Synonymá slova "voš" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 152 výsledkov (2 strán)

  • vo p. v voči p. proti 2


    rozmaznávať robiť niekomu všetko po vôli a tým kaziť • maznať: od detstva ho rozmaznávali, maznalipovoľovať (poskytovať veľa voľnosti): príliš mu povoľovaliexpr. voľkaťkniž. hovieť: voľkajú, hovejú jej ako dieťaťupremaznávať (veľmi rozmaznávať) • kniž. zastar. mazliťexpr. mazlinkať


    voľkať p. rozmaznávať


    slávožiara p. svätožiara


    svätožiara žiarivý kruh okolo hlavy pri zobrazovaní Boha, svätcov; symbol svätosti, slávy, hrdinstva • gloriola: svätožiara, gloriola na obrazoch svätýchžiaraaureola: aureola slávykniž. nimbus (obyč. pren.): obklopuje ho nimbus nedotknuteľnostipoet.: svätokráž (Roy)slávožiara


    sloboda 1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať, konať: sloboda prejavu, vyznaniavoľnosť: osobná voľnosť

    2. stav bez závislosti • nezávislosťsamostatnosťzvrchovanosť: štátna, politická sloboda, nezávislosť, zvrchovanosť; bojovať za slobodu, nezávislosť, zvrchovanosťsuverenitasuverénnosť: suverenita, suverénnosť štátu


    voľnosť p. sloboda 1, vôľa 3


    vôľa 1. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: vôľa žiťodhodlanie: odhodlanie bojovať a zvíťaziťpredsavzatie: mať pevné predsavzatie urobiť niečo

    2. výsledok rozhodovania: to je moja vôľapožiadavka: presadiť svoju požiadavkuželanieprianie: plniť niečie želanie, prianie

    3. možnosť slobodného rozhodovania • voľnosť: nechať niekomu vôľu, voľnosť vo všetkomsloboda

    4. p. nálada 1 5. p. medzera 1


    sprejovať pomocou spreja nanášať na niečo nejaký roztok • striekať: sprejuje, strieka auto (lakom)postrekovať (opakovane, častejšie) • lakovať (sprejovať lakom): lakuje si vlasyvoňavkovaťparfumovať (sprejovať voňavkou, parfumom, dezodorantom)


    voňavkovať dávať tekutý kozmetický prípravok, parfum na niečo • parfumovať: voňavkovala, parfumovala si šijuhovor. zastaráv. parfínovaťzastaráv. pomádovať (voňavkovať pomádou)


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajnestálekniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinkyjednostajnejednostajzried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytujenepretržitepermanentnetrvalotrvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strachsústavnesystematickyhovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovaťvždyhovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľahovor.: večnenavekyexpr.: donekonečnastále a stálehovor. expr. do alelujaexpr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to istéhovor. furthovor. expr. furtom furthovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhováranár. porádfraz.: dňom i nocouvo dne v nocideň čo deňv zime v leteod začiatku do koncav jednom kuse


    v, vo 1. (kom, čom) vyjadruje miesto, kde sa koná dej; vyjadruje prostredie al. všeobecný priestorový význam • vnútri (koho, čoho): v budove, vnútri budovy je poškodená elektroinštalácia; v strane, vnútri strany sú rozličné názorové prúdynespráv. vo vnútri

    2. (čom) vyjadruje časové okolnosti • cez (koho, čo)počas (čoho): v lete, cez leto sme boli pri mori; počas zimy sa jeho stav zhoršilza (čoho): za starých čias mu bolo lepšiena (čo): na budúci týždeň sa pôjdeme lyžovaťo (čom; vyjadruje časový bod): zajtra o takom čase

    3. (kom, čom) vyjadruje zreteľ • vzhľadom na (koho, čo): v súčasných podmienkach, vzhľadom na súčasné podmienky dosiahol dobré výsledkyso zreteľom nas ohľadom na (koho, čo): so zreteľom, s ohľadom na jeho stav nemôže viesť auto

    4. (koho, čo) vyjadruje smer deja • na (koho, čo)do (koho, čoho): hľadí v tú stranu, na tú stranu, do tej strany

    5. vyjadruje spôsob, mieru • pri: rozísť sa v pokoji, pri pokoji

    6. p. po 8 7. p. pri 5, 7


    vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkovecelkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovovo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdusúhrnneúhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru

    2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináčinakzastar.: ináčeináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivávlastnev podstatehovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek

    3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1


    všeobecne 1. vzťahujúc sa na všetko, na všetkých • vo všeobecnostigenerálne: toto nariadenie platí všeobecne, vo všeobecnosti, generálnenapospol: napospol sa vraví, že on je na vinevcelkucelkovocelkove: vcelku, celkovo dosahujú dobré výsledkyvšestranneuniverzálne: všestranne, univerzálne platné záverykniž. vôbec: zaujíma sa o film, divadlo, literatúru a umenie vôbec

    2. p. hrubo 3, zhruba 1


    voľajako, voľajak p. nejako


    voľakade, voľakadiaľ p. niekade


    voľba p. výber 1


    výber 1. možnosť vybrať si z istého množstva: v obchode je veľký výber tovaruvoľba (rozhodovanie pre jednu z možností): voľba povolaniaodb. selekcia: selekcia záujemcov

    2. čo vzniklo vyberaním: výber z diela jedného autorazastar. výbor (Pišút)


    voľky-nevoľky proti svojej vôli • chtiac-nechtiac: voľky-nevoľky, chtiac-nechtiac musel ustúpiťzried. voľ-nevoľ


    voľ-nevoľ p. voľky-nevoľky


    voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutkazľahka: šál má zľahka prehodený cez plecepohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojenáexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodneľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkomnehateneneobmedzenenespútaneneviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazaneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýcholľahkopríjemne: bolo jej ľahko, príjemne na dušiexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    porov. aj voľný 6

    4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomalyzvoľnapozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybupostupnemierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do dolinyležérnehovor. komótneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko


    voľnučko, voľnunko, voľnulinko p. voľne 1–4


    voňavka tekutý kozmetický prípravok vydávajúci príjemnú vôňu, obyč. umelo vyrobený: jemná voňavka, pofŕkať sa voňavkouparfum (koncentrovaná voňavka): francúzsky parfumkolínska vodahovor. kolínska (alkoholový kozmetický prípravok): navoňať sa kolínskou vodou, kolínskouhovor. voňačkahovor. zastar. parfín


    voňavý majúci, vydávajúci vôňu: voňavé mydlo, voňavá cigaraaromatický (silno voňajúci): aromatické látkypoet. vonný: vonné olejenavoňanývyvoňaný: navoňané šaty; Aká si voňavá, navoňaná, vyvoňaná!


    voždy p. vždy


    vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariťzakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriťustavičnestálekniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povieneprestajnejednostajnejednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínaťhovor. furthovor. expr. furtom furthovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovárahovor.: navekyvečneexpr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorompoet. povždypoet. zried. povekkniž. zastar. voždynár.: všezavždy (Kukučín, Dobšinský)oddávnaodjakživaodvždyexpr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínalčoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia


Pozri výraz VOŠ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV