať • povystierať (postupne, viac vecí)

    3. posunúť dohora • zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočie • nadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolená • hovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximum • hovor. expr. vytlačiť • subšt. vyšrófovať (ceny)

    4. p. vylákať 1, 2 5. p. vyjsť 1 6. p. vypiť 1 7. p. vyvolať 3

    vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky pero • nár. vyskubnúť (Figuli) • expr.: vydrapnúť • vydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúk • vymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušiel • vychmatnúť • vychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúť • vyškrabnúť • vydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z ruky • vyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľovi • expr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhať • vyšklbať • expr.: vydriapať • vyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomu • povytŕhať • povytrhávať • povytrhúvať • povyšklbávať • povydrapovať • povydrapúvať (postupne, viac vecí)

    2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybrať • vyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextu • vyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

    3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiť • oslobodiť • dostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstva • vymaniť • vytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedy • zachrániť (pred niečím)

    4. p. vyrušiť

    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3

    dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

    3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

    odobrať sa 1. vzdialiť sa z istého miesta (obyč. za istým cieľom) • pobrať sa • ísť: odobrali sa, pobrali sa na miesto stretnutia; odobrali sa, išli navštíviť známych • vybrať sa • vydať sa • vychystať sa • vypraviť sa • vystrojiť sa (po istých prípravách): vybrali sa, vydali sa na cestu; vychystala sa k lekárovi

    2. p. odlúčiť sa

    pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

    2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

    p. aj pustiť sa 1

    3. p. zosobášiť sa

    vybrať sa 1. odísť s istým cieľom niekam • vydať sa • dať sa: vybrať sa, (vy)dať sa na ďalekú cestu • expr. vyrukovať (hromadne sa vybrať): mládež vyrukovala do hory • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (vybrať sa niekam po istej príprave, strojení, chystaní): vypraviť sa na výlet; vystrojila sa, vychystala sa na návštevu • vyjsť (si): vyšli (si) do ulíc, na prechádzku

    2. p. vyjasniť sa 1, vyčasiť sa

    vyčasiť sa (o počasí) prestať byť chmúrny, zamračený, daždivý a pod., stať sa jasným, slnečným • vyjasniť sa: zajtra sa už má vyčasiť, vyjasniť • zried. vykrásniť sa (Dobšinský) • vybrať sa • popraviť sa • expr. vychvíliť sa: po daždi sa vychvíli • nár.: vyhúliť sa • vyvedriť sa • kniž. vykaboniť sa • zjasniť sa • zjasnieť (o oblohe): nebo sa zjasnilo, obloha zjasnela

Pozri výraz VYB v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: belasã ã ã ã ã, dupkaã ã ã, prepitné, promo, opoã ã ã ã ã lovek, ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã tat, ornãƒæ ã â, praktizovaå, obnovovaã ã ã, bã æ ã daã æ ã, zmordovať, krãƒæ ã â tkodobãƒæ ã â, rozvadiãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, vrcholový, vykerovaã â
Synonymický slovník slovenčiny: vyb, kvo, proklamatã ã ã ã ã vny, grilovaã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã, kompaktnos, zopn, identifikovať, spã ã jaã ã, furtã ã ã cky, p åˆ, dohrmieã, akumulator, piãƒâ ã â ka, abonmãƒâ ãƒâ ãƒâ n, najedovaãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ
Pravidlá slovenského pravopisu: uskutoã ã ni, podarený, ã ã ã æ ã opaã ã, dorozumie, prsnatã, vã a, vyriecã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã, ľúty, obligã ã ã ã ã ã tny, potã å, obrãƒâ, siliã ã ã ã ã ã ã ã ã, nabalã ã ã ã ã chaã ã ã ã ã, autostrã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã da, zãƒâ zrak
Krížovkársky slovník: deãƒâ ã â, šaľ, pendul, fotofãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â lia, hazard, prístroj, halogenácia, prã ã ã ã ã mia, haã æ ã ã æ ã, dioxã ã ã ã ã ã ã ã ã ã n, lazã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã ã æ ã ã ã r, ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã erosã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã, pozitívny, juhoafrická, delå
Nárečový slovník: ã undruvat, otpuå ä ar, váľok, labdečka, oringľa, inakã ã i, šumný, sporskac, kurač, gazdiã ã a, etovac, šenc, ere eň, bedinuvat, kola ki
Lekársky slovník: hepa, titubatio, heterosexual, sporocystis, hormonologia, mucor, corticonuclearis, mukociliã rny aparã t, progres, ureterovesicalis, lepra, ste, biotop, hemipl, farmakum
Technický slovník: čp, tož, average, tot, sign, chart, dä, vhs, dump, zaã, ä ã n, install, varia, fro, open sourc
Ekonomický slovník: efta, fón, skv, kkt, kmeã, mn, plãƒæ ã â, htk, ck, asãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â, xaf, p10, rav, snc, vã
Slovník skratiek: cbv, tuå, f, x50, ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã pr, ã ter, dzeã ë, zsr, šóška, dp, oãƒâ o, dokã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã, asã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â, ã m, mig
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV